10
Jesús escoge a los doce apóstoles
(Mr 3.13-19; Lc 6.12-16)
Cabero Jesús, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparãrẽ jãã besewĩ. Bairo jãã bese yua, jãã jowĩ masĩrĩqũẽrẽ. Wãtĩã yeri pũnarẽ wiyomasĩrĩqũẽrẽ, bairi tocãnacã wãmepʉrea riaye netõmasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ jãã jowĩ.
Bairi pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ jãã ãmʉ Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã. Cajʉ̃goye ãmi Simón. Simorẽã qũĩwĩ Jesús tunu “Pedro”. Tunu cabero ãmi Pedro bai, Andrés cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ bero ãma Zebedeo pũna, Santiago, bairi cʉ̃ bai Juan mena. Tunu cabero ãma Felipe, Bartolomé, Tomás, Mateo. Yʉ, Mateo pʉame Roma macããnarẽ, camasã yaye dinerore jejobojari majõcʉ caãnimirĩcʉ̃ yʉ ãmʉ. Tunu cabero ãmi Alfeo macʉ̃ Santiago cawãmecʉcʉ. Tunu cabero ãmi Tadeo. Tunu cabero ãmi Simón. Cʉ̃ pʉame ãmi jĩcãʉ̃ celotea mena macããcʉ̃. Cabero ãmi Judas Iscariote. Cʉ̃ pʉame ãmi Jesure cañerotipaʉ. Tocãnacãʉ̃ã jãã ãmʉ Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã, cʉ̃ cabeseatana yua.
Jesús envía a los discípulos a anunciar el reino de Dios
(Mr 6.7-13; Lc 9.1-6)
Bairo, Jesús pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã bese yaparo, camasãrẽ jãã quetibʉjʉ rotijowĩ. Bairo jãã quetibʉjʉ rotijori yua, cariape atore bairo jãã ĩwĩ: “Judío majã caãmerã na caãnopʉ mʉjãã cañesẽãrõ yʉ boetiya. Tunu bairoa Samaria yepa macããna na caãni macããrĩpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã cañesẽãrõ yʉ boetiya. Ati yepa Israel macããna oveja nurĩcãrã cayasiricarãrẽ bairo caãna niñama. Na caãno pʉamerẽ mʉjãã caáñesẽãrõ yʉ boya. Bairo na mena ãna, atore bairo na ĩ quetibʉjʉya: ‘Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya.’ Tunu bairoa cariayecʉnarẽ na catioya. Bairi cariacoatana cʉ̃ãrẽ tunu na cationemoña. Bairi na rupaʉ caboarã cʉ̃ãrẽ na catioya. Tunu bairoa wãtĩ yeri pũna camasã rupaʉpʉ caãnarẽ na acurewiyojoya. Yʉ camasĩrĩjẽrẽ wapa mano mʉjããrẽ yʉ joya. Bairi wapa mano cabopacarãrẽ na jʉátinemoña mʉjãã cʉ̃ã.
“Tunu bairoa oro, plata, cobre moneda tiirire jeápéricõãña. 10 Tunu bairoa wasopoa, apeye ũnierẽ mʉjãã cajããrĩ poa cʉ̃ãrẽ jeápéricõãña. Tunu jutiro, mʉjãã cawasoaparo cʉ̃ãrẽ jeápéricõãña. Rʉpo jutii, mʉjãã cawasoapee, bairi tuericʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã cajeátó yʉ boetiya. Mʉjãã, paari majã ãnirĩ mʉjãã ʉgamasĩña noo mʉjãã caátópʉ na canurĩjẽrẽ.
11 “Bairi noo cabori macã, o peeti macããcã camasã na caãnopʉ etarã, ‘¿Ni caroʉ́ cʉ̃ ãniñati?’ ti macã macããnarẽ na ĩ jẽniñajʉ̃goya. Bairo cʉ̃ ũcʉ̃rẽ masĩ yua, cʉ̃ ya wiipʉ mʉjãã ãnicõãwã. Capee wiiripʉ patowãcõ ñesẽãẽtĩcõãña. 12 Bairi ti wii jããetarã yua, ‘Dios caroa yericʉtaje cʉ̃ joáto ati wii macããnarẽ,’ na mʉjãã ĩgarã ti wii macããnarẽ. 13 Bairo mʉjãã caĩjẽnirõ, na pʉame cʉ̃ã caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽniata, Diore na mʉjãã cajẽnibojari wãmerẽ bairoa caroa yericʉtajere na jogʉmi Dios. Bairo mʉjãã caĩjẽnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽnieticõãta, Diore na mʉjãã cajẽnibojari wãmerẽ bairo caroa yericʉtajere na joetigʉmi Dios. 14 Bairo ti wii upaʉ cʉ̃ mena mʉjãã cabapacʉto cʉ̃ caboeticõãta, o mʉjãã yaye quetire cʉ̃ catʉ̃gogaeticõãta, cʉ̃ mena ãmerĩcõãña. Bairi yua, cʉ̃ ya wiire witirã, o cʉ̃ ya macãrẽ witiáná, cʉ̃ macã ñerĩ mʉjãã rʉpo jutii macããjẽrẽ mʉjãã paregarã, ‘Roro jããrẽ mʉ átiapʉ,’ ĩrã. 15 Cariape mʉjããrẽ ñiña: To macããna mʉjããrẽ na catʉ̃gogaetie wapa Dios pʉame roro na átigʉmi. Camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caãno Sodoma, Gomorra macãã macããna netõjãñurõ popiye na baio joroque na átigʉmi yua,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ.
Persecuciones
16 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Tʉ̃goya, ãmerẽ mʉjããrẽ caroa quetire yʉ quetibʉjʉ rotijoya. Ovejas nurĩcãrã, macãnʉcʉ̃ macããna lobos cauwiorã watoa na caãnorẽ bairo watoare mʉjãã yʉ joya. Bairi ãña cʉ̃ camasĩrõrẽ bairo tʉ̃goñamasĩña mʉjãã cʉ̃ã. Bairo baimirãcʉ̃ã, bua ñerẽ caápei cʉ̃ cabairore bairo mʉjãã caãno yʉ boya. 17 Diore caĩroaena na caátiãnierẽ tʉ̃goñamasacatiya. Na pʉame mʉjããrẽ ñerĩ, na quetiuparã tʉpʉ mʉjããrẽ jeágarãma. Aperã cʉ̃ã na cañubueri wiiripʉ mʉjãã bapegarãma. 18 Bairi yʉ yarã mʉjãã caãno jʉ̃gori na pʉame mʉjããrẽ roro na catutiparore bairo ĩrã, quetiuparã gobernadores, bairi quetiuparã reyes tʉpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjããrẽ jeágarãma. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ, bairi judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ yʉ yaye quetire nemojãñurõ mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã bairãpʉa. 19 Bairo mʉjããrẽ na cañerõ, uwirã, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Tipaʉ caetaro ĩña, Dios pʉame mʉjãã caĩmasĩpeere mʉjãã jogʉmi. 20 Mʉjãã catʉ̃goñamasĩrĩjẽ mena mʉjãã quetibʉjʉetigarã. Marĩ Pacʉ Dios mena macããcʉ̃, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori roque mʉjãã quetibʉjʉgarã camasãrẽ.
21 “Tipaʉ caãno, jĩcãʉ̃ pũnaa caãna nimirãcʉ̃ã, ãmeo bʉsʉjãbuitirecõãgarãma. Bairo ána, gobiernorẽ na ñerotiri pajĩãrerotigarãma. Tunu apei cʉ̃ã cʉ̃ macʉ̃rẽ torea bairo cʉ̃ átirotigʉmi. Tunu jĩcãʉ̃ pũnaa na pacʉare boetiri, na pajĩãrerotigarãma. 22 Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi. Bairo mʉjããrẽ na caĩñatemiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ yaye quetire jĩcã wãmeacã ũno cʉ̃ cajãnaeticõãmata, cʉ̃ netõgʉmi Dios. 23 Bairi jĩcã macã macããna yʉ yaye bʉsʉriquere tʉ̃gogaena, roro mʉjããrẽ na caápata, ape macãpʉ ruti ánája. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Israel yepa macããrĩ tocãnacã macããpʉre mʉjãã caquetibʉjʉpeyoparo jʉ̃goyepʉa, merẽ yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo yʉ tunuatígʉ ati yepapʉre.
24 “Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabuei netõrõ masĩẽtĩñami. Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ paabojari majõcʉ cʉ̃ quetiupaʉ netõrõ rotimasĩẽtĩñami. 25 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabueire bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, ñuetõ. Torea bairo ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ paabojari majõcʉ, cʉ̃ quetiupaʉre bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, ñuetõ. Bairi jĩcã wii upaʉre, ‘Wãtĩ quetiupaʉ, Beelzebú cawãmecʉcʉ mʉ ãcʉ̃,’ cʉ̃ na caĩata, netõjãñurõ na ĩñategarãma caĩbʉsʉpairã ti wii upaʉ yarãrẽ,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.
A quién se debe tener miedo
(Lc 12.2-7)
26 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Bairi yʉ yarã, mʉjããrẽ caĩñaterãrẽ na uwieticõãña. Nipetiro ãme caãna na catʉ̃goñarĩjẽ nipetirijere masĩõpeyocõãgʉmi Dios. Baujaro nigaro mʉjãã yeripʉ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije. 27 Bairo bairi yasioro mʉjããrẽ yʉ caĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ nipetiro camasãrẽ na quetibʉjʉya bʉsʉrique tutuaro mena. 28 Bairi yʉ yarã, mʉjããrẽ capajĩãreyasiogarã ũnarẽ na uwieticõãña. Bairo pajĩãremasĩmirãcʉ̃ã, dope bairo átimasĩẽtĩñama mʉjãã yeri pũna caãnipeere. Dios pʉame camasã na cayasiparo, caʉ̃petietopʉ na yeri pũnarẽ jomasĩñami. Bairi Dios pʉame roquere cʉ̃ uwiri jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro ása.
