28
Pablo ʉ̃i cʉrõ Maltai
Ñʉje eaiyede mearava joborõi, nócavʉ “Yo Malta ãmicʉrijiavʉbu”, coyʉrejaima ñʉjare. Ina dijiávʉi cʉrivʉ me jã́ri ñʉjare, jacoyʉrejaima na. Ocarĩ bʉiyede cojedeca ãmei jʉjʉrejavʉ̃ ñʉjare. Que baru toabore dacuvacarejaima ñʉjare. Aru Pablo jevarĩ pecare cũinátoro pecatorore, juarejame ditorore toaborã. Que teni cũinácʉ ãd̶a etarejame pecatorore jocarĩ, toaijie boje. Cũri jẽnejame Pabloi pʉrʉi. Aru nócavʉ ne jã́iyede ñai ãd̶a jẽñʉre Pabloi pʉrʉi, arĩdurejaima ne bajumia: “¿Boarĩ́ jarʉvayʉ bárica põevare ñai ʉ̃mʉ? Dupini dacʉbe jia ʉrad̶are jocarĩ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ apʉicõjememi ʉ̃́re. Que baru caride yaicʉ́yʉme, ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje”, ʉbenina arĩdurejaima nócavʉ.
Ʉbenita Pablo pʉpeni ʉ̃i pʉrʉre, jarʉvarĩ dʉvarejame ñai ãd̶are toaboi. Aru ijibedejavʉ̃ ʉ̃́re. Que baru ina põeva arĩdurejaima ne bajumia, “Cocoroquiyebu ʉ̃́re”. Aru, “Yainí tʉquijibi ʉ̃”, arĩdurejaima na. Ʉbenita joe coreni jã́iyede, ye ñájimenejame ʉ̃. Que baru ne dápino oatʉvarĩ, “¿Jʉ̃menijicʉ bárica ʉ̃?” arejaima na.
Aru cũinácʉ ʉ̃mʉ, ʉ̃i ãmiá Publio, ʉ̃i cʉrõ joabeno cʉrejavʉ̃ ñʉje maino mácarõi jia ʉrad̶are jocarĩ. Nócavʉi jabocʉ barejáme ʉ̃. Ñʉjare cuturejame ʉ̃i cʉ̃rami. Aru me copʉ etarejame ñʉjare noi. Yóbecʉrijãravʉa cʉrejacarã ʉ̃́que. Aru mearo d̶acarejame ñʉjare. Publioi pacʉ parayʉ ijimʉ, morejavʉ̃ ʉ̃́re. Aru cod̶o yaiyʉ́ barejáme ʉ̃. Pablo jã́cʉnʉrejame ʉ̃i yebai. Jẽniari Jʉ̃menijicʉque ʉ̃́re, tʉoyʉ ʉ̃i pʉrʉque, mead̶arejame ʉ̃́re. Apevʉ nócavʉ ijimara jápiaivʉ bácavʉ Publioi pacʉi borore, darejaima ñʉje yebai, Pablo ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ náre máre. Aru mead̶aimara marejáima na. 10 Jívʉ barejáima ñʉjare cʉvede. Aru ñʉje etarãjiye jipocai, ñʉje jiad̶ocũ jívʉi ad̶arejaima caijĩe ñʉjare jaʉéde.
Pablo ʉ̃i eaino Romai
11 Cũinácũ jiad̶ocũ ʉracũ, Alejandría ãmicʉriĩmarore jocarĩ daicũ mácarõ javaiyorejavʉ̃ ʉracorore dijiávʉ tuipãvai. Dicũ Cástor aru Pólux ãmicʉricũ aru ina pʉcarã jʉ̃menijina ne decova cʉrejavʉ̃ dicũ pũraboi. Noi cʉrivʉ bácavʉ yóbecʉrã aviáva baju jaturejacarã, nʉrajivʉ dijiávʉre jocarĩ. 12 Tuijarejacarã Siracusa ãmicʉriĩmaroi. Aru mautedejacarã noi yóbecʉrijãravʉa. 13 Etarĩ nore jocarĩ, nʉrejacarã ẽcabo cũinátʉrʉ pʉ Regio ãmicʉriĩmaroi. Cũinájãravʉ yóboi, ũmevʉ aviá daino cãcopũravʉre jocarĩ japurĩ bʉ́rejavʉ̃. Que baru nʉrejacarã cojedeca. Pʉcajãravʉa yóboi, Puteoli ãmicʉriĩmaroi tuijarejacarã ñʉja. 14 Apevʉ nócavʉ Jesúre jʉ aipõevare copʉrejacarã noi. Cuturejaima ñʉjare:
—Cũinásumana mautejarã ñʉjaque, arejaima na.
Que baru cũinásumana yóboi, etarejacarã náre jocarĩ, nʉrajivʉ Roma ãmicʉriĩmaroi. 15 Diĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva jápiaivʉ bácavʉ ñʉje borore, jacoyʉrãdarejaima ñʉjare Apio ãmicʉrõ cʉve bojed̶aino ãmicʉriĩmaroi aru Yóbecʉriñamia ãmicʉriĩmaroi máre. Pablo jã́ñʉ náre, torojʉrejame. Aru torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. 16 Ñʉje eaiyede Roma ãmicʉriĩmaroi, apecʉ jabocʉ Pablore cʉicõjenejame ʉ̃i cʉ̃rami baji cũinácʉva. Ʉbenita cũinácʉ churaravacacʉre jã́ri coreicõjenejame ʉ̃́re cainʉmʉa, ʉ̃i dupini nʉmequiyepe ayʉ.
Pablo ʉ̃i coyʉino Jesús ʉ̃i yávaiye méne Romacavʉre
(Mt 13.14-15; Mr 4.12; Lc 8.10; Jn 12.40; Hch 25.11)
17 Yóbecʉrijãravʉa yóboi, Pablo órejarejamed̶a ʉ̃i yebai nócavʉ judíovai jabovare. Cójijivʉ bácavʉre, Pablo arejamed̶a náre:
—Mʉja, jívʉ, yʉ́vacari ãmeno d̶abetecacʉ judíovare. Aru ãmeina yávabetecacʉ majeñecuva mácavʉ ne d̶arĩ cõmajiyede máre. Ʉbenita apevʉ majacavʉ bʉoima yʉre Jerusalẽ́i. Aru jíma yʉre bʉoimʉpe Romacavʉi jabovare. 18 Ne jẽniari jã́iyede yʉre, ina Romacavʉi jabova jaetovaiyʉteima yʉre. Ji borore “Ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye boje boarĩ́ jarʉvaiye jaʉbevʉ ʉ̃́re”, aima na. 19 Ʉbenita ina judíova jorojĩni jʉ abeteima diede. Que baru jẽniacacʉ yópe: “Ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉ yebai nʉquijivʉ”, acacʉ yʉ. Ʉbenita ye ãmenore boro coyʉrĩ ad̶abequijivʉ yʉ jívʉi borore. 20 Que baru cutuivʉ mʉjare, jã́iyʉvʉ mʉjare, aru coyʉiyʉvʉ mʉjare máre. Bʉoimʉmu yʉ, maje coreiye boje Cristo mead̶acʉyʉre maja Israecavʉre, arejamed̶a Pablo náre.
21 Aru arejaimad̶a ʉ̃́re:
—Ina Judeacavʉ toivabema paperayocare ñʉjare mi borore. Aru ina majacavʉ edaivʉ bácavʉ yui ãmeina yávabema mʉre. 22 Ʉbenita majivʉ ñʉja ĩmaroa coapa ãmeina jã́ivʉre Jesúre jʉ aipõevare aru ãmeina yávaivʉre iye bueiye mamaene. Que baru jápiaiyʉrivʉbu mi dápiainore diede, arejaimad̶a Pablore.
23 Que baru apejãravʉ, ne beoijãravʉ, obedivʉ ina judíova, Romacavʉ, nʉrejaimad̶a Pabloi cʉ̃rami. Javejĩnare bʉ́rĩ pʉ nainúta Pablo coyʉrejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Coyʉrejamed̶a náre ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne toivaiye báquede máre. Jʉ are d̶aiyʉrejamed̶a náre Jesúre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre, aru Israecavʉi coreimʉ mácʉre máre. 24 Apevʉ jʉ arejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. Ʉbenita apevʉ jʉ abedejaimad̶a diede. 25 Que baru cũinátʉrʉ ãmeni ne ũme, etarĩ bʉ́rejaimad̶a ina judíova. Ʉbenita ne etarãjiye jipocai, Pablo arejamed̶a náre:
—Jãve Isaías bácʉ Espíritu Santoi yávaicõjeiyeque Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ mʉjeñecuva mácavʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede:
26 Nʉjacʉ ina põevare ne yebai. Aru ajacʉ náre: “Jãve jápiarĩdurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jápiarĩ eabenajaramu. Jãve jã́ridurãjaramu mʉja. Ʉbenita ye jã́ri eabenajaramu. 27 Mʉja coreóvaiyʉbevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiarĩ eaiyʉbe boje. Mʉja jápiabevʉ, mʉje yávaiyede jãvene jápiaiyʉbe boje. Mʉja bieivʉ mʉje yacorʉare, mʉje jãvene jã́iyʉbe boje. Yʉre jã́ri coreivʉ baru yacorʉaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiaivʉ baru cámucobeaque, jʉ ajebu mʉja. Yʉre jápiarĩ ad̶aivʉ baru ũmeque, jʉ ajebu mʉja. Que d̶aivʉre, mead̶ajebu yʉ mʉjare”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ Isaías bácʉre, arejamed̶a Pablo náre.
28 Aru cojedeca Pablo arejamed̶a náre:
—Jãve majijarã mʉja, judíova. Caride Jʉ̃menijicʉ daroibi ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare, mead̶acʉyʉ ina judíova ãmevʉre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru návacari jápiarãjarama, arejamed̶a Pablo judíovare.
29 Pablo ʉ̃i que aiyede, ina judíova etarejaimad̶a, jorojĩni yávaivʉ ne bajumia.
30 Pʉcaʉjʉa baju Pablo cʉrejamed̶a noi. Bojed̶arejamed̶a ʉ̃i baju ʉ̃i cʉ̃ramine noi. Aru torojʉcʉ jacoyʉrejamed̶a caivʉ ʉ̃́re jã́radaivʉre. 31 Jidʉbecʉva coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede. Aru buedejamed̶a maje jabocʉ Jesucristorã máre, jidʉbecʉva. Aru ñame jecʉbedejaimad̶a coyʉyʉre aru bueyʉre máre. Quénoramu.