17
El peligro de caer en pecado
(Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42)
Jesús atore bairo na ĩñupʉ̃ cabero tunu cʉ̃ cabuerãrẽ: “Mʉjããrẽ ñiña: Tocãnacãnia nigarãma ati yepapʉre roro cajʉ̃goĩrĩ majã. Roro majũ baiyama camasã na caátie jʉ̃gori. Netõjãñurõ yʉ pʉame bopacooro na ñiñaña, roro caĩtori majãrẽ. ¡Na roquere bopacooro netõrõ na baio joroque na átigʉmi Dios, na yaye wapa! Bairi atore bairo ñi tʉ̃goñaña yʉ bʉsʉriquere camasĩpeyoenarẽ roro cajʉ̃goĩrĩ majãrẽ: Ʉ̃tãã capairica mena na wãmʉarĩrẽ jiyaturi, ria capairiyapʉ na carurecõãpee niña. Bairi mʉjããrẽ ñiña: Caroaro ása. ¡Mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã yasire!
“Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã yaʉ, roro cʉ̃ caápata, cʉ̃ quetibʉjʉya tutuaro mena. Bairi cʉ̃ pʉame tunu cʉ̃ catʉ̃goñawasoata, cʉ̃ masiriyobojaya. Bairi mʉjããrẽ ñiña tunu: Mʉjãã yaʉ jĩcã rʉ̃mʉrẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãni majũ mʉjããrẽ roro cʉ̃ caápata, ñuña. Bairi cʉ̃ pʉame tunu jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãni majũ, ‘Mʉjããrẽ pʉgani yʉ áperigʉ tore bairo,’ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩata, cʉ̃ mʉjãã camasiriyobojapee niña tocãnacãnia cʉ̃ caĩata,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
El poder de la fe
Cabero tunu, atore bairo qũĩ jẽniñuparã cʉ̃ cabuerã Jesús, marĩ Quetiupaʉre:
—Jããrẽ paijãñurõ Dios mena tʉ̃goñatutuariquere jãã jonemoña —qũĩñuparã.
Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃:
—Yʉ yarã mʉjããrẽ ñiña: Mostaza cawãmecʉtii apeacã, õcã apeacã majũ niña. Tiacarẽ bairo petoaca Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuaata, yucʉ capairicʉre etari, tiire, ‘Wãáti ria capairiyapʉ etanʉcãrõjã,’ mʉjãã caĩata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo baibujioro tii yucʉ pʉame —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús, bairo na caĩjẽniñarõ cʉ̃ cabuerãrẽ.
El deber del que sirve
Na ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús: “¿Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, cʉ̃rẽ paacoteri majõcʉ cʉ̃ cacʉ̃goata, wesepʉ cʉ̃ quetiupaʉ wecʉare na nuʉ, o yepa cʉ̃ caoteparore qũẽnoʉ caatíatacʉ cʉ̃ caetaro ĩña, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame: ‘Tãmurĩ etanumurĩ ʉgaya ʉgariquere,’ cʉ̃ qũĩbujiocʉti capaatacʉ cʉ̃ caetaroi? Ĩẽcʉ̃mi yʉra. Atore bairo pʉame qũĩbujioʉmi: ‘Tãmurĩ ʉgarique qũẽnorĩ yʉ jeasá. Ʉgagʉ yʉ átiya. Bairi etirique cʉ̃ãrẽ yʉ joya. Mʉa, cabero mʉ ʉgawa yʉ caʉgayaparoro bero,’ qũĩbujioʉmi cʉ̃tʉ macããcʉ̃rẽ cʉ̃ quetiupaʉ pʉame. Tunu bairoa cʉ̃ capaacoteri majõcʉre: ‘Yʉ mena mʉ ñujãñuña. Bairi mʉ mena yʉ ʉseaniña,’ qũĩ pitietibujioʉmi cʉ̃ quetiupaʉ pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ caʉgarique nuu yaparoro berore. 10 Bairi mʉjãã pʉame Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ nipetirijere átipeyorã, atore bairo mʉjãã caĩpee niña: ‘Dios cʉ̃ carotirã marĩ ãniña. Bairi cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jetore cʉ̃ marĩ jʉátibojaya. Bairi noa ũna marĩ mena macããna, “Caãnimajũrãrẽ bairo jããrẽ ĩñaña, jãã capaayaparoroi,” caĩmasĩrã maniñama,’ mʉjãã caĩpee niña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
Jesús sana a diez leprosos
11 Cabero Jesús Jerusalén macãpʉ ácʉ́, Samaria bairi Galilea na caĩrĩ yepa watoare netõásúpʉ. 12 Bairo ácʉ́, etayupʉ jĩcã macããcãrẽ. To cʉ̃ caetaro ĩña yua, pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ caʉ̃mʉa witi asúparã, na rupaʉri cacãmii boarã pʉame, Jesure cʉ̃ bocárã aná. Bairo atímirãcʉ̃ã, Jesús tʉpʉ etaesuparã. 13 Jõõpʉ̃ã tuari atore bairo qũĩ bʉsʉjoyuparã bʉsʉrique tutuaro mena:
—¡Jesús cabuei, jããrẽ bopacooro jãã ĩñaña!
14 Bairo na caĩrõ, na ĩñajõõ, atore bairo na ĩ joyupʉ Jesús pʉame:
—Jaʉ, mʉjããrẽ yʉ catiogʉ. Bairi ánája sacerdote majã tʉpʉ. Na quetibʉjʉrájá mʉjãã cabaiatajere —na ĩñupʉ̃ Jesús.
Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã. Bairo na caátutuato, na cãmii caboamiataje na rupaʉrire peticoasuparo, cosericarore bairo yua, na riaye caãnimiataje. 15 Bairi yua, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ tiere ĩñarĩ, bʉtioro cʉ̃ basapeoyupʉ Diore, bʉsʉrique tutuaro mena. 16 Bairo ĩ yua, na mena caámiatacʉ tunuatí, Jesús riape, yepapʉ cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayupʉ. “Yʉ mena mʉ ñumajũcõãña,” qũĩñupʉ̃ Jesure cacãmii boamiatana mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ pʉame. Cʉ̃ pʉame Samaria yepa macããcʉ̃ ãñupʉ̃. 17 Cʉ̃rẽ qũĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús pʉame:
—¿Noate aperã mʉ yarã? ¿Mʉ, jĩcãʉ̃ ató mʉ ãniati? Yʉa, pʉga wãmo caãnacʉ̃ã ãnama, mʉjãã ñiapʉ̃. ¿Noate aperã jĩcã wãmo peti baparicãnacãʉ̃ caãniatana? 18 ¿Ãni, apero macããcʉ̃ jeto ató Diore cʉ̃ basapeo masĩñati?
19 Ĩ yaparo, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu:
—Wãmʉnʉcãrĩ tunu ácʉ́ja mʉ ya wiipʉ. Yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mʉ riayere yʉ netõõcõãña —qũĩñupʉ̃ Jesús cacãmii boamiatana pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃rẽ.
Cómo llegará el reino de Dios
(Mt 24.23-28, 36-41)
20 Jĩcãni fariseo majã atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Jesure: “¿Nocãrõpʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ to etaroati?” Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús pʉame:
—Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ baujaro etaetigaro. 21 Tunu bairoa ĩẽtĩgaro: ‘Atoa niña merẽ,’ o ‘Jõõ bauya,’ mʉjããrẽ ĩã manigaro. Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ mʉjãã recomacãpʉ niña —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ.
22 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabuerãrẽ: “Jĩcã rʉ̃mʉ mʉjããrẽ atore bairo tʉ̃goñarĩqũẽ etagaro: ‘Jĩcã rʉ̃mʉ ũno majũ marĩ ĩñagamiña Jesús, Camasã Jʉ̃gocʉre,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñagarã. Bairo yʉre mʉjãã caĩñagamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ bauetigʉ,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
23 Ĩ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Aperã ĩgarãma: ‘Ati macãpʉ etaupʉ,’ o ‘Jĩ macãpʉ etaupʉ,’ ĩgarãma. Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariape na mʉjãã tʉ̃goetigarã. Mʉjãã ápérigarã. Na caĩrĩjẽrẽ na mʉjãã tʉ̃goʉsaetigarã. 24 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Bʉpo cʉ̃ cayaberije mena ʉmʉrecóore jĩñawoyami pʉgatuapʉa. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ yʉ baigʉ. Yoaro mee yʉ bauetagʉ. 25 Baipʉa mai, caãnijʉ̃goro bairo yʉ baijʉ̃gogʉ: Ati yepapʉre roro popiye yʉ netõgʉ. Camasã, ati yepa macããna ñiñatejãñugarãma ati yʉtea macããna pʉame. 26 Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãniyʉteare cabaiyaricarorea bairo baigaro nemo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ. 27 Atore bairo baiyayuparã camasã mai Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre: Camasã caroaro ãñuparã. Eti, ʉga, bairi tunu wãmo jiya átiãñuparã, ñe ũno jĩcã wãmeacã cabaiãnipeere tʉ̃goñarĩ mee. Noé, cũmua capairicare cʉ̃ caájããrĩ rʉ̃mʉpʉ bairo baijãnañuparã. Ti rʉ̃mʉa ati yepare ruayuparo. Bairo caruaro, camasã nipetiro ruayasi peticoasuparã, caroaro ʉseanirõ caãnimiatana yua. 28 Torea bairo baiyupa Lot cʉ̃ caãni yʉteapʉ cʉ̃ãrẽ: Camasã ʉseanirõ ãñupã. Eti, ʉga, apeye ũnierẽ wapatijee áticõã, tunu nuni, oterique cʉ̃ãrẽ ote, wiiri cʉ̃ãrẽ caroa qũẽnorĩ ãñuparã, ñe ũnie rʉsaricaro mano, Lot ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre. 29 Bairi Lot ti macã, Sodoma macãrẽ cʉ̃ cawitiro bero, oco ocarore bairo wẽñuparõ. Peerori, azufre mena asuyaro jõbui ʉmʉrecóopʉ caatíe ñañuparõ. Tie mena yasi peticoasuparã ti macã Sodoma ãnatõ macããna ãnana. 30 Torea bairo baigaro nemo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ yʉ cabauetari rʉ̃mʉrẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãre.
31 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ti rʉ̃mʉ caetarore jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ wii cabuimacã arʉapʉ cʉ̃ caãmata, ruiatíri, cʉ̃ apeyere, ape arʉapʉ caãnierẽ cʉ̃ jei ápéricõãto. Tunu bairoa cʉ̃, wesepʉ caãcʉ̃ cʉ̃ wiipʉ cʉ̃ tunu apéricõãto. 32 Tʉ̃goña masĩnemoñijate Lot nʉmo ãnacõ cõ cabaiyariquere. Roro baiyupo. 33 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire jãnacõãgʉmi. Bairi maimicʉ̃ã, yasicoagʉmi yua. Apei roque yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque caticõã ãninucũgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩã rocacoamiatacʉ̃ãrẽ, caticoa ãninucũgʉmi tunu. Cʉ̃ ũcʉ̃ pʉame netõgʉmi.
34 “Mʉjããrẽ caãnorẽ bairo ñiña: Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo yʉ caetari rʉ̃mʉ caãno, ti ñamirẽ jĩcã camapʉ pʉgarã cãnigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ã cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei cʉ̃ bapa pʉame neáecoetigʉmi. 35 Tunu bairoa pʉgarã rõmia rupa bari trigo wãĩãnigarãma. Bairo pʉgarã rõmia nimirãcʉ̃ã, jĩcãõã cõ mena macããcõ jeto neáecogomo. Apeo pʉame neáecoetigomo. 36 Tunu bairoa pʉgarã wesepʉ nigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ã cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei pʉame neáecoetigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.
37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã:
—Jãã quetiupaʉ, ¿noopʉ to bairoati atie mʉ caĩquetibʉjʉrije?
Cʉ̃ pʉame atore bairo na ĩ yʉyupʉ:
—Noo rupaʉri ãnajẽ cacũñarõ, yucaa cʉ̃ã topʉ neñaetagarãma —na ĩ yʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ.