16
Fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ ne jẽniaino põeva ne d̶arĩ majibede
(Mt 12.38-39; Mr 8.11-13; Lc 11.16, 29; 12.54-56)
Apevʉ fariseovacavʉ aru saduceovacavʉ máre jʉjovaiyʉrãdarejaima Jesús yebai. Jẽniarejaima ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ náre põeva ne d̶arĩ majibede, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame náre:
—Aviá ʉ̃i doiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru javena meajãravʉ baquiyébu”, aiyavʉ̃ mʉja. Aru aviá ʉ̃i cõaiyede, “Ocopenibobu jũaripenibo. Que baru cari jãravʉ ocaquiyebu”, aiyavʉ̃ mʉja. Cavarõquede coreóvaivʉvacari, ʉbenita pare coreóvabevʉbu mʉja ijãravʉi vaiyede. Mʉja ãmena bajutamu, dajocaiyʉrivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe nomió ãmeco õi dajocaiyepe jímarepacʉre jocarĩ. Mʉjarecabu jẽniariduivʉ jã́d̶ovaiye põeva ne d̶arĩ majibede. Ʉbenita jã́menamu mʉja apenore Jʉ̃menijicʉi d̶ainore mʉjare, quénora yo Jonás mácʉre vaino mácarõre, arejame Jesús.
Que arĩ, náre dajocarĩ nʉrejame ʉ̃.
Fariseova ne ãmeno dápiaiye
(Mt 14.17-21; 15.34-38; Mr 8.14-21; Lc 12.1)
Jataivʉ bácavʉ macajitabʉ ʉrabʉ apedʉveita, ñʉja Jesúi bueimara coreóvarejacarã ãrʉmeteivʉ bácavʉ pã́ure. Jesús arejame ñʉjare:
—Me d̶ajarã. Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede, arejame ʉ̃.
Que teni yávarejacarã ñʉje bajumia:
—Ʉ̃ yópe aibi, maje pã́ure cʉvabe boje, arejacarã.
Ʉbenita Jesús coreóvarejaquemavʉ ñʉje yávainore. Que baru arejame:
—¿Aipe teni yʉre jʉ abenarʉ mʉja? ¿Aipe teni coyʉivʉrʉ̃ mʉja, “Pã́ure cʉvabevʉ maja” aivʉ? ¿Coreóvabenarʉ mʉja? ¿Aru ãrʉmenarʉ mʉja? ¿Ji cotʉvacaiye báquede cũinápʉrʉpe paiboa pã́uboare ina cũinápʉrʉpe paimil baju ʉ̃mʉvare, doce paibʉa pʉebʉa baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja? 10 ¿Aru ji cotʉvacaiye báquede siete paiboare ina yóvaicʉvaimil baju ʉ̃mʉvare, siete paipʉea baju cotʉvaiye báqueque ĩmetecarãrʉ mʉja? 11 Que baru mʉjare jaʉéde, mʉje ãrajiyede, jíyʉ majivʉ yʉ. Ʉbenita, “Me jã́jara ina fariseova aru ina saduceova máre ne pã́ure bʉcʉóvare d̶aiyede” ji ainore, coyʉbetevʉ yʉ pã́ure. Quénora coyʉyʉbu yʉ ne dápiaiyede. Que baru me jã́jara, mʉje dápiabenajiyepe aivʉ yópe ne dápiaiyepe, arejame ñʉjare Jesús.
12 Dinʉmʉ coreóvarejacarã coyʉyʉre ina fariseova aru ina saduceova máre ne bueiyede. Yópe pã́ure bʉcʉre d̶aiye jĩvaiyepe, caiye iye pã́u d̶aiyede, nopedeca ne bueiye jãve ãmeque jʉjovad̶ama obedivʉ põevare, arejame Jesús.
Pedro ʉ̃i “Cristobu mʉ” aino
(Mt 14.1-2; 18.18; Mr 6.14-15; 8.27-30; Lc 9.7-8, 18-21; Jn 6.68-69; 20.23)
13 Jesús, ʉ̃i eaiyede Cesarea de Filipo ãmicʉrõi, ñʉja ʉ̃i bueimarare jẽniari jã́rejame:
—¿Aipe aidi põeva yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe? arejame ʉ̃.
14 Ʉ̃́re arejacarã:
—Apevʉ ad̶ama, “Juan Bautistabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Elíabe”. Aru apevʉ ad̶ama, “Jeremíame”. Aru apevʉ ad̶ama, “Cũinácʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbe ʉ̃”, arejacarã ʉ̃́re.
15 Aru arejame ñʉjare:
—¿Ʉbenita aipe aivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejame Jesús.
16 Aru Simón Pedro arejame ʉ̃́re:
—Mʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉbu, ñʉjare jabotecʉyʉ. Cristobu mʉ. Jʉ̃menijicʉ apʉcʉi mácʉbu mʉ, arejame Pedro Jesúre.
17 Aru Jesúcapũravʉ, yópe arĩ, coyʉrejame Pedrore:
—Mʉ, Simón, Jonái mácʉ, torojʉcʉyʉmu mʉ. Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimʉmu mʉ. Põecʉ cʉbebi coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. Quénora jipacʉ, cavarõ mearocacʉrecabe coreóvare d̶ayʉ mʉre diede. 18 Coyʉyʉbu mʉre: Mi ãmiámu Pedro. No ãmiá cʉ̃ravacarõ aiyʉrõmu. Mi coyʉiyebu yʉre yópe cʉ̃rava ʉrava parʉrivape paiye cʉ̃rami cãchinoi. Caivʉ jʉ aivʉre yʉre, aru caivʉ jʉ arãjivʉre yʉre máre, coyʉiye jaʉvʉ yʉre mi coyʉiyepe paiye. Aru caivʉ ina yaibénajarama ne ũmei. Que baru coatebenajarama Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. 19 Yópe ñai cʉvacʉ cʉ̃ramine voainore, llavede, ʉ̃i ecoicõjeiyepe põevare diñamine, nopedeca coyʉicõjeivʉ mʉre ji yávaiye méne põevare, ne ecorãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore, diede ne jʉ aru. Mi jacopʉbemarare ijãravʉi jacopʉbecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Aru mi jacopʉimarare ijãravʉi jacopʉcʉyʉme Jʉ̃menijicʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi, arejame Jesús.
20 Aru parʉéque ñʉjare “Jesúbe ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ”, arĩ coyʉicõjemenejame apevʉre.
Jesús ʉ̃i coyʉino ʉ̃i yaiquínore
(Mt 10.38-39; 25.31; Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27; 14.27; 17.33; Jn 12.24-25; Ro 2.6)
21 Dinʉmʉmata Jesús jã́d̶ovari bʉ́rejame ñʉja ʉ̃i bueimarare ñájicʉnʉcʉyʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, buedejame ñʉjare:
—Jaʉvʉ yʉre ʉrarõ ji ñájiquino. Ina judíova bʉcʉva, aru sacerdotevare jaboteipõeva, aru Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva máre yʉre ñájine d̶arãjarama. Yʉre boarĩ́ jarʉvarãjarama. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi nacajacʉyʉmu yʉ yainore jarʉvarĩ, arĩ coyʉrejame ñʉjare.
22 Pedro ʉ̃́re nʉvarejame apevʉ ñʉjare jocarĩ. Aru yópe arĩ, jararĩdurejame Jesúre:
—¡Mʉ, ji jabocʉ, mi que aiyepe vaicõjemejacʉrĩ mʉre Jʉ̃menijicʉ! arejame Pedro.
23 Ʉbenita Jesús copedini, arejame Pedrore:
—Mʉ, Satanás, jʉjovarĩdubejacʉ yʉre. Nʉjacʉ mʉ yʉre jocarĩ. Mʉrecabu maucʉvacʉ yʉre mi nópe aiyeque. Dápiaivʉ mʉ põevape. Aru dápiabevʉ mʉ Jʉ̃menijicʉ jiede, arejame Jesús.
24 No yóboi Jesús, yópe arĩ, coyʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimarare:
—Ácʉ põecʉ daiyʉcʉ yʉ́que, dajocajacʉrĩ põeva ne mearo jã́iyede ʉ̃́re, cʉyebejacʉrĩ yʉre yóvaiyede, aru jidʉbejacʉrĩ ʉ̃i ñájiquiyede. Nópe d̶abecʉ baru, ʉ̃ bʉojabebi jícʉ bacʉyʉ́. 25 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ, ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa. 26 Ñai põecʉ cʉvacʉ baru caiye ijãravʉquede, ʉbenita bíjayʉ baru ʉ̃i ũmene, ñájicʉyʉme cainʉmʉa toabo cũiméboi. 27 Que teni yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, meacʉ baju dacʉyʉmu jipacʉi mearoque aru ji ángelevaque, bojed̶acʉyʉ caivʉ põevare yópe ne d̶aiyepe. 28 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Apevʉ cʉrivʉ yui, ne yainájiye jipocai jã́rajarama yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jaboteyʉre, arejame ñʉjare Jesús.