2
Juan ʉ̃i toivacaino Éfesocavʉ Jesúre jʉ aipõevare
(Ap 22.2)
Que arĩ, toivaicõjeame yʉre.
—Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Éfeso ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ina siete paivʉ abiácovare ʉ̃i pʉrʉ meapũravʉcapʉrʉi, ñai cʉcʉ ijaraboa siete paijaraboa pẽoibʉa tʉoijaraboa jẽneboi. Coreóvaivʉ yʉ mi memeinore, memecayʉre ʉetʉyʉreca, aru mi napini ñájiyede máre. Coreóvaivʉ yʉ ye bʉojabecʉre napiñʉ põeva ãmenare, aru jã́ri coreóvayʉre ina, ‘Ñʉjamu Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara coyʉrãjivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne’, mi majiquiyepe aivʉre ʉbenina jãve maru ne coyʉino. Que teniburu, coreóvaivʉ mʉ Jesúre jʉ aivʉre ne daroimara ãmevʉre. Quénora borocʉrivʉbu na. Coreóvaivʉ yʉ ʉetʉbecʉva napiñʉre mi ñájiyede yʉre boje dajocabecʉva.
’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Quĩ́jino bajuta ʉvʉ mʉ yʉre caride. Mamarʉmʉre ʉ́teavʉ̃ mʉ yʉre pare mi ũmei. Ʉbenita caride dajocaivʉ mʉ mi ʉede yʉre. Caride ãrʉjacʉ yʉre javede mi pare ʉe báquepe. Chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede, d̶acʉyʉ yópe mi d̶aiye báquepe mamarʉmʉre mi coreóvaiyede yʉre. Pare ʉ́teavʉ̃ mʉ. Ʉbenita que d̶aiyʉbecʉ baru, ʉbecʉ bacʉyʉ́mu mʉ yʉre. Que baru mi yebai darĩ, mi pẽoibʉa tʉoijarabore ĩni, nʉvacʉyʉmu dijarabore mʉre jocarĩ.
’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore me jã́ivʉ yʉ, mi ãmeina jã́iyede ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne d̶aiyede. Yʉ máre ãmeina jã́ivʉ ne d̶aiyede.
’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ Jʉ̃menijicʉi jioba coricacacʉ jocʉcʉ jẽidʉare, apʉre d̶aijocʉcʉ dicʉ ãmiá’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Juan ʉ̃i toivacaino Esmirnacavʉ Jesúre jʉ aipõevare
(Ap 1.17; 20.14; 21.8; 22.13)
Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
—Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Esmirna ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai bʉ́yʉ bácʉ aru yóbocacʉ máre, ñai yaiyʉ́ bácʉ nacajañʉ mácʉ apʉcʉ cojedeca. Que baru cʉvʉ yʉ cainʉmʉa. Coreóvaivʉ yʉ mi ñájiyede yʉre boje. Coreóvaivʉ mʉre cʉve cʉvabecʉre máre. Ʉbenita jãve ʉre cʉve cʉvavʉ mʉ Jʉ̃menijicʉi cʉve méne. Aru coreóvaivʉ yʉ caiye iye ne ãmeina yávaiyede mi borore ina ‘Judíovabu ñʉja’ ʉbenina aivʉre. Ʉbenita judíova baju ãmema na. Quénora nárecabu Satanás jina. Aru cójijivaivʉbu, memecarãjivʉ ʉ̃́re.
10 ’Jidʉbejacʉ mi ñájiquinore. Jã́jacʉ. Ñai abujuvai jabocʉ bʉore d̶acʉyʉme apevʉ mʉjacavʉre ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami, jã́ri coreóvacʉyʉ mʉje jʉ aiyede yʉre. Caipʉcapʉrʉape paijãravʉa baquiyéde ñájinajaramu mʉja. Jʉ ajacʉ yʉre pʉ mi yaiyeta. Que teyʉre, yʉ bojed̶acʉyʉmu mʉre me. Mʉre cʉre d̶acʉyʉmu jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre yʉ́que.
11 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ nʉmenajarama toaboi cũiméboi’, arĩ coyʉyʉbe ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Juan ʉ̃i toivacaino Pérgamocavʉ Jesúre jʉ aipõevare
(Jn 6.48-50)
12 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
—Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Pérgamo ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi ñai cʉvacʉ ive boaicarove caipʉcapũravʉa ʉpʉjidivede. 13 Coreóvaivʉ yʉ mi cʉrõre. Mʉ cʉvʉ nore Satanás ʉ̃i jaboteinore, ʉ̃i jaboteimara jẽneboi. Ʉbenita nore cʉcʉvacari, me jʉ ayʉbu mʉ yʉre. Ãnijãravʉ bácarõ Satanás jina ne boarĩ́ jarʉvaiye báquede Ántipas bácʉre, dajocabeteavʉ̃ mi jʉ aiyede yʉre. (Ñai Ántipas bácʉ coyʉyʉ barejáme yávaiyede jãvene yʉrã pʉ ne boarĩ́ jarʉvaiyeta ʉ̃́re.) Boarĩ́ jarʉvaima ʉ̃ mácʉre no mi ĩmaro, Satanái cʉrõi.
14 ’Ʉbenita apejĩe mi d̶aiyede ãmeina jã́ivʉ yʉ. Apevʉ mʉjacavʉ cʉrivʉ d̶aivʉbu yópe Balaam mácʉ ʉ̃i bueiye báquepe. Javede ñai Balaam mácʉ majicarejaquemavʉ Balac bácʉre ʉ̃i ãmeina d̶are d̶aquiyepe ayʉ ina Israecavʉ bácavʉre. Ãicõjenejaquemavʉ na mácavʉre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede. Aru ãmeina d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque máre. Nópe Balac bácʉre d̶aicõjenejaquemavʉ Balaam mácʉ. 15 Quédeca apevʉ mʉjacavʉ d̶aivʉbu yópe ina nicolaíta ãmicʉriyajubocavʉ ne bueiyepe.
16 ’Que barureca chĩori jarʉvajacʉ mi ãmeina teiyede. Aru oatʉvajacʉ mi d̶aiyede. Ʉbenita mi que d̶aiyʉbedu, maumena dacʉyʉmu yʉ mi yebai, ãd̶amatecʉyʉ náre, ina Balaam mácʉi d̶aiyepe d̶aivʉre aru ina nicolaítava ne d̶aiyepe d̶aivʉre máre, ive boaicarove etaiveque ji jijecamure jocarĩ.
17 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre: ‘Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ ãicõjecʉyʉmu yʉ ãiye me cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede, iye ãiye yaveiyede ijãravʉcavʉre jocarĩ. Aru jícʉyʉmu náre coapa cũinájibo cʉ̃rajibo borijĩbore. Dijĩborã toivaino cʉvʉ cũináro ãmiá mamaro ãmiáre. Aru ina jacopʉrãjivʉ quévʉra coreóvarãjarama no ãmiáre. Apecʉ cʉbecʉbe coreóvayʉ no ãmiáre’, arĩ coyʉibi ñai Espíritu Santo”, arĩ toivaicõjeame yʉre.
Juan ʉ̃i toivacaino Tiatiracavʉ Jesúre jʉ aipõevare
(Mt 16.27)
18 Bedióva cojedeca yópe áme yʉre.
—Toivajacʉ ʉ̃́re, ñai coreipõecʉre Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre Tiatira ãmicʉriĩmaroi. Yópe arĩ, toivajacʉ mʉ: “Yópe arĩ, coyʉibi Jʉ̃menijicʉi mácʉ, ñai yacorʉa cojididʉa cʉcʉ aru ʉ̃i cʉboba máre cojidiba yópe tãure toaijide d̶arĩburu yóbope. 19 Coreóvaivʉ yʉ mi d̶ainore. Aru majivʉ ʉcʉre yʉre aru apevʉre máre, jʉ ayʉre yʉre, memecayʉre Jʉ̃menijicʉre, aru napiñʉre mi ñájiyede máre. Coreóvaivʉ mi d̶aino mearore. Mearo d̶aivʉ mʉ caride mamarʉmʉ jʉ ayʉ yʉre mi d̶aino mácarõ pʉeno.
20 ’Ʉbenita cũináro mi d̶ainore ãmeina jã́ivʉ yʉ. Mʉ jaetovabevʉ nomióre õi ãmiá Jezabel. Õ mʉje jẽneboi ‘Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecobu yʉ’, ʉbenina aibico õ. Õi bueiyeque jʉjovaibico ina yʉre memecaivʉre. Que baru ãmeina d̶are d̶aibico náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãre d̶aibico náre ãiyede pẽpeimarare ne jíye báquede máre. 21 Joe coreniduivʉ yʉ õi chĩori oatʉvacojiyepe ayʉ õi d̶aiyede, õi jarʉvacojiyepe ayʉ náre õi ãmeina tede d̶aiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita oatʉvaiyʉbebico õ. 22 Que baru ñájine d̶acʉyʉmu ṍre pare. Aru ijimo macod̶óme õ, parad̶o õi parainoi. Aru ina ṍque ãmeina d̶aivʉ bácavʉ ne chĩori oatʉvabedu ne ãmeina d̶aiyede ṍpe, paraicõjecʉyʉmu náre máre õpedeca, pare ne ñájinajiyepe ayʉ. 23 Aru boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu caivʉ ina õi jʉjovaimara mácavʉre, mamara majʉrórivʉpe paivʉre.
’Que d̶arĩburu caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ coreóvarãjarama. Yʉrecabu coreóvayʉ caivʉ põevare caiye ne dápiaiyede aru caiye ne ʉede máre. Que baru bojed̶acʉyʉmu mʉjare coapa yópe mʉje d̶aiye báquepedeca. 24 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Tiatiracavʉ d̶abevʉ yópe õi bueiyepe. Coreóvaiyʉbevʉ mʉja iye Satanái majié yaveiyede apevʉ ne d̶aiyepe. Cʉbevʉ apeno ji d̶aicõjeino mʉjare copʉ. 25 Quénora d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe ji yávaiye méne pʉ ji copaidaiyeta.
26-27 ’Ina mʉjacavʉ vainí tʉivʉre ãmenore jarʉvarĩ aru d̶aivʉre yópe ji ʉrõpe pʉ ne yaiyeta, jabotede d̶acʉyʉmu náre cainoa joborõacavʉre iye parʉéque yópe jipacʉi jabotede d̶aiye báquepe yʉre. Jabotenajarama náre parʉéque. Que baru cainoa joborõacavʉ ne jʉ abedu, d̶arãjarama náre yópe jobojororʉre boarĩ́ yavaiyepe abod̶o tãuque d̶aiyoque. 28 Aru cʉvare d̶acʉyʉmu náre ñai abiácorʉ pẽoñʉ miad̶áre daiyede.
29 ’Caivʉ me jápiajarã ñai Espíritu Santoi coyʉiyede Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre”, arĩ toivaicõjeame yʉre.