29 “Tunu pʉgarã minia, jĩcã moneda tiiaca wapacʉtiyama. Bairi petoaca wapacʉtimirãcʉ̃ã, ni jĩcãʉ̃ mini ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caĩñarĩcãnʉgõẽcʉ̃ maami. Bairi marĩ Pacʉ Dios, ‘Bairo cʉ̃ baiáto,’ cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩẽtĩcõãta, ni jĩcãʉ̃ mini ũcʉ̃ riayasietigʉmi. 30 Mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã cabaipee nipetirijere ĩñaʉsagʉmi Dios. Mʉjãã poawẽrĩ cʉ̃ãrẽ nipetiro cõõñapeyo masĩcõãñami. 31 Bairi, ‘Marĩ cabairijere masĩẽcʉ̃mi Dios,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Minia netõjãñurõ mʉjãã maiñami Dios. Bairi uwieticõãña,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ.
Los que reconocen a Jesucristo delante de los hombres
(Lc 12.8-9)
32 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Jesús yaʉ yʉ ãniña,’ aperã camasã na catʉ̃goro caĩquetibʉjʉre, yʉ yaʉ cʉ̃ caãnierẽ yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ, ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ quetibʉjʉgʉ. 33 Bairi tunu apei, ‘Jesure yʉ masĩẽtĩña,’ caĩ pʉamerẽ yʉ cʉ̃ã, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña cʉ̃rã,’ ñi quetibʉjʉgʉ yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ.
Jesús es causa de división
(Lc 12.51-53; 14.26-27)
34 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ tunu: “Camasã watoa yʉ caãnierẽ cariape masĩña. ‘Dios cʉ̃ cajoʉ cʉ̃ caetaro bero jʉ̃gori nipetiro camasã caroaro ãmeo átiãnigarãma,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Yʉ caetaro jʉ̃gori camasã jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goñaetigarãma. Caãmeoqũẽrã na catʉ̃goñarĩjẽrẽ bairo tʉ̃goñagarãma. 35 Bairi camasã yʉ yaye bʉsʉriquere jĩcã yerire bairoa catʉ̃goʉsaena ãnirĩ jĩcãʉ̃ cʉ̃ pacʉre cʉ̃ pesucʉtigʉmi. Torea bairo apeo cʉ̃ã cõ pacore cõ pesucʉtigomo. Apeo cʉ̃ã cõ mañicõrẽ cõ pesucʉtigomo. 36 Bairi jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ pesua pʉame jĩcã wii macããna majũ nimirãcʉ̃ã, tore bairo baigarãma.
37 “Bairi tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore yʉ netõrõ na cʉ̃ camaiata, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. Tunu bairoa apei ũcʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ, o cʉ̃ macõrẽ yʉ netõrõ na cʉ̃ camaiata, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. 38 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena ágamicʉ̃ã, yʉre bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. 39 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire cajãnaʉ pʉame yasicoagʉmi yua. Baipʉa, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque netõcõãgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩãrocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, caticõã ãninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ.
Premios
(Mr 9.41)
40 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjããrẽ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, yʉre canʉcʉ̃bʉgoʉre bairo cʉ̃ ñiñagʉ. Tunu bairoa yʉre canʉcʉ̃bʉgoʉ caãcʉ̃ cʉ̃ caãnoi, Dios yʉre cajoʉ pʉame cʉ̃rẽ canʉcʉ̃bʉgoʉre bairo qũĩñagʉmi. 41 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame profetare cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios. Dios yaye bʉsʉriquere cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ cʉ̃ caãnoi, caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, profeta caroaro cʉ̃ caátie wapare bairo cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jogʉmi Dios. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame carorije wapa cacʉ̃goecʉre cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios caʉ̃mʉrẽ. Cariape Dios yaʉ cʉ̃ caãnoi caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, carorije wapa cacʉ̃goecʉ caroaro cʉ̃ caátie wapare bairo cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jogʉmi Dios. 42 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame yʉ cabueire cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios cʉ̃ cʉ̃ãrẽ. Yʉ cabuei, cabʉgoro macããcʉ̃ majũ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, cʉ̃rẽ caroaro cʉ̃ caátie wapa nigaro. Dise ũnieacãrẽ oco cʉ̃ caetipee cʉ̃ãrẽ yʉ cabueire cʉ̃ cajoata, cʉ̃rẽ caroaro cʉ̃ caátie wapa nigaro,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús.