3
Cu'ajʉ̃tʉrʉ paakʉ'te Jesús vasosi'ere kʉamʉ
(Mt 12.9-14; Lc 6.6-11)
Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi chi'ivʉ'e jo'e kakaasomʉ. Kaka ñato pãiʉ ũcuavʉ'ere cu'ajʉ̃tʉrʉ paakʉ paniasomʉ. Repavʉ'e chi'isina pãi Jesure rʉa pãiñaasome. “¿Jesús iumucuse pʉaumucusena cu'ajʉ̃tʉrʉ paakʉ'te vasoja'ʉ?”, chini ñaasome repana. Repaʉji cho'oʉna ña repaʉni cu'ache i'kañu chini cha'aasome repana. Ũcuarʉmʉ Jesús cu'ajʉ̃tʉrʉ paakʉ'te ija'che i'kaasomʉ:
—Vʉni rani pãi chenevʉ'te nʉkajʉ̃'ʉ —chiniasomʉ. Chini chekʉnare pãi ija'che i'kaasomʉ repaʉ:— Pʉaumucujñana chekʉnani re'oja'che cho'okaito, ¿re'okʉ? Jã'apãani, ¿cu'ache cho'ore'okʉ? Ũcuachi'a, ¿chekʉnare vasore'okʉ? Jã'apãani, ¿vanisõre'okʉ repanare? —chiniasomʉ Jesús. Chiito i'kamaneasome repana.
Jã'ajekʉna Jesús repanare pe'rukʉ ñaasomʉ. Pãi oimanajejʉna rʉa sʉmaneasomʉ repaʉ'te. Ũcuarʉmʉ Jesús cu'ajʉ̃tʉrʉ paakʉ'te jo'e ija'che i'kaasomʉ:
—Mʉ'ʉ jʉ̃tʉ saʉjʉ̃'ʉ —chiniasomʉ. Chikʉna saʉʉna repajʉ̃tʉ teana re'ojajʉ̃tʉ care'osoasomʉ. Ũcuarʉmʉ fariseopãi Jesupi jã'aja'ñe cho'oʉna ña ũcuavʉ'epi eta mʉa, Jesure vanisojachere care'vañu chini Herode'te pãi chʉ̃'ʉkʉ'te chiinana'me chi'i cutuasome.
Pãi rʉa jainʉko Jesure tuhajʉ chiara rʉ'tʉva chi'isi'ere kʉamʉ
Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenana'me vʉ'ejoopo eta chiara rʉ'tʉvana saniasomʉ. Repaʉ sanisosirʉmʉ pãi rʉa jainʉko Galilea cheja cana tuhaasome repaʉ'te. Chekʉna pãi ũcuaja'che repaʉ cho'osi'ere asa rʉa jainʉko tuhaasome repaʉ'te, Judea cheja cana, chekʉna Jerusalén vʉ'ejoopo cana, chekʉna Idumea cheja cana, Jordán chiacha chekʉkã'ko cana, Tiro vʉ'ejoopo cana, Sidón vʉ'ejoopo cana. Ũcuarʉmʉ Jesús pãipi jairepanʉko pa'ijʉ repaʉni rʉa tĩ'tijʉna, “Choovʉ care'vakaijʉ̃'ʉ chʉ'ʉre”, chiniasomʉ repaʉ neenare.
10 Repaʉ pãi jainʉko jũ'inare vasosi'kʉjekʉna chekʉna jũ'iva'na repaʉ'te tĩ'a kueñe raniasome chẽse vajʉñu chini. 11 Ũcuachi'a vati paana Jesuni ña repaʉ ti'jñeñena ro're pʉʉ ñu'ijʉ ʉjachʉ'opi cuijʉ ija'che i'kaasome:
—Dios Mamakʉ'mʉ mʉ'ʉ —chiniasome.
12 Jã'aja'ñe i'kato, jo'e i'kache ʉ̃seasomʉ Jesús repanare, repaʉ pa'iche'te kʉamanea'jʉ chini.
Jesús Dios chʉ'o chʉ'vajanani saora chini docerepanare chẽasi'ere kʉamʉ
(Mt 10.1-4; Lc 6.12-16)
13 Ũcuarʉmʉ Jesús aikũtina mani pa'iʉ ʉmʉpãire repaʉ'te ʉanarechi'a soniasomʉ. Sokʉna saniasome repana. 14 Satena Jesús docerepanare chẽaasomʉ, repaʉ'te ja'me pa'ijanare, Dios chʉ'ore chʉ'vaa'jʉ chini repaʉ saojanare. 15 Chẽa jũ'iva'nare vasomasichena'me, vati eto saomasiche chʉ̃'ʉ jo'kaasomʉ Jesús repanare, sani cho'ojʉ paapʉ chini. 16 Repaʉ chẽa jo'kasina docerepana mamia'me ie: Charo Simonni chẽaasomʉ repaʉ. Chẽa Jesús repaʉ'te jo'e mami cheke Pedro'te ve'oasomʉ. 17 Zebedeo mamachĩi ũcuachi'a Santiagona'me Juanre chẽaasomʉ repaʉ. Chẽa repanare cheke mami Boanerge'te ve'oasomʉ repaʉ. “Boanerges” chini “Oko curu chĩiva'na” chiimʉ. 18 Ũcuaja'che Andrere, Felipe'te, Bartolomere, Mateo'te, Tomare, chekʉre Santiago'te Alfeo mamakʉ'te chẽaasomʉ. Tadeo'te ũcuachi'a chẽaasomʉ repaʉ. Chekʉre Simonre ũcuachi'a cananistapãi ja'me pa'ikʉ'te chẽaasomʉ repaʉ. 19 Ũcuachi'a Judas Iscariote'te chẽaasomʉ repaʉ. Na'a pa'isirʉmʉ repaʉ Judas Iscariote Jesuni cu'ache cho'oa'jʉ chini chekʉnani ĩsiasomʉ.
Pãi Jesure, “Vatini paakʉ si'ache cho'omasimʉ”, chiisi'ere kʉamʉ
(Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10)
20 Ũcuarʉmʉ Jesús repaʉ neenana'me vʉ'ena kakaasomʉ. Kaka pa'iʉna, jainʉko pãi jo'e chi'iasome repaʉ'te. Jainʉko chi'irena ãu ãicu'aasomʉ repaʉ'te repaʉ neenare ũcuachi'a. 21 Ũcuarʉmʉ Jesús majapãi repaʉ cho'okʉ pa'iche'te asa, “Vẽ'veʉ cho'osõcosomʉ repaʉ”, chini cuasa saniasome repaʉni chẽa tĩichejana sañu chini.
22 Ũcuarʉmʉ judíopãi che'chona Jerusalén vʉ'ejoopo raisina Jesure cu'ache cutuasome.
—Vati chʉ̃'ʉkʉ'te Beelzebu'te, ca'nivʉ'te paamʉ Jesús. Ũcuaʉji cho'okaiʉna vati ũcuajanare eto saomasimʉ repaʉ —chiniasome repana.
23 Jã'aja'ñe i'karena asa Jesús repanare soni ija'che i'kaasomʉ chʉ'vara chini:
—Vati ai ũcuaja'iʉ'te, ¿je'se eto saokʉ? 24 Pãi ũcuate'echeja pa'inapi sãiñechi'a cavani vaijʉ si'asõjanaa'me. 25 Ũcuachi'a majapãichi'api ũcuate'evʉ'e pa'inapi sãiñechi'a cavani majapãi sẽjosõjanaa'me. 26 Ũcuachi'a vati aipi repaʉ neenana'me sãiñechi'a cavato repaʉ chʉ̃'ʉñe si'asõmʉ.
27 ’Pãiʉ rʉa kokaʉji repaʉ vʉ'ere pẽ'jeto ñaacu'amʉ repaʉ cu'amajñarʉã. Charo repaʉni chẽa quẽo sʉotota'ni repaʉ neemajñarʉã tʉtesõre'omʉ —chiniasomʉ Jesús repanare.
28 Ũcuarʉmʉ Jesús judíopãi che'chonare jo'e ija'che i'kaasomʉ:
—Ie chʉ'o ũcuarepare i'kamʉ chʉ'ʉ mʉsanʉkonare: Dios, pãi cu'ache cho'osi'ena'me cu'ache cutuche si'ache tʉ'nesõja'mʉ. Tʉ'nesi'e jo'e cuasamaneja'mʉ Repaʉ. 29 Repaʉ Rekocho'te cu'ache cutusi'eta'ni jmamakarʉjẽ'e cavesʉma'ñe cuasakʉ ro'iche chʉ̃'ʉja'mʉ Repaʉ. Jã'are ai cuasakʉ pa'ija'mʉ Repaʉ —chiniasomʉ repaʉ.
30 Repana judíopãi che'chona, “Jesús vatire paamʉ”, chiijʉna jã'aja'ñe i'kaasomʉ repaʉ Jesús repanare.
Jesús pʉka'ko repaʉ cho'jechĩina'me repaʉni ñañu chini saisi'ere kʉamʉ
(Mt 12.46-50; Lc 8.19-21)
31 Ũcuarʉmʉ Jesús pʉka'ko repaʉ cho'jechĩina'me ũcuaʉ pa'ivʉ'ena rani tĩ'a ve'sena canʉkaasome. Ve'sere pa'ijʉ chekʉnapi kaka repaʉ'te soikaapʉ chini i'kaasome repana. 32 Ũcuarʉmʉ pãi Jesuna'me rʉa jainʉko chi'i rũhiso'koro ñu'inapi ija'che i'kaasome repaʉ'te:
—Mʉja'ko, mʉche'ʉchĩina'me mʉ'ʉre ku'ejʉ raisina ve'sere pa'ime —chiniasome repana.
33 Chitena Jesús ija'che i'kaasomʉ repanare:
—¿Kaoa'o chʉ'ʉ ja'ko? ¿Keejanaa'ñe chʉ'ʉ cho'jechĩi? —chiniasomʉ.
34 Chini pãi repaʉ'te chi'i ñu'inani ñakʉ i'kaasomʉ repaʉ.
—Inaa'me chʉ'ʉ ja'koromijana. Ũcuachi'a inaa'me chʉ'ʉ cho'jechĩijana. 35 Dios chʉ̃'ʉñe asa jachama'ñe cho'ona chʉ'ʉ cho'jechĩijanaa'me. Ũcuaja'che chʉ'ʉ ja'koromijanaa'me repana —chiniasomʉ Jesús repanare.