14
Juan Bautista bácʉ ʉ̃i yaino
(Mr 6.14-29; Lc 3.19-20; 9.7-9)
Dinʉmʉ ñai Herodes, ñʉja Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ ñʉje jabocʉ, jápiarejamed̶a Jesúi borore. Jápiayʉ, ʉ̃́re memecaivʉre arejamed̶a:
—Ñaime Juan Bautista. Nacajacʉbe yainore jarʉvarĩ. Que baru yópe parʉcʉbe ʉ̃, ʉbenina arejamed̶a.
Nópe dápiarejamed̶a Herodes, Juan Bautista bácʉ apʉcʉre cãreja, ʉ̃i yaiquíye jipocai, Herodes ʉ̃i bʉoicõjeiye báque boje ʉ̃́re. Aru bʉoicõjenejamed̶a, jacocʉyʉ ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, yópe Herodei márepaco Herodíai ʉrõpe. Nópe ʉrejacod̶a, õi jorojĩye boje ʉ̃i ãmecoroiye báquede Herodede, ʉ̃i cʉvae boje ṍre, ĩmacʉ Felipei márepacore. Javede Juan Bautista bácʉ ávarejamed̶a Herodede: “Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye Moisés bácʉ ʉ̃i coyʉiye báque cʉvaicõjemevʉ mʉre apecʉi márepacore”, ávarejamed̶a ʉ̃́re.
Herodecapũravʉ Juan Bautista bácʉre boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉvacari, jidʉrejamed̶a ina obedivʉ põevare, “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe Juan Bautista”, arĩ dápiaivʉre. Ʉbenita cũinájãravʉ ʉ̃i ãrʉrijãravʉ eaiyede, Herodei põeteijãravʉ bácarõre, torojʉve teino d̶arejamed̶a ʉ̃. Dijãravʉre Herodíai máco nʉri, uparejacod̶a caivʉ ina Herodei cutuimara ne jã́iyede. Que teni Herodede pare cojʉyarejacod̶a õ. Que baru parʉéque arejamed̶a ṍre:
—Jíquijivʉ mʉre yéde mi ʉrõre. Yʉre ñájine d̶ajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉ, ji d̶abedu yópe ji ainope, arejamed̶a.
Jípaco jẽniaicõjenejacod̶a ṍre. Aru ico nomió bojʉyo arejacod̶a Herodede:
—Jíjacʉ yʉre carijĩe Juan Bautistai jipobʉre jororʉque, arejacod̶a õ.
Õi jẽniainore jápiarĩ, chĩorejamed̶a ñai jabocʉ. Ʉbenita ʉ̃i aiye báque boje parʉéque ʉ̃i cutuimara ne jápiaiyede, jícaicõjenejamed̶a ṍre. 10 Boaipõecʉre jarorejamed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi, ʉ̃i burarĩ jarʉvaquiyepe ayʉ Juan Bautistai jipobʉre. 11 Burarĩ bʉojarĩ, jororʉque nʉvari, jídejamed̶a ico nomió bojʉyore. Aru jídejacod̶a jípacore, õi majicojiyepe ad̶o Juan Bautista bácʉ jãve yaiyʉ́ bácʉre. 12 Aru Juan Bautista bácʉi bueimara nʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ cʉ̃racobe jívʉi. Que teniburu yóboi, coyʉrãnʉrejaimad̶a Jesúre die borore.
Jesús ʉ̃i ãre d̶aino cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare
(Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14)
13 Jesús diede jápiayʉ bácʉ, nore jocarĩ nʉrejame jiad̶ocũi, ina põeva obedivʉre dajocarĩ, pʉ põecʉbenoita. Ʉbenita nʉñʉre majidejaimad̶a na. Aru mái ʉ̃i yóboi nʉrejaima na, obedivʉ ĩmaroacavʉ. 14 Ʉ̃i jataiyede, ẽcarʉi mari, ina obedivʉ põevare cõmaje ãroje jã́rejame Jesús. Nácavʉ ijimarare mead̶arejame ʉ̃. 15 Nainúta ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃i yebai nʉri, coyʉrejacarã ʉ̃́re:
—Nainútamu majare yui põecʉbenoi. Põeva ne ãrajiyede bojed̶arãnʉicõjejacʉ mʉ. Noi ĩmajinoai jarorĩ, náre “Ãranʉjara” ajacʉ mʉ, arĩdurejacarã Jesúre.
16 Ñʉjare arejame:
—Ne ãrajiyede bojed̶arãnʉiye jaʉbevʉ náre. Jíjarã mʉja ne ãrajiyede, arejame ñʉjare.
17 Ʉ̃́re arejacarã:
—Pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarã cʉvavʉ ñʉja, arejacarã Jesúre.
18 —Diede davajarã ji yebai, arejame Jesús.
19 Dinʉmʉre cõriá pʉenora põevare dobaicõjenejame Jesús. Aru die pã́uboa cũinápʉrʉpe paiboa aru moa pʉcarãre jẽni, cavarõi jã́ñʉ, torojʉede jídejame Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃i cotʉvarĩburu yóboi pã́uboare, ñʉja ʉ̃i bueimara jídejacarã diede ina põevare, yópe Jesús ʉ̃i jícõjeiye báquepedeca ñʉjare. 20 Aru caivʉ ãri, yapidejaima na. Ãri bubarĩburu yóboi, iye cotʉvaiye báquede, ne ãri oabede, ĩni, mead̶arĩ, pʉebʉa doce paibʉa, judíovai pʉebʉare, buivárejacarã ñʉja. 21 Aru ina ãivʉ bácavʉ ʉ̃mʉva cũinápʉrʉpe paimil baju barejáima. Apevʉ, nomiva aru jʉed̶ova máre, ãrejaima na.
Jesús ʉ̃i cuino oco pʉenora
(Mr 6.45-52; Jn 6.16-21)
22 Dinʉmʉ Jesús jatuicõjenejame ñʉja ʉ̃i bueimarare jiad̶ocũi, ñʉje nʉrajiyepe ayʉ ʉ̃i jipocai macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei. Que teni copaicõjenejamed̶a ina põevare ne cʉ̃ramiai. 23 Ne nʉriburu yóboi, Jʉ̃menijicʉre coyʉcʉnʉrejamed̶a cũinácʉva cʉ̃racũi. Noi ʉ̃i coyʉiyede Jʉ̃menijicʉque, ñami marejávʉ̃ya. 24 Dicũ, ñʉje jiad̶ocũ, macajitabʉ ʉrabʉ coricai cʉrejavʉ̃. Pãcaiboa ʉraboa jarʉrʉrejavʉ̃ dicũre. Aru ũmevʉ cobarejavʉ̃ ñʉjare. 25 Aru jãravʉcapũravʉi aviá ʉ̃i daquiye jipocai, Jesús curĩ macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora darejame ñʉje yebai. 26 Ʉbenita ñʉja jã́ivʉ ʉ̃ cuyʉre macajitabʉ ʉrabʉ pʉenora, jidʉrivʉ baju cod̶oboborejacarã:
—¡Põe decocʉ bácʉtame! arĩ cod̶oboborejacarã ñʉja, jidʉrivʉ.
27 Ʉbenita maumena ñʉjare coyʉrĩ, arejame Jesús:
—Parʉéque dápiajarã. Yʉ́tamu Jesús. Jidʉbejarã mʉja, arejame ʉ̃.
28 Dinʉmʉma Pedro arejame ʉ̃́re:
—Mʉ, ji jabocʉ, jãve mʉ maru, yʉre daicõjejacʉ mi yebai, oco pʉenora, arejame ʉ̃.
29 Aru Jesús arejame ʉ̃́re:
—Dajacʉ, arejame.
Que jápiayʉ, Pedro etarejame dicũre jocarĩ. Aru vaivárejame oco pʉenora, nʉriducʉyʉ Jesús yebai. 30 Ʉbenita ũmevʉ pare japuiyede jã́ri, jidʉrejamed̶a ʉ̃. Jidʉcʉ, corĩ bʉ́rejame. Que baru cod̶oboborejame:
—¡Mʉ, ji jabocʉ, cad̶atejacʉ yʉre! arejame.
31 Maumejiena Jesús jabióvarejame Pedrore ʉ̃i pʉrʉi. Aru arejame ʉ̃́re:
—¿Aipe teni jidʉcʉrʉ̃ mʉ? ¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme yʉre”, abecʉrʉ̃ mʉ? arejame Pedrore.
32 Ne jatuiyede dicũ jiad̶ocũi, ũmevʉ bíjarejavʉ̃. 33 Aru ñʉja dicũi cʉrivʉ mearore jídejacarã Jesúre.
—Jãve mʉ́tamu Jʉ̃menijicʉi mácʉ, arejacarã ʉ̃́re.
Jesús ʉ̃i mead̶aino Genesarecavʉ ijimarare
(Mr 6.53-56)
34 Jatarĩburu yóboi, earejacarã Genesaret ãmicʉrijoborõi. 35 Aru dicũre jocarĩ etaivʉ bácavʉre, obedivʉ põeva coreóvarejaima Jesúre. Que baru ʉ̃i borore jarorejaimad̶a caino ne ĩmaroai, ne davarãjiyepe aivʉ ijimarare. 36 Ʉ̃́re jẽniarejaima, jẽni jã́rajivʉ ʉ̃i cuitótecaje tʉrʉvarã. Aru caivʉ jẽni jã́ivʉ meateivʉ barejáima na, ijimara mácavʉ.