1 Timoteo
Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede mamayoca paperayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru Timoteo bácʉi borore Hch 16:1-3, 17:13-16, 18:5, 19:22, 20:4. Pablo bácʉi toivaicõjeiyede ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre diyocare, javede toivaicõjenejaquemavʉ apeyoca caipʉcapʉrʉape paiyoca ʉ̃i paperayoca cʉriyocare Majepacʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo jívʉi. Diyocare toivaicõjeniburu yójĩboi, toivaicõjenejaquemavʉ Tito bácʉre, aru no yóbore yoca bʉojaiyocare yóbocayocare Timoteo bácʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉ bácarõre 63 d.C., ʉ̃i cʉede Macedonia ãmicʉrijoborõi.
Pablo bácʉ toivaicõjenejaquemavʉ diyocare parʉre d̶acʉyʉ Timoteo bácʉre ʉ̃i ũmei (1:12-19, 4:1-16, 6:11-21), aru dajocare d̶aicõjecʉyʉ ʉ̃ mácʉre Éfesocavʉre ne bueino jãve ãmene (1:3-11, 6:3-10), aru coyʉcʉyʉ ʉ̃ mácʉre aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare aru náre cad̶ateipõevare máre (3:1-16, 5:1-6:2), aru aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare ne mearore jíyede Jʉ̃menijicʉre (2:1-15).
1
Pablo ʉ̃i meaicõjeino Timoteore
(Hch 16.1-3)
Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Yʉ́bu Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi majare. Aru Jesucristo napini corede d̶aibi majare caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede. Ne coyʉicõjeimʉmu yʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Mʉ, Timoteo, yʉ meaicõjeivʉ mʉre. Jãve jímacʉpe páyʉbu mʉ, mi jʉ aiye boje Jesúre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉre bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru cõmaje ãroje jã́jacʉrĩ mʉre. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉre cãrijimecʉva.
Pablo ʉ̃i bueicõjemeno boro ãmene
D̶ajacʉ mʉ yópe ji coyʉiye báquepe mʉre ji nʉiyede Macedonia ãmicʉrijoborõi. Yʉ mauteicõjecacʉ mʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi, mi dajocare d̶aquiyepe ayʉ apevʉ nócavʉre ne bueiyede jãve ãmene maje bueiyede jocarĩ. Coyʉicõjemejacʉ náre ne coyʉino mácarõre aru ne ãrʉriduiyede néñecuva mácavʉ ne ãmiá coapa. Ne nópe d̶aiyede, jẽniari jã́d̶ama ne bajumia ye majibevʉva cainʉmʉa. Ne nópe d̶aiyede, coreóvaivʉ bʉojabema na Jʉ̃menijicʉi ʉrõre náre ne d̶arãjiyede, yópe jaʉrõre náre jʉ aivʉ baru Jesúre.
D̶aicõjejacʉ náre ji coyʉiyepe, ne ʉrãjiyepe ayʉ apevʉre me ne dápiaiyeque “Boropatebevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiyeque aru jãve ne jʉ aiyeque Jesúre. Ʉbenita ina põeva yópe d̶abema na. Quénora coyʉivʉbu ʉbenina. Bueiyʉrivʉbu na Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Ʉbenita coreóvabema ne baju ne coyʉiyede aru aipe aiyʉede ne bueniduiyede máre majidivʉpe.
Coreóvaivʉbu maja méne Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne coreóvaru aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede diede. Coreóvaiye jaʉvʉ põevare aipe teni Jʉ̃menijicʉi coreóvare d̶aiye báquede iye d̶aicõjeiyede. Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, jã́d̶ovacʉyʉ dieque põeva ne ãmeina teiyede. Que baru ina põeva boropatebevʉre Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ne jʉ aiye boje Jesúre, jaʉbevʉ náre iye d̶aicõjeiye. Quénora ina ãmeina teivʉre iye d̶aicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ne ãmeina teiyede.
Ãmeina teivʉ ne d̶aiye nópe paiyebu. Námu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede jʉ abeni d̶abevʉ. Pued̶abevʉbu Jʉ̃menijicʉre, ãmeina d̶aivʉ. Námu Jʉ̃menijicʉi ʉbemara aru yʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre máre. Námu boarĩ́ jarʉvaivʉ népacʉre, aru népacore, aru apevʉre máre. 10 Námu cʉrivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ʉ̃mʉva ãmeina d̶aivʉ ne baju apevʉ ʉ̃mʉvaque. Námu ñavaivʉ põevare, jínajivʉ náre yebacavʉpe. Námu borocʉrivʉ aru “Coyʉcʉyʉmu jãve”, ne arĩburu yóbore borocʉrivʉ. Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovaimi ʉ̃i d̶aicõjeiyeque caiye iye d̶are d̶aiyede copʉ ãmenore iye bueiye méne jocarĩ.
11 Aru bueivʉ yʉ iyede jãvene, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye me pʉeno baju méne, põeva ne majinajiyepe ayʉ aipe Jʉ̃menijicʉ mead̶ayʉre náre. Ñai Jʉ̃menijicʉ meacʉ baju jã́ri coreicõjeimi yʉre aru bueicõjeimi yʉre ʉ̃i yávaiye méne.
Pablo ʉ̃i torojʉede jíno Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje
(Hch 8.3; 9.4-5)
12 Yʉ torojʉede jíyʉbu maje jabocʉ Jesucristore, ʉ̃i jã́iye boje yʉre yópe ʉ̃i ʉrõre d̶ayʉpe. Que baru epeibi yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru parʉre d̶aibi yʉre, ji buequiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. 13 Yópe mearo d̶acaibi yʉre javede, ãmeina ʉ̃́re yávayʉ bácʉreca, cujurĩ ñájine d̶ayʉ bácʉreca ʉ̃́re jʉ aivʉre, aru maucʉvacʉ bácʉreca ʉ̃́re. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, ji que d̶aiye boje caiye iyede coreóvabecʉpe, ji jʉ abe boje Jesúre cãreja. 14 Aru Jʉ̃menijicʉ pʉeno ʉrarõ mearo baju d̶acarejaquemavʉ yʉre. Ʉ̃i mearo d̶acaiye boje yʉre bojecʉbeda, caride yʉ jʉ ayʉbu Jesucristore aru ʉvʉ yʉ ʉ̃́re.
15 Jãvetamu iye. Que baru jʉ aiye jaʉvʉ caivʉre iyede. Jesucristo darejaquemavʉ ijãravʉi, mead̶acʉyʉ ãmeina teivʉre. Aru yʉrecabu ãmeina teivʉcacʉ bácʉ ãmecʉ baju caivʉ pʉeno. 16 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ cõmaje ãroje jã́rejaquemavʉ yʉre, Jesucristo ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ aipe ʉ̃i napino ʉrarõ põevare. Napinejaquemavʉ yʉre, ãmecʉ bajure caivʉ apevʉ ãmeina teivʉ pʉeno, ji jʉ aquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Que teni jã́d̶ovaimi ʉ̃i ʉrarõ napinore ina ji yóbocavʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ, ne cʉvarãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, ne jã́iyede ʉ̃i mead̶aiye báquede yʉre, ãmecʉ bajure.
17 Ñai maje jabocʉ, cainʉmʉa jaboteyʉre caivʉre, pued̶arãjarevʉ ʉ̃́re aru mearore jínajarevʉ ʉ̃́re máre. Ʉ̃́recabe apʉcʉ cainʉmʉa. Ʉ̃́recabe maje jã́memʉ. Aru ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra. Quédecabu.
18 Mʉ, Timoteo, jímacʉpe páyʉbu mʉ. Mʉre coyʉicõjeivʉ yʉ põevare ji bueiyede mʉre. Ãrʉjacʉ apevʉ ne coyʉcaiye báquede mʉra aipe vaiquíyede mʉre. Ãrʉcʉ diede, parʉre d̶ajacʉ mi ũmene, memecacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe, apevʉ ne maucʉvaedeca mʉre, nopedeca ñai churara ʉ̃i me ãd̶amateiyepe boainoi. 19 Cainʉmʉa jʉ ajacʉ Jesús ʉ̃i yávaiyede méne jãvene. Aru, “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ, cʉjacʉ mʉ. Apevʉ põeva meateiyʉbema ne boropateiyede. Quénora jʉ ad̶ama apeno bueino jãve ãmenore. Aru dajocad̶ama ne jʉ aiye báquede Jesúre. 20 Pʉcarã ʉ̃mʉva cʉma nópe d̶aivʉ, ne ãmiá Himeneo aru Alejandro. Jave jícacʉ náre ñai abujuvai jabocʉ Satanáre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ ãmeina yávaiye jaʉbede náre Jʉ̃menijicʉre.