Filipenses
1
Peresugue árĩgʉ ipũre gojabeopʉ Pablo
Gʉa Pablo Timoteo mera Jesucristo pohro majarã ãhraa. Eropirã árĩpehrerãre mʉare õarãre Jesucristo yarãre Filipo majarãre gojabeoa gʉa. Mʉa oparã sãre mʉare itamurã sãre gojaa. Eropirã Goãmʉ mari Pagʉ mari Opʉ Jesucristo mera mʉare õadorea. Ĩgʉ itamuri mera õaro árĩque mʉa.
Pablo Jesu yarãre Goãmʉre serẽbasapʉ
3-6 Goãmʉ mʉare õaripʉre gohrotocʉ̃ iigʉ iimi. Eropigʉ mʉare ĩgʉ iinʉgadiro dopa ta ii ojogorocʉgʉcumi. Eropirã Jesucristo i yebaguere ĩgʉ eracʉ̃guere ñeri marirã árĩrãca mʉa. Negohraguere Jesu yarã mʉa wara pʉhrʉ, dohpague sãre itamua mʉa yʉre õari buherire yʉ buhecʉ̃. Mʉa eropa iirã árĩcʉ̃ Goãmʉre “Õhaa,” arãa yʉhʉ. Mʉare guñagʉ õpa dihta arãa yʉhʉ. Mʉare Goãmʉre serẽbasagʉ mucubiriri mera serẽbasaa. Eropigʉ mʉare yʉ õaro mera eropa pepicʉ̃ õapũrica. Õari buherire “Diaye ta ãhraa,” oparãre yʉ arĩtarinʉgacʉ̃ mʉa yʉre itamubʉ. Iri buherire diaye ta iri árĩrire masare yʉ werecʉ̃ itamubʉ mʉa. Peresu yʉ árĩcʉ̃ sãre itamubʉ. Eropa mʉa itamucʉ̃ mari yujuro mera Goãmʉ itamurire opaa. Eropigʉ yʉ sĩporã mera turaro mahia yʉhʉ mʉare. Jesucristo ĩgʉ mahiri mera bʉrigã mʉare guñaa yʉhʉ. Yʉ eropa guñacʉ̃ Goãmʉ irire masimi. Mʉare õpa arĩ serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. Goãmʉ yare õaro masiri mera õaro pee masipehori mera Goãmʉre masa sãre mʉa mahinemoburire serẽbasaa yʉhʉ Goãmʉre. 10 Õarire mʉa masiburi sãre serẽbasaa mʉare. Mʉa eropa masirã Cristo i yebague ĩgʉ dujaricʉ̃ õarire iinirã árĩrã, dipuwaja marirãca mʉa. 11 Eropa õarire iirã Goãmʉ gamerire iirãca mʉa. Eropa iimorã wacʉ̃ iigʉcumi Jesucristopʉ mʉare. “Goãmʉ õagʉ, turagʉ ãhrimi,” árĩpehrerã ĩgʉre erã arĩ umupeoburire ĩgʉ gamerire mʉa iicʉ̃ iigʉcumi mʉare.
Pablo Jesucristo yagʉ ĩgʉ warare werepʉ
12 Yʉ acawererã, ire mʉa masicʉ̃ gahmea. Yʉ dohpaguere peresu yʉ árĩquerecʉ̃ ta õari buheripʉ eropa mʉhtaniguicãa. 13 Eropigʉ Cristo yagʉ yʉ árĩri waja peresu yʉ warare masipehrema opʉ ya wihi majarã surara. Árĩpehrerã gajirã sã õre irire masima. 14 Eropirã peresu yʉ árĩcʉ̃ ĩarã, bajarã mari acawererã Jesu yarã mari Opʉre Jesure umupeonemoma. Eropa umupeorã güiro mariro õari buherire gajirãre buhema erã.
15 Yujurãyeri Cristo yare buhebonirã árĩquererã yʉre ĩhaturima. Cristo yare buherã erãpʉre masa ĩhasʉacʉ̃ gahmema. Gajirãpʉ õaro mera Cristo yare buhema. 16-17 Õari buherire yʉ werenigui turaburire Goãmʉ yʉre ĩgʉ apirare õaro masima. Oãpʉ eropa masirã yʉre umupeorã Cristo yare buhema. Gajirãpʉ yʉre ĩhaturirã masare erãpʉre ĩhasʉacʉ̃ gamerã Cristo yare buheama. Eropirã yʉ peresu árĩcʉ̃ erã yʉre bʉjawerecʉ̃ iidiama. 18 Õaroca. Cristo yare ta buherã iima. Erã yʉre umupeobiriquererã Cristo yare buhema. Gajirãpʉ õari mera buhema. Árĩpehrerã erã ĩgʉ yare buhecʉ̃ mucubiria.
19 Eropigʉ mucubiriniguicãgʉca yʉhʉ. Goãmʉre mʉa yʉre serẽbasara mera, Jesucristo ĩgʉ Espíritu Santo itamuri mera Goãmʉ yʉre õaro taricʉ̃ itamugʉcumi. Irire masia. 20 Õpa ta bʉrigã iidiaca yʉhʉ dohpa. Ne yʉ iirare ñero pepidiabeaa. Ñero pepibigʉ árĩgʉ doyaro mariro árĩgʉpʉ masare Cristore õaro umupeocʉ̃ bʉrigã iidiaa. Ʉmʉri nʉcʉ yʉ iidiro dopa ta dohpague sãre erã Cristore “Õagʉ, turagʉ ãhrimi,” erãre arĩ umupeocʉ̃ iidiaa. Ojocarigʉ gohra eropa ta iidiaa. Erã yʉre wejẽdiaquerecʉ̃ ta eropa ta iidiaca. 21 Ojocariniguigʉ gohra Cristo yare iiniguica dohpa. Sĩrigʉgue tamera ojocarirã tauro õaro dujagʉca yʉhʉ. 22 Ojocariniguigʉ Cristo yare yʉ iinemoboro dopa ojocariniguicãdiaca. Eropa iidiaqueregʉ ta sĩriri sãre gahmea. ¿Dipʉre yʉ gamebocuri? Masibirica yʉhʉ. 23 Yʉ õpa arĩ wereniguicʉ̃ masisũya mara yʉre. Cristo mera bʉrigã árĩdiaa. Eropigʉ dohpaguere ĩgʉ pohrogue wadiaca. Ojocariri tauro sĩriripʉ õatarinʉgacãroca. 24 Eropa árĩquerecʉ̃ ta mʉare yʉ itamuboro dopa ojocarinemoro gahmea yʉre. 25 Irire masigʉ ohõ mʉa mera yʉ árĩborore masia yʉhʉ. Eropa árĩniguicãgʉca yʉhʉ mʉa Cristore umupeonemoboro dopa, iri umupeoturari mera mʉa mucubiriborore. 26 I yebague árĩnigʉ mʉa pohrogue dipaturi yʉ wacʉ̃ mʉa mucubirirãca. Eropa yʉhʉ mʉa pohro ejacʉ̃ Cristo Jesu yʉre ĩgʉ itamurire masirã, “Turagʉ ãhrimi ĩgʉ,” arĩ umupeorãca mʉa ĩgʉre.
27 Dohpaguere i dihtare iique. Cristo ya buheri iri arĩro dopa ta árĩricʉque mʉa. Guñaturarã árĩque. Eropirã game dʉca wariro mariro õari buherire yujuro mera bʉrigã buheque. Eropa ta yʉ mʉa pohro wabiricʉ̃ sãre yʉ wacʉ̃ sãre mʉa eropa iicʉ̃ gahmea. Eropa mʉa yujuro mera árĩrã árĩcʉ̃ peebeodiaa yʉhʉ. 28 Mʉare ĩhaturirãre güibiricãque. Mʉa eropa güibiricʉ̃ ĩarã Goãmʉ yarã mʉa árĩcʉ̃ masirãcoma erã. Eropa masirã erã peamegue waboro sãre masirãcoma. Eropirã Goãmʉ ĩgʉ tauboro sãre masirãcoma. Õpa ta masicʉ̃ iimi Goãmʉ masare. 29 Cristore mʉa umupeobure Goãmʉ apidi árĩmi. I sãre apidi árĩmi. “Cristo yare mʉa werera waja ñero tarirãca,” arĩ apidi árĩmi Goãmʉ mʉare. 30 Eropirã Cristo yarã mʉa árĩri waja gajirã mʉare ñero iima. Mʉare erã iidiro dopa ta yʉ sãre ñero iima erã. Mʉa mera yʉ árĩcʉ̃ yʉre erã eropiicʉ̃ ĩabʉ. Dohpague sãre erã yʉre eropiicʉ̃ pee waĩcʉa mʉa. Eropirã mari yujuropa ta ñero taria.