1 San Juan
Mamabʉinore coyʉiyebu Juan mácʉ ʉ̃i toivacaiye báquede iyoca mamayoca ʉ̃i paperayocare. Juan mácʉ barejaquémavʉ judíovacacʉ, Galilea ãmicʉrijoborõcacʉ, aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Ʉ̃i mamicʉ Santiago bácʉque moa boaipõecʉ bácʉ barejaquémavʉ, Jesúi órejaquiye jipocare ʉ̃ mácʉre. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Juan mácʉi borore Hch 3:1-4:22. Majidivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ʉ̃ mácʉ cʉcʉ bácʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi, ne coreóvaiye boje ʉ̃ mácʉ Éfesocavʉ Jesúre jʉ aipõevare coreipõecʉ bácʉre. Apevʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ Partia ãmicʉrijoborõcavʉ bácavʉre. Põecʉ cʉbebi majicʉ ye ʉjʉ ʉ̃i toivacaiʉjʉ bácarõre diyocare, ʉbenita obedivʉ ne dápiaiyepe ãniʉjʉa báquede 87-90 d.C. baji, ʉ̃i toivaquiye jipocare ʉ̃i coyʉiyede Jesucristorã aru Jesucristoi jã́d̶ovaiye báquede ʉ̃ mácʉre.
Bueipõeva borocʉrivʉ bácavʉ “Jesús ãmemi Jʉ̃menijicʉi mácʉ” arĩ, buenidurejaquemavʉ Juan mácʉi toivacaimara mácavʉre. Que baru ʉ̃ mácʉ toivacarejaquemavʉ na mácavʉre, Jesúre jʉ aipõevare, ne majinajiyepe ayʉ jãveneca Jesúre Jʉ̃menijicʉi mácʉre, aru ne torojʉrãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyeque ʉ̃́re, aru ne majinajiyepe ayʉ caivʉ ʉ̃́re jʉ aivʉre jãveneca mead̶aimara mácavʉ aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cʉvarivʉre ʉ̃́que (1:1-4, 2:18-3:3, 4:1-6, 5:1-15). Na mácavʉre buedejaquemavʉ diyocaque caiye pʉeno jaʉrõre ne ʉede Jʉ̃menijicʉre aru Jesúre jʉ aivʉre máre (2:9-17, 3:11-24, 4:7-21), aru aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare ne ãmeina teniburu yóbore (1:5-2:8, 3:4-10, 5:16-21).
1
Ñai Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉ
(Jn 1.1, 4, 14, 18; 6.68; 1 Jn 2.13-14)
Toivacaivʉ mʉjare Jesucristorã. Ñai cʉcʉ bácʉ caiyede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia, aru caride máre ʉ̃ cʉbi. Ʉ̃́vacari apʉre d̶ayʉbe põevare apʉé mamaeque. Majide d̶ayʉbe apʉé jãvene. Que baru ʉ̃ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉdayʉbe. Ʉ̃i cʉede ijãravʉi, ñʉjavacari jápiarejacarã ʉ̃i coyʉiyede aru jã́rejacarã ʉ̃́re. Aru ʉ̃́re jãve jã́ri coreóvarĩ jẽnejacarã ñʉja. Ñai apʉre d̶ayʉ põevare apʉé mamaeque cʉetedejame ijãravʉi. Aru ñʉja jã́rejacarã ʉ̃́re. Que baru coyʉivʉbu ñʉje jã́ri majié boje. Coyʉivʉbu mʉjare ʉ̃i borore, ñai apʉcʉre cainʉmʉa. Ʉ̃ cʉrejaquemavʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque cavarõ mearoi. Ʉbenita darejaquemavʉ nore jocarĩ pʉ ijãravʉi, cʉetecʉyʉ yui. Ʉrivʉbu ñʉja mʉje yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjaque cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei, majepacʉ Jʉ̃menijicʉque aru mamacʉ Jesucristoque máre. Que baru ñʉja coyʉivʉbu mʉjare ñʉje jã́iye báquede ʉ̃́re, aru ʉ̃i bueiye báquede máre. Que baru toivacaivʉ yʉ mʉjare iye coyʉiyede, maje mearo torojʉrãjiyepe aivʉ maje ũmei.
Jʉ̃menijicʉ ãmeina d̶aiyʉe cʉbecʉ
Iye yávaiyede Jesucristo coyʉrejame ñʉjare. Aru caride ñʉja coyʉivʉbu iye yávaiyede mʉjare máre. Jʉ̃menijicʉ miad̶árope páyʉbe. Que baru meacʉbe ʉ̃. Jʉ̃menijicʉre ñeminijino cʉbevʉ. Que baru ãmeno cʉbecʉbe ʉ̃. Miad̶ároque põeva jã́ivʉbu aipe ãrojarore ijãravʉre. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaiyʉbi põevare ne majinajiyepe ayʉ ʉ̃ meacʉre. Maja ãmenore d̶aivʉvacari, “Majepacʉ Jʉ̃menijicʉque yóvaivʉbu maja cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei” aivʉ baru, d̶abevʉvacari mearore, borocʉrivʉbu maja. Ʉbenita jãve ñeminoi cʉrivʉpe d̶aivʉbu maja ãmenore. Ʉbenita maja d̶aivʉ baru mearore Jʉ̃menijicʉpe, aru yópe miad̶ároi cʉrivʉpe baru, jãve maja cʉrãjaramu cũinávʉpe cũinátʉrʉ maje ũmei. Aru Jʉ̃menijicʉi mácʉ Jesús bojed̶arejame maje yóvaiyede Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i jiveque, ʉ̃i yaicáiye báquede majare maje ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmeteibi maje ãmeina teiyede, Jesúi d̶acaiye báque boje majare.
Maja aivʉ baru “Ãmeno cʉbevʉ majare”, jʉjovaivʉbu maje bajuma. Que aru, maje aiye jãve ãmevʉ aru Jʉ̃menijicʉi jãve coyʉiye cʉbevʉ majare. Ʉbenita maje coyʉru Jʉ̃menijicʉre aipe maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ãrʉmeteni jarʉvacʉyʉme diede. Nópe d̶acʉyʉme ʉ̃i d̶aiye boje cainʉmʉa yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepe, ʉ̃i d̶aiye boje mearore quéda. 10 “Ãmenore d̶abevʉ maja” aivʉ baru, Jʉ̃menijicʉre borocʉcʉpe dápiaivʉbu maja aru jãve jʉ abevʉ maja ʉ̃i yávaiyede.