Ẹkwo
Ndu eze
kẹ mbụ
1
Teke Dévidi bụwaa ọgerenya
Teke ono bẹ eze, bụ Dévidi kahụwaru; nọwaa apha, dụ igwerigwe. Oyi nọdu anọduje atsụ iya m'obeta a phukputechaa ya ukpo. Ọo ya bụ; ndu-ozi iya bya asụ iya: “G'anyi lenaaru gụbe nnajịuphu anyi, bụ eze ẹnya nwamgbọko, nwoke teke ejepfuswee; g'ọ bya eswiru gụbe eze; letajẹ ngu ẹnya. Tẹme ọoze-kubeje ngu; k'ọphu bụ l'oo-meje g'ẹhu vu gụbe nnajịuphu anyi, bụ eze ọku.”
Ọo ya bụ; ẹphe tụko alị Ízurẹlu l'ophu tụkota jịi; l'ẹka ẹphe achọ nwamgbọko, ama mma. Ẹphe bya ahụma nwamgbọko, ẹpha iya bụ Abishagu; onye mkpụkpu Shunemu. Ẹphe dutaru iya eze. Nwamgbọko ono bẹ ama ntụmatu. Ọ nọdu eletajẹ eze ẹnya; bya ejeru iya ozi. Ọle eze te ejepfujeduru iya.
Adonijia eme g'o mee
onwiya eze ndu Ízurẹlu
Noo ya; Adonijia, bụ nwatibe nwanyị ono, bụ Hagitu wata ekuli onwiya eli asụje: “Mu a-bụru eze.” Ọ bya akwakọberu onwiya ụgbo-ịnya; mẹ ndu agbajẹ l'ịnya; bya edobe ụkporo ụmadzu labọ l'ụmadzu iri g'ẹphe vutajẹru iya ụzo. Ọphu nna iya abajẹduru iya mba lẹ k'iphe ono kẹ g'ọ jịa ya sụ: “?Bụ gụnu meru g'o gude ị nọdu eme iphe, dụ nno?” Adonijia ono bẹ amashị mma ike. Ọ bụru iya bẹ a nwụru tsobe Abụsalomu.
Adonijia je achị-koshi Jiowabu, bụ nwatibe nwanyị aza Zeruya; waa Abyiyata, bụ onye uke idzu iya; ẹphe tsoru iya; tụru íkè yeru iya. Obenu lẹ Zadọku, bụ onye uke Chileke; mẹ Benaya; nwa Jiehoyada; mẹ Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke; waa Shimeyi; mẹ Reyi; mẹ ndu ojọgu, eche Dévidi nche ta adụdu g'ẹphe ha, tụru íkè yeru Adonijia.
Adonijia je anọdu lẹ “mkpuma agwọ” lẹ mgboru Enu-Rogelu gbushia atụru; mẹ oke-eswi; mẹ eswi, tsụgbaaru ẹba gude shia nri. O kua ụnwunna iya l'ophu, bụ iya bụ ụnwu eze; bya ekukwaphọ unwoke ndu Jiuda, bụ ndu eje ozi l'ibe eze lẹ nri ono. 10 Ọle o to kuduru Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke; ọphu o kuduru Benaya; mẹ ndu ojọgu, eche eze nche; waa Sólomọnu, bụ nwanna iya.
Batusheba ejepfu Dévidi
l'opfu ẹhu Adonijia
11 Tọbudu iya bụ; Nétanu bya epfuaru Batusheba, bụ ne Sólomọnu; sụ iya: “?Tịi nụmaduru lẹ Adonijia, bụ nwa kẹ Hagitu bẹ bụwaa eze; ọphu nnajịuphu anyi amadụ?” 12 Byakwaphọ nta-a gẹ mu karụ ngu g'ii-me dzọta ishi ndzụ ngu; waa kẹ nwa ngu, bụ Sólomọnu. 13 Tụgbuekwapho nta-a bapfu eze, bụ Dévidi je asụ iya: “Nnajịuphu mu, bụ eze; ?ti ribunuru-a mụbe nwozi ngu nte l'ọo nwa ngu, bụ Sólomọnu bẹ a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu? ?Ọ nwụhunuru ịnwuagha bẹ ọ gbẹ bụwarunu Adonijia bụ eze ọbu?” 14 Sụ: teke ono, ị nọ l'ẹka ono; unu l'eze kpụru opfu ono l'ọnu epfu ono; bẹ mu a-bata bya agbaru ido yeru ngu l'opfu ono.
15 Ọo ya bụ; Batusheba bya atụgbua bapfu eze l'ụlo iya. Eze l'onwiya bụwaa ọkpobekpo nwoke ọgerenya. Abishagu, bụ onye Shunemu ono bụru iya eleta iya ẹnya. 16 Batusheba bya adaa kpurumu byishi ikpere l'iphu eze.
Eze jịa ya sụ: “?Bụ gụnu bẹ mu e-meru ngu?”
17 Batusheba sụ iya: “Nnajịuphu mu; i gude ẹpha Chipfu, bụ Chileke ngu ribuaru mụbe nwozi ngu nwanyị nte sụ lẹ nwa ngu, bụ Sólomọnu bẹ a-bụru eze nọ-tsota ngu l'aba-eze ngu. 18 Ọle-a; hụmawaro lẹ Adonijia gbẹ bụwaru nụ eze ọbu nta-a; ọphu gụbe nnajịuphu mu, bụ eze ta amadụ. 19 O gbushiwaru ikpoto oke-eswi; mẹ eswi, tsụchaaru ẹba; mẹ atụru; bya ekuwa ụnwu eze l'ophu; kua Abyiyata, bụ onye uke Chileke; mẹ Jiowabu, bụ onye-ishi ndu ojọgu; ọphu o to kuduru nwa ngu, bụ Sólomọnu. 20 Gụbe nnajịuphu mu, bụ eze; nta-a bẹ ndu Ízurẹlu l'ophu nọakwa ele ngu ẹnya; g'ẹphe maru onye ii-mechaa sụ g'ọ nọdu l'aba-eze gụbe nnajịuphu mu, bụ eze nọ-tsota ngu. 21 Teke ọ dụdu bẹ ọo-bụkwaru a -nọnyaepho mgbẹnya tụ ngu; ị lapfushia nna ngu phẹ; aawata eme mu lẹ nwa mu, bụ Sólomọnu gẹ ndu meru ẹjo-iphe.”
22 Noo ya; Batusheba yẹe eze kpụkwaduru-a opfu ono l'ọnu epfu; Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke bata. 23 A bya ezia eze lẹ Nétanu, onye mpfuchiru Chileke bẹ byakwaru nụ. Ọ bata; bya adaa kpurumu l'atatiphu eze phozeru iya.
24 Nétanu bya asụ: “Gụbe nnajịuphu mu, bụ eze; ?ọ dụ g'ị sụwaru l'ọo Adonