9
Saulo Jesucristore jã́ri ʉ̃i jʉ aino
(Hch 22.6-16; 26.12-28)
Que teiyedeca, Saulo cainʉmʉa ñájine d̶ayʉ barejámed̶a Jesúre jʉ aipõevare, náre yópe arĩ:
—Boaquíjivʉ mʉjare mʉje Jesúre jʉ aiye boje, jarayʉ arejamed̶a Saulo.
Aru ñai sacerdotevare jaboteipõecʉre jẽniacʉnʉrejamed̶a paperayocare Saulo, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe ayʉ diyocare judíovai cójijiñamia coreipõevare Damasco ãmicʉriĩmaroi, ne majinajiyepe ayʉ ñamene ʉ̃ Saulo aru ye parʉéde cʉvacʉre ʉ̃, ne cõjeimʉ mácʉ. Damasco ãmicʉriĩmaroi nʉcʉyʉ barejámed̶a Saulo, vocʉnʉñʉ Jesúre jʉ aipõevare. Náre eayʉ baru, bʉojebu náre, ʉ̃mʉvare aru nomivare máre, nʉvacʉyʉ náre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
Diyocare ĩni, Saulo nʉrejamed̶a mái. Damasco ãmicʉriĩmaro joabenoi eaiyede, maumejiena cavarõre jocarĩ pẽorejavʉ̃ya yópe yaroinope ʉ̃i yebai, aru ʉrarõ miad̶árejavʉ̃ya noi. Que baru cuecumañʉ, mori tʉrejamed̶a joborõi. Aru jápiarejamed̶a Jesús ʉ̃i yávainore, yópe ainore:
—Mʉ, Saulo, ¿aipe teni maucʉvacʉrʉ̃ mʉ yʉre? arejamed̶a.
Saulo jẽniari jã́rejamed̶a:
—Mʉ, ji jabocʉ, ¿ñamenʉ mʉ? jẽniari jã́rejamed̶a.
Aru Jesús arejamed̶a:
—Yʉrecabu Jesús, mi maucʉvamʉ mácʉ. Mi maucʉvarõ yʉre ãmed̶aivʉ mʉre, arejamed̶a.
Saulo, jidʉcʉ, bidini jẽniari jã́rejamed̶a Jesúre:
—Mʉ, ji jabocʉ, ¿yéde ji d̶ainore ʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a Saulo.
Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—Nacajajacʉ. Ecojacʉ diĩmaroi. Noi apecʉ majicacʉyʉme mʉre aipe mi d̶aquinore, arejamed̶a Jesús ʉ̃́re.
Iye pẽoiyede, ina ʉ̃mʉva, nʉivʉ bácavʉ Sauloque, dajocarejaimad̶a. Aru bi arejaimad̶a na. Iye yávainore jápiarejaimad̶a na. Ʉbenita ñai yávayʉre ye jã́menejaimad̶a na. Jʉ arĩ Jesús ʉ̃i cõjeiyede, Saulo nacajarejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i yacorʉa voaiyede, ye jã́menejamed̶a ʉ̃. Jã́ri eabecʉ barejámed̶a ʉ̃, Saulo. Que baru ʉ̃́que nʉivʉ ʉ̃i pʉrʉáre jẽni, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re pʉ Damasco ãmicʉriĩmaroita. Yóbecʉrijãravʉare Saulo jã́ri eabedejamed̶a. Ãinore ye ãmenejamed̶a. Aru ũcuinore máre ũcumenejamed̶a ʉ̃.
10 Noi, Damasco ãmicʉriĩmaroi, cʉrejamed̶a cũinácʉ Jesúre jʉ aipõevacacʉ, ʉ̃i ãmiá Ananías. Ʉ̃ apʉcʉ jã́rejamed̶a Jesúre decoboainope. Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—Mʉ, Ananías, ¿cʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a.
Aru Ananías arejamed̶a:
—Mʉ, ji jabocʉ, cʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
11 Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—Nʉjacʉ Nurinima ãmicʉrimai. Noi, Judai cʉ̃rami nʉri, vojacʉ cũinácʉ ʉ̃mʉre, Tarso ãmicʉriĩmarocacʉre, ʉ̃i ãmiá Saulo. Jipacʉ Jʉ̃menijicʉre jẽniaimi ʉ̃. 12 Jã́ri eabebi ʉ̃ caride. Apʉcʉ ʉ̃ decoboainope jã́imi mʉre tʉoyʉre mi pʉrʉáque, jã́re d̶acʉyʉre ʉ̃́re cojedeca, arejamed̶a Jesús Ananíare.
13 Nópe ayʉre jápiarĩ, Ananías arejamed̶a:
—Mʉ, ji jabocʉ, ʉ̃ mínare mearare Jerusalẽ́cavʉre ãmeno d̶abiya ʉ̃. Obedivʉ põeva yávad̶ama yʉre. 14 Que baru yo Damascore caivʉ ina mʉre jʉ aivʉre bʉocʉdayʉtame ʉ̃, sacerdotevai jabova ne cõjeimʉ mácʉ, arejamed̶a Ananías Jesúre.
15 Ʉbenita Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:
—Nʉjacʉ. Beoivʉ yʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ ji yávaiye méne apejoborõacavʉre, nócavʉ ne jabovare máre, aru Israecavʉre máre. 16 Yʉ jã́d̶ovaquijivʉ ʉ̃́re ñájiyede yʉre boje, arejamed̶a Jesús.
17 Dinʉmʉ Ananías nʉrejamed̶a cʉ̃rami, Sauloi cʉriñami. Ecoyʉ bácʉ, tʉorĩ ʉ̃i pʉrʉáre Saulorã, arejamed̶a:
—Mʉ, jícʉ, Saulo, Jesúvacari ñai mi jã́imʉ mácʉ mái dayʉ, daroibi yʉre, mi jã́quiyepe ayʉ cojedeca aru Espíritu Santo ʉ̃i d̶aicõjequiyepe ayʉ mʉre, arejamed̶a Ananías Saulore.
18 Nópe ʉ̃i aiyeda, tʉrejavʉ̃ya ʉ̃i yacorʉare jocarĩ moatʉ̃chiape paiyede, aru me jã́rejamed̶a cojedeca. Dinʉmʉre nacajañʉre jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. 19 No yóboi ãri, parʉcʉ nʉrejamed̶a cojedeca. Aru mautedejamed̶a obebejãravʉa Jesúre jʉ aipõevaque, Damasco ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉque.
Saulo Damascoi ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i yávaiye méne
20 Maumejiena Saulo coyʉrĩ bʉ́rejamed̶a judíovai cójijiñamiai, “Jesúre jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉbe” ayʉ. 21 Caivʉ ʉ̃́re jápiaivʉ bácavʉ cuecumaivʉ arejaimad̶a ne baju:
—Ñai Jesúre jʉ aivʉre ãmeno d̶ayʉbe ʉ̃. Que baru náre jẽni jícʉyʉ dacʉbe yui, ina sacerdotevai jabova ne bʉorãjiyepe ayʉ náre, arejaimad̶a na.
22 Ʉbenita Saulocapũravʉ coyʉrejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne, parʉéque jã́d̶ovañʉ jãveneca Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita jápiarĩ coreóvare d̶abedejamed̶a ina judíova cʉrivʉre Damasco ãmicʉriĩmaroi.
Saulo ʉ̃i dupino judíovare jocarĩ
(2 Co 11.32-33)
23 Obedijãravʉa yóboi, judíovacavʉ cójijidejaimad̶a, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ Saulore. 24 Ʉbenita ʉ̃ majidejamed̶a. Jãravʉre aru ñamine máre coreivʉ barĩdurejaimad̶a ĩmaro jedevacobeai, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ ʉ̃́re, ʉ̃i etaru nore. 25 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõeva epedejaimad̶a Saulore pʉe ʉrapʉe jívʉi. Aru no biaido tarabʉ jã́icobede ẽmeóvarejaimad̶a ʉ̃́re ĩmaro biaido apepũravʉi pʉ joborõita ñami. Yópe d̶arĩ, Saulo dupini nʉrejamed̶a ʉ̃i mauvare jocarĩ.
Saulo Jerusalẽ́i ʉ̃i cʉrõ
26 Saulo eayʉ bácʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cójijiyʉrĩdurejamed̶a Jesúre jʉ aipõevaque. Ʉbenita caivʉ jidʉrejaimad̶a, ne dápiaiye boje jʉ abecʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. 27 Ʉbenita Bernabécapũravʉ nʉvari yóvare d̶arejamed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. Coyʉrejamed̶a aipe teni Saulo ʉ̃i jã́ino mácarõre Jesúre, ʉ̃i nʉiyede Damasco ãmicʉriĩmaroi, aru aipe Jesús ʉ̃i yávaino mácarõre ʉ̃́re. Aru Bernabé coyʉrejamed̶a aipe Saulo ʉ̃i yávaino mácarõre máre, Damasco ãmicʉriĩmaroi, coyʉyʉ jidʉbecʉva caivʉ põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
28 Yópe arĩburu yóboi, Saulo mautedejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, cuyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaraque. 29 Coyʉre cuyʉ barejámed̶a jidʉbecʉva põevare Jesús ʉ̃i yávaiye méne, boroteni coyʉvarejamed̶a pare ina judíova griego ãmicʉricamuare yávaivʉre. Ʉbenita boarĩ́ jarʉvaiyʉre curĩduivʉ barejáimad̶a na. 30 Jesúre jʉ aipõevare majidivʉ boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre, nʉvarejaimad̶a Saulore Cesarea ãmicʉriĩmaroi. Aru nore jocarĩ, jarorejaimad̶a ʉ̃́re Tarso ãmicʉriĩmaroita. 31 Yópe teni, Jesúre jʉ aipõeva caivʉ Judea, aru Galilea, aru Samaria ãmicʉrõacavʉ ñájimenejaimad̶a. Pʉeno baju majidivʉ barejáimad̶a na Jʉ̃menijicʉre aru ʉ̃i yávaiyede máre, ñai Espíritu Santo ʉ̃i bueiyede náre. Cʉrejaimad̶a pued̶arĩ Jʉ̃menijicʉre Espíritu Santo ʉ̃i cad̶ateinoque. Aru pʉeno baju obedivʉ tedejaimad̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne jʉ aipõeva.
Pedro ʉ̃i mead̶aino Eneare
32 Dinʉmʉ Pedro coyʉre cuyʉ barejámed̶a cainoa ĩmaroacavʉre. Que teni cũinájãravʉ jã́cʉnʉrejamed̶a ina põevare, Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉre, Lida ãmicʉriĩmarocavʉre. 33 Nore cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Eneas. Nacajaiye majibecʉ barejámed̶a ʉ̃. Ocho paiʉjʉa joe nacajamenejamed̶a ʉ̃i parainore jocarĩ. 34 Aru Pedro ʉ̃i yebai nʉri, arejamed̶a ʉ̃́re:
—Mʉ, Eneas, caride Jesúvacari mead̶aibi mʉre. Nacajajacʉ. Aru mead̶ajacʉ mi parainore, arejamed̶a Pedro Eneare.
Maumejiena Eneas nacajarejamed̶a. 35 Que teni caivʉ ina põeva Lida ãmicʉriĩmarocavʉ aru Sarón ãmicʉridarõcavʉ máre jã́rejaimad̶a Eneas meateyʉre. Que baru jʉ arejaimad̶a Jesúre.
Pedro ʉ̃i nacovaino Dorcas yaiyó bácore Jesúi parʉéque
36 Dinʉmʉ Jope ãmicʉriĩmaroi cũináco nomió cʉrejacod̶a, õi ãmiá Tabita. Ico Tabita Jesúre jʉ aipõeco barejácod̶a õ. Õi ãmiá griego ãmicʉricamua yávaicamuaque Dorcas barejávʉ̃ya, yo aiyʉrõ ñamaco. Cainʉmʉa mearo d̶arĩ cõmajiyo báco apevʉre aru cad̶ated̶o báco cõmaje ãrojarivʉre máre. 37 Dijãravʉai ijeteni, yaidéjacod̶a õ, Tabita báco. Õi baju bácarõre joarĩburu yóboi, epedejaimad̶a pʉenocatucubʉi. 38 Jope ãmicʉriĩmaro aru Lida ãmicʉriĩmaro joabeno marejávʉ̃ya. Que baru ina Jesúre jʉ aipõeva Jope ãmicʉriĩmarocavʉ jápiaivʉ Pedro cʉcʉre Lida ãmicʉriĩmaroi, yo borore jarorejaimad̶a ʉ̃́re pʉcarã ʉ̃mʉvaque:
—Maume dajacʉ ñʉje cʉrõi, arĩ daicõjenejaimad̶a ʉ̃́re.
39 Jʉ arĩ, Pedro nʉrejamed̶a náque. Ne eaiyede, nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re yaiyó bácoi cʉritucubʉ pʉenocatucubʉi. Ditucubʉi ecoyʉ, caivʉ ina nomiópeva oivʉ õ mácore chĩtoivʉ ʉ̃́re, jã́d̶ovaivʉ barejáimad̶a doicajeare, Dorcas báco õi nareiye báquede apʉco cãreja. 40 Ʉbenita Pedro etaicõjenejamed̶a caivʉ inare ditucubʉre jocarĩ. Que teniburu yóboi, ñʉatutarĩ jẽniarejamed̶a Jʉ̃menijicʉque. Ʉ̃i jẽniariburu yóboi, copedini, õi baju bácarõre jã́ri, arejamed̶a:
—Mʉ, Tabita, nacajajaco, arejamed̶a.
Õi yacorʉare voarĩ, Pedrore jã́ri, nacajari dobarejacod̶a õ, Tabita. 41 Õi pʉrʉre jẽni, Pedro nacovarejamed̶a ṍre. Dinʉmʉma órejarejamed̶a ina Jesúre jʉ aipõevare aru ina nomiópevare máre, ne jã́rajiyepe ayʉ ṍre apʉcore cojedeca. 42 Aru õi borore jápiarejaimad̶a caivʉ Jope ãmicʉriĩmarocavʉ. Que baru obedivʉ põeva jʉ arejaimad̶a Jesúre nore. 43 No yóboi, Pedro mautedejamed̶a diĩmaroi obedijãravʉa. Cʉrejamed̶a apecʉ Simóque, ãimacajeare memeipõecʉque, ʉ̃i cʉ̃rami.