San Lucas
1
1-2 Opʉ Teófilo, mʉre ipũre gojabeogʉ iiaa yʉhʉ. Jesu gʉa mera árĩnigʉ ĩgʉ iirare gajirã gojanʉgamʉhtatuhanirã árĩma. Negohraguere Jesure ĩanirã, ĩgʉ yare buhenirã erã arĩ werediro dopa ta gajirã irire gojanʉgamʉhtatuhanirã árĩma. Eropigʉ i árĩpehrerire õaro masipehodiagʉ yʉ sã erã arĩ wererare buhebʉ. Eropigʉ yʉ sã irire õaro gojadiaa mʉa buheburi árĩburire. Jesu yare buherã mʉre weretuhanirã árĩma. “Iri queoro ãhraa,” õaro mʉ arĩ masiborore ipũre mʉre gojabeogʉ iiaa.
Ñu waĩyeri masʉ ĩgʉ masa dehyoaburire anyu werepʉ Zacaríare Ñu pagʉ árĩbure
Herode Judea yeba majarã opʉ ĩgʉ árĩcʉ̃, Zacaría waĩcʉgʉpʉ pahi árĩpʉ. Zacaría ya curupʉ pahia curu Abías ya curu árĩyoro. Zacaría marapo sã pahi Aarón mʉrʉ pãrameo árĩturiagogue árĩpo. Igopʉ Elisabet waĩcʉgo árĩpo. Erã perã Goãmʉ dorerire iipehorã erã árĩcʉ̃ ĩagʉ, “Ʉmʉri nʉcʉ õarire iirã ãhrima,” arĩ pepidi árĩmi Goãmʉ erãre. Elisabet ne porã marigo árĩpo. Eropigo igo Zacaría mera porã mari muñucãpo.
Pahia Goãmʉ wihigue Goãmʉ ya umupeoburire mohmerã ʉmʉri nʉcʉ erã gohrotomʉriñorã. “Zacaría ya curu majarã dohpaguere iiporo,” erã arĩra pʉhrʉ ĩgʉ pahia erã iidiro dopa ta Goãmʉ ya umupeoburire mohmegʉ arigʉ iipʉ. Pahia erã iiguaro dopa ta inciensore soebure beyerã irisubure Zacaríare beyeñorã. Eropigʉ ĩgʉ Goãmʉ wihigue ñajaa wapʉ soegʉ wagʉ. 10 Goãmʉ wihi pohecague ĩgʉ árĩrisubu, inciensore ĩgʉ soerisubu árĩpehrerã masapʉ disiporogue Goãmʉ mera serẽniguiñorã. 11 Irisubure Goãmʉ yagʉ anyu incienso soero diayepʉ dehyoanʉgajapʉ Zacaríare. 12 Ĩgʉ anyu eropa dehyoacʉ̃ ĩagʉ Zacaría ĩgʉre ĩha, ʉca wa, güia wapʉ. 13 Eropa ĩgʉ güicʉ̃ ĩagʉ anyu ĩgʉre werepʉ:
—Zacaría, güibita. Goãmʉ mʉ serẽrare peeami. Eropigo mʉ marapo Elisabet porãcʉgocumo. Mʉ magʉ masa dehyoagʉcumi. Ĩgʉ eropa dehyoacʉ̃ Ñu waĩyeque ĩgʉgãre. 14-17 “Ĩgʉ õagʉ ãhrimi. Turagʉ ãhrimi,” arĩ pepigʉcumi Goãmʉ mʉ magʉre. Ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ vinore, siburire ihrisome. Eropigʉ ĩgʉ, ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ ta Espíritu Santo árĩri mera õaro turagʉ árĩgʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ bajarã Israe masare Goãmʉ mari Opʉre õaro gamecʉ̃ iigʉcumi ĩgʉ. Goãmʉ yare buhegʉ Elia Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ mari Opʉ ariborore ĩgʉ buhediro dopa ta Goãmʉ ĩgʉ turari mera mʉ magʉ sã buhegʉcumi. Eropa buhegʉ erã pagʉ sʉmarã erã porã mera erã õaro game mahi árĩcʉ̃ iigʉcumi. Eropigʉ dorerire tarinʉgarãre õaro erã umupeori mera yʉhricʉ̃ iigʉcumi. Eropa buhegʉ mari Opʉ ariboro core ĩgʉ yarã árĩmorãre amuyugʉcumi ĩgʉ. Eropigʉ ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ mʉhʉ mucubirigʉca. Gajirã sã bajarã mucubirirãcoma, arĩpʉ anyu Zacaríare.
18 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Zacaríapʉ serẽpipʉ anyure.
—Yʉhʉ, yʉ marapo mera gʉa mʉrã ãhraa. ¿Eropigʉ mʉ arĩra diaye árĩcʉ̃ dohpa masigʉcuri yʉhʉ? arĩpʉ ĩgʉ.
19 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ anyupʉ ĩgʉre werepʉ:
—Yʉhʉ Gabrie waĩcʉgʉ ãhraa. Goãmʉ pohro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Goãmʉ i õari querere weredoregʉ, mʉ pohro yʉre obeoami. Yʉ werediro dopa ta diaye waroca. 20 Yʉ eropa arĩquerecʉ̃ ta yʉre peediabeaa mʉhʉ. Eropigʉ mʉhʉ dohpaguere wereniguibigʉ dujagʉca. Mʉ magʉ ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ wereniguigʉca daja, arĩpʉ anyu Zacaríare.
21 Disiporogue masa Zacaríare corerã iiñorã. “¿Duhpigʉ ĩgʉ Goãmʉ wihigue árĩgʉ mata wiriribeari?” arĩ, corerã iiñorã masa ĩgʉre. 22 Eropigʉ ĩgʉ i wihigue árĩdigʉ wiria, erã mera wereniguimasibiripʉ. “Goãmʉ ĩgʉre dehyoacumi,” arĩ pepi, masiñorã erã. Eropigʉ ĩgʉ wereniguimasibigʉ árĩgʉ ĩgʉ mojotori mera masare wereniguipʉ.
23 Goãmʉ wihi ĩgʉ mohmeri pehrecʉ̃, ĩgʉ dujaa wapʉ ĩgʉ ya wihigue. 24 Pʉhrʉ ĩgʉ marapo Elisabet majigʉre ne bocagãrigo iipo. Eropigo igo cinco aberi gohra masa pohro wabiripo. 25 Õpa arĩpo igo: “Dohpaguere yʉre Goãmʉ itamumi pare. Yʉ porã marigo árĩgo gʉhyasĩuro taribʉ yʉhʉ. Goãmʉ yʉ porã maririre cohãmi yʉre,” arĩ pepipo igo.
Jesu ĩgʉ masa dehyoaburire werepʉ anyu Maríare
26-27 Elisabet seis aberi igo nijipo árĩra pʉhrʉ, Goãmʉpʉ anyure Gabrie waĩcʉgʉre nómeo õago pohrogue obeopʉ. Igo Nazare waĩcʉri maca Galilea árĩri yeba árĩpo. Eropigo igo María waĩcʉgo José mera mojoto diribo árĩpo. Josépʉ iribojegue majagʉ mʉrʉ Davi mʉrʉ pãrami árĩpʉ. 28 María pohrogue ejagʉ anyu werepʉ:
—María, ¿ãhriri mʉhʉ? Goãmʉ mʉ mera árĩgʉ ãhrimi. Eropigʉ mʉre õaro iigʉ iimi. Árĩpehrerã nome gajirã nome tauro õaro iimi mʉre, arĩpʉ anyu igore.
29 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peego, igo turaro guña pepipo. Anyu ĩgʉ wererare pepigo “¿Dohpa arĩgʉ yʉre eropa arĩcuri?” arĩ guñapo igo. 30 Igo eropa arĩ guñacʉ̃ ĩagʉ anyu werepʉ igore:
—María, mʉre Goãmʉ turaro mahimi. Eropigo güibita. 31 Peeque. Majigʉre bocagoca mʉhʉ. Eropigʉ mʉ magʉ masa dehyoagʉcumi. Ĩgʉre Jesu waĩyegoca. 32-33 Ĩgʉ turatariagʉ árĩgʉcumi. Eropirã ĩgʉre “Goãmʉ ʉmaro majagʉ magʉ ãhrimi,” arĩrãcoma masa. Eropigʉ mʉ magʉ ñecʉ mʉrʉgue Davi mʉrʉ Israe masa erã opʉ ĩgʉ árĩdiro dopa ta mʉ magʉ sãre apigʉcumi Goãmʉ. Eropigʉ árĩpehrerinʉri ĩgʉ Israe masare doregʉcumi. Eropiro ĩgʉ opʉ árĩripʉ ne pehresome, arĩpʉ anyu.
34 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Maríapʉ serẽpipo:
—¿Duhpi ʉmʉ mera árĩbiriquerego ta porãcʉbocuri yʉhʉ? arĩpo igo.
35 Igo eroparĩcʉ̃ anyupʉ werepʉ:
—Espíritu Santo mʉre porãcʉcʉ̃ iigʉcumi. Eropiro Goãmʉ ĩgʉ turari imica curu iro dopa ta cãhmotaroca mʉre. Eropirã “Goãmʉ magʉ, ñerire iibigʉ ãhrimi,” arĩrãcoma masa mʉ magʉre. 36-37 Goãmʉ árĩpehrerire iimasimi. Eropigo mʉ acawerego Elisabet bʉro árĩquerego ta majigʉre bocámo igo sã. Igo porãcʉgocumo ʉmʉgãre. Masa igore “Porã marigo ãhrimo,” erã arĩdigo bʉro dohpaguere seis aberi wahaa igo majigʉre bocara pʉhrʉ, arĩpʉ anyu Maríare.
38 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ María yʉhripo:
—Yʉre peeque. Mari Opʉ ĩgʉ pohro majago ãhraa yʉhʉ. Mʉ arĩdiro dopa ta yʉre eropa waporo, arĩpo igo.
Igo eropa arĩra pʉhrʉ anyu waha wapʉ.
María Elisabere ĩago wapo
39 Irinʉrire María ʉtã yucʉ árĩri yebague Judea yeba árĩri macague ʉmʉdiaro waha wapo. 40 Erogue ejago Zacaría ya wihi ñaja, “¿Ahriri?” arĩpo igo Elisabere. 41 Igo eroparĩcʉ̃ Elisabet igo peecʉ̃ ta, igo magʉpʉ niji suhrirogue árĩdigʉ ñohmepʉ. Elisabet Espíritu Santo árĩri mera õaro pepigo wapo. 42 Eropigo turaro mucubiriri mera wereniguipo.
—Árĩpehrerã nome tauro õaro iimi Goãmʉ mʉre. Mʉ magʉ sãre õaro iimi Goãmʉ. 43 Cue, yʉ Opʉ pago yʉ pohro aricʉ̃ õaro iimi yʉre Goãmʉ. 44 Mʉhʉ yʉre “¿Ãhriri?” arĩcʉ̃, yʉ magʉpʉ niji suhrirogue árĩgʉ mucubiriri mera ñohmeacumi yʉre. 45 “Goãmʉ ĩgʉ arĩdiro dopa ta iipehogʉcumi,” arĩgo mucubirigo ãhraa mʉhʉ, arĩpo Elisabet Maríare.
46 Igo eroparĩcʉ̃ María yʉhripo:
Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi, arãa. Yʉhʉ õaro sĩporãcʉa. 47 Goãmʉ yʉre peamegue wabodigore itamugʉ ãhrimi. Eropigʉ dohpaguere yʉre õaro mucubiriri mera árĩcʉ̃ iimi. 48-49 Yʉre bu árĩgore ĩgʉ ĩgʉ pohro majagore guñadi ãhrami. Goãmʉ turatariagʉ õari dihtare yʉre itamumi. Eropirã “Igore Goãmʉ õaro iimi,” árĩpehrerã masa dohpaguere eropa arĩ wereniguirãcoma yʉre. Goãmʉ ñeri marigʉ ãhrimi. 50 Árĩpehrerinʉri árĩpehrerã ĩgʉre umupeorãre ĩgʉ mojomoro ĩagʉ ãhrimi. 51 Goãmʉ ĩgʉ turari mera iigʉ ãhrimi. “Gajirãre tarinʉgaa yʉhʉ,” arĩrãre tarinʉgadi árĩmi ĩgʉ. 52 Oparãre erã dorero árĩrare cóãdi árĩmi ĩgʉ. Eropigʉ bu árĩrãpʉre ĩgʉ oparã iro dopa ta apidi árĩmi. 53 Oaboanirãre ĩgʉ õari barire ódi árĩmi. Eropigʉ baja opanirãpʉre gajino moorã wacʉ̃ iidi árĩmi ĩgʉ. 54-55 Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare “Masare õaro iigʉra,” ĩgʉ arĩ werediro dopa ta iipehodi árĩmi Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ pohro majarã Israe masare ĩgʉ itamudi árĩmi. Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare, Abrahã mʉrʉre árĩpehrerã ĩgʉ acawererã ĩgʉ pʉhrʉ árĩrã sãre Goãmʉ árĩpehrerinʉri eropa mojomoro ĩaniguigʉ árĩmʉridi árĩmi. “Masare õaro iigʉca,” erãre ĩgʉ werepirare cãdijibiridi árĩmi Goãmʉ, arĩpo María.
56 Ʉrerã abe gohra Elisabet mera ãhri, igo ya macague goe dujaa wapo María.
Ñu masa dehyoapʉ
57 Elisabet igo niji wahgũra pʉhrʉ igo magʉ masa dehyoapʉ. 58 Eropirã Goãmʉ igore ĩgʉ eropa õaro iicʉ̃ igo ya maca majarã igo acawererã sã igo mera mucubiriñorã. 59 Ocho nʉri ĩgʉ masa dehyoara pʉhrʉ, ĩgʉ pagʉ sʉmarã ĩgʉgãre gasiro merogã wiri aĩdorerã wañorã. Eropa erã iirisubu erã mera majarã Zacaría waĩyediariñorã ĩgʉgãre ĩgʉ pagʉ waĩre. 60 Erã eropa waĩyediaquerecʉ̃ ta ĩgʉ pagopʉ õpa arĩpo:
—Ĩgʉ pagʉ waĩre waĩyebeaa. Ñu waĩyerãca ĩgʉgãre, arĩpo igo.
61 —Mʉ acawererã ne yujugʉ Ñu waĩcʉgʉ marimi, arĩñorã erã igore.
62 Eropirã erã mojotori mera werenigui Zacaríare serẽpiñorã erã.
—¿Mʉca dohpa waĩyediari mʉ magʉre? arĩ serẽpiñorã ĩgʉre.
63 Erã eroparĩcʉ̃ ĩgʉ pagʉ gojaburimijire serẽbeo, ñeha, gojapʉ: “Yʉ magʉ Ñu waĩcʉmi,” arĩ gojapʉ Zacaría. Ĩgʉ eropa arĩ gojacʉ̃ erãpʉ ʉca wañorã. 64 Ĩgʉ eropa arĩ gojara pʉhrʉ ĩgʉre wereniguicʉ̃ iipʉ Goãmʉ. Eropigʉ ĩgʉ wereniguimasipʉ daja.
—Goãmʉ turagʉ, õagʉ ãhrimi, arĩpʉ ĩgʉ.
65 Ĩgʉ eropa arĩ wereniguicʉ̃ peerã ero majarã ʉca wañorã. Eropirã i árĩpehrerire Judea yeba majarãre ʉtã yucʉ watope árĩrãre masa weresiriñorã. 66 Árĩpehrerã irire peerã guñañorã. “Goãmʉ turarire ĩgʉgã opami. ¿Eropigʉ ñehmʉno árĩgʉcuri ĩgʉgã?” arĩ pepiñorã masa.
Zacaría Goãmʉre umupeopʉ
67 Eropigʉ ĩgʉ pagʉ Zacaría Espíritu Santo árĩri mera õaro pepigʉ árĩgʉ Goãmʉ yare werepʉ:
68 Mari Israe masa Goãmʉre umupeorã. Ĩgʉ yarã ãhraa mari. Eropigʉ mari pohrogue arigʉ, marire itamugʉ õaro taumi. 69 Eropigʉ Goãmʉ turagʉre marire peamegue wabonirãre õaro taubure obeomi. Marire õaro taubu ĩgʉ acaweregʉ Davi mʉrʉ ãhrimi. Davipʉ Goãmʉ pohro majagʉ árĩmʉriñumi. 70 Iribojegue ĩgʉ ya weremʉhtanirã mera Goãmʉ ĩgʉ marire taubure obeoburire wereyumʉripʉ. 71 Marire ĩhaturirã marire ñero erã iidiacʉ̃ ĩagʉ “Mʉare itamugʉra,” arĩ apiñumi Goãmʉ marire. 72 Mari ñecʉ sʉmarã mʉrare, “Mʉare mojomoro ĩagʉ itamugʉra. Mʉare yʉ wererare guñagʉra,” arĩ apiñumi Goãmʉ mari ñecʉ sʉmarãre. Iribojegue ĩgʉ eropa arĩdiro dopa ta marire dohpaguere iimi. 73-75 Eropigʉ Abrahãre õpa arĩmʉriñumi: “Mʉ acawererã pʉhrʉ árĩrã erãre ĩhaturirã árĩcʉ̃ cóãgʉra. Eropigʉ mʉ acawererãre itamugʉra. Eropirã erã güibirã ta yʉ dorerire iimasima. Eropigʉ erã ñerire yʉ cóãcʉ̃, erã yʉ ĩhuro ʉmʉri nʉcʉ õarã árĩniguirãcoma,” arĩ werepimʉriñumi iribojegue Goãmʉ mari acaweregʉ Abrahãre, arĩpʉ Zacaría.
Eropa arĩtuha ĩgʉ magʉgãre õpa arĩpʉ:
76-77 —Mahgʉ, mʉre õpa arĩrãcoma masa:
“Goãmʉ turatariagʉ yare wereniguigʉ ãhrimi,” arĩrãcoma mʉre. Eropigʉ mʉhʉ mari Opʉ core wayugʉca. Eropa wagʉ õpa arĩ weregʉca. “Goãmʉ mʉa ñerire cóãgʉ, peamegue wabonirãre taugʉcumi mʉare,” arĩ weregʉca. Eropa arĩ weregʉ mari Opʉ ĩgʉ ariborore weremʉhtayugʉ iigʉca mʉhʉ. 78 Goãmʉpʉ marire turaro mojomoro ĩagʉ marire õaro iigʉ árĩgʉ, ĩgʉ marire peamegue wabonirãre taudiami. Marire taugʉ arigʉ Cristo mari pohro arigʉcumi. 79 Árĩpehrerã mari peamegue wabonirãre taudiami ĩgʉ. Eropigʉ Goãmʉre mari masibirã árĩcʉ̃ ĩagʉ marire masicʉ̃ iidiami ĩgʉ. Eropigʉ mari õaro yujuro mera mari árĩborore weregʉcumi marire, arĩpʉ Zacaría.
80 Eropi Ñu Zacaría magʉ õaro bʉgapʉ. Eropigʉ Goãmʉre turaro mahipʉ. Eropigʉ yoari boje masa marirogue árĩmʉripʉ. Te Israe masare buhenʉgagʉ sã erogue ta árĩmʉripʉ.