6
Mʉja, jʉed̶ova, jʉ ajarã me mʉjebʉcʉvare ne coyʉiyede mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Jesucristore. 2-3 Nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Nopedeca d̶aicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre iye caipʉcapʉrʉape paiye d̶aicõjeiye pʉeno me bajure. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉiye báquede yo d̶aicõjeinore, “Yópe mearo d̶acacʉyʉmu yʉ”, arejaquemavʉ máre: “Mipacʉre aru mipacore máre ʉrĩ jʉ ajarã. Que d̶aivʉ baru, me cʉrãjaramu obediʉjʉa ijãravʉi”, arĩ coyʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
Mʉja, nébʉcʉva, jorojĩne d̶abejarã mʉjemarare. Quénora buejarã náre aru majicajarã náre aipe d̶aiye jaʉrõre, ne torojʉre d̶arãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre ne d̶aiyeque.
Mʉja, memecaivʉ, jʉ ajarã me mʉje jabova ijãravʉcavʉre ne coyʉiyede mʉjare. Mʉjamu náre memecaivʉ. Que baru pued̶ajarã náre me. Jʉjovabevʉva memecajarã náre yópe mʉje Cristore memecajʉroepe. Cainʉmʉa jʉ ajarã náre me mʉje ũmeque. Jʉ aivʉ ãmejara náre quénora ne jã́iyede mʉjare, “Mearo d̶aivʉbu” ne arãjiyepe aivʉ mʉjare. Yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe memecajarã mʉja, mʉje memecaiye boje Cristore. Torojʉrivʉ memecajarã mʉja. Yópe mʉje põevare memecajʉroepe ãmevʉ. Quénora yópe maje jabocʉ Cristore mʉje memecajʉroepe d̶ajarã mʉja. Coreóvajarã me maje jabocʉ Jesucristovacari bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare náre coapa yebacavʉre aru memecaivʉre máre, ne mearo d̶aiye báque boje.
Mʉja, ne jabova, quédeca mʉjare memecaivʉ ne d̶aiyepe me, mʉja máre d̶ajarã me. Cainʉmʉa “Bojed̶abequijivʉ mʉjare”, abejarã náre. Coreóvajarã mʉja me ñai cavarõ mearocacʉ caivʉ mʉje jabocʉre. Mʉjare memecaivʉre aru mʉjare máre, cũinácʉrabe ñai mʉje jabocʉ. Ʉ̃́tame jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ. Que baru caivʉ náre coapa bojed̶acʉyʉme me yópe ne d̶aiye báquepe.
Jesúre jʉ aipõeva ne maucʉvarõ abujuvai jabocʉre
(Ro 13.12-14; Col 4.2-4; 1 Ts 5.8; He 4.12)
10 Caride bʉojaivʉ yʉ iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Parʉre d̶ajarã mʉja mʉje ũmei, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe ʉ̃i parʉé pʉeno ʉrarõ bajuque. 11 Cainʉmʉa meateivʉ bájarã mʉja, maucʉvarãjivʉ copʉ ina ãmenaque ijãravʉi. Yópe Romacacʉ churara ʉ̃i doiyepe meatecʉyʉ ʉ̃i bajure, meatejarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei mʉje ũmene ʉ̃i mead̶aiyeque. Que teni abujuvai jabocʉ ye vainí tʉyʉ bʉojabecʉbe mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyeque. 12 Põevare copʉ maucʉvarivʉ ãmevʉ maja. Quénora ijãravʉcavʉ abujuvare copʉ maucʉvarivʉbu maja. Ina cõjeivʉ, ina parʉrivʉ, aru ina jabova máre, nárecabu ijãravʉcavʉre jaboteivʉ. Ijãravʉ ãmejãravʉ ñamipe paijãravʉbu, ina abujuva ne jaboteiye boje yore. 13 Que baru iye Jʉ̃menijicʉi jíye báquei majare, maje meatenajiyepe ayʉ maje ũmene, ĩni cʉvajarã mʉja. Diede cʉvarivʉ cainʉmʉa abujuvai jʉjovaiyʉrinʉmʉre náre copʉ maucʉvarivʉ bʉojarãjaramu mʉja. Vainí tʉbenajarama mʉjare. Aru maucʉvarĩburu yóboi, cʉrãjaramu mʉja ijãravʉi parʉrivʉ mʉje ũmei.
14 Que baru cainʉmʉa meateivʉ bájarã, maucʉvarãjivʉ. Yópe ñai churara ʉ̃i bʉoiyepe ʉ̃i jãrióicãvare, nopedeca bʉojarã mʉje bajure Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene mʉje majiéque. Yópe ñai churarai taoiyepe ʉ̃i bajure jãjaricaje doicajeque, nopedeca taojarã mʉje bajure mʉje mearo d̶aiyeque. 15 Yópe cʉraidoare ʉ̃i doiyepe tutué núcʉyʉ, aru nurié cucʉyʉ máre, nopedeca tutué nújara mʉje ũmei aru nurié coyʉjarã Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, cãrijimenoque cʉre d̶aiyede põevare ʉ̃́que. 16 Yópe ñai churara ʉ̃i jẽiyepe ʉ̃i taoivare ẽomecʉyʉ ʉ̃i mauvai tãuyoa uruiyoare, nopedeca cainʉmʉa jẽjara mʉja mʉje Cristore jʉ aiyede, abujuvai jabocʉ ãmecʉ baju ʉ̃i ãmed̶abequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i jʉjovaiyʉeque. 17 Yópe ñai churara ʉ̃i cʉvaepe moibo jãjaribore taocʉyʉ ʉ̃i jipobʉre, nopedeca cʉvajarã mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede ʉ̃i jíye báquede mʉjare bojecʉbeda, mʉje meatenajiyepe aivʉ mʉje dápiaiyede. Aru yópe ñai churara ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃i mauvare jarʉvarĩ ʉ̃i boaicaroveque, nopedeca vainí tʉjarã mʉja ina mʉje ũmene copʉ maucʉvarivʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyeque, ñai Espíritu Santoi jíyeque mʉjare.
18 Cainʉmʉa dajocabejarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Caiye mʉje d̶aiyede coyʉjarã ʉ̃́re ñai Espíritu Santoi cad̶ateiyeque. Torojʉede jíjarã ʉ̃́re ʉ̃i mearo d̶acaiye boje majare. Aru jẽniajara Jʉ̃menijicʉque caiye mʉjare jaʉéde. Ʉetʉbevʉva me dápiajarã mʉje coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque. Jẽniare nʉjara caivʉ Jʉ̃menijicʉi põevare boje dajocabevʉva. 19 Aru mʉje coyʉiyede jẽniajara Jʉ̃menijicʉque yʉre máre. Jẽniajara ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ yʉre aipe yávaiye jaʉrõre yʉre põevaque, ne jápiarĩ coreóvarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne ne jápiabe báquede cãreja. Jẽniajara ji buequiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva. 20 Ji coyʉiye báque boje iye yávaiye méne Cristoi borore, ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi cʉvʉ yʉ tãumeaque caride. Cristoi daroimʉmu yʉ, coyʉcacʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ã́roi ji cʉrõi. Jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i yávayʉ bʉojare d̶aquiyepe aivʉ yʉre, ji coyʉquiyepe aivʉ diede jidʉbecʉva caivʉ ne jápiaiyede yópe yʉre jaʉépe.
Pablo ʉ̃i meaicõjeino Éfesocavʉre
(Hch 20.4; Col 4.7-8; 2 Ti 4.12)
21 Caiye iye vaiyede yʉre ñai Tíquico coyʉcʉyʉme mʉjare. Ʉ̃́recabe majecʉ, maje ʉmʉ, aru maje jabocʉ Jesucristore memecayʉ yʉ́que dajocabecʉva. Mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ ji borore, coyʉcʉyʉme aipe cʉcʉre, d̶ayʉre máre. 22 Darocʉyʉmu ʉ̃́re yo paperayocaque mʉje yebai, ʉ̃i coyʉquiyepe ayʉ aipe vaiyede ñʉjare, ʉ̃i torojʉre d̶aquiyepe ayʉ mʉjare mʉje ũmei.
23 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, cʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majevʉ Jesucristore jʉ aivʉre cãrijimevʉva. Ʉre d̶ajacʉrĩ caivʉ majare maje bajumia, maje jʉ aiye boje ʉ̃́re. 24 Mearo d̶acajacʉrĩ caivʉ maja ʉrivʉ maje jabocʉ Jesucristore maje ʉe cũiméque, ʉ̃i mearo d̶acaiye boje põevare bojecʉbeda. Quénoramu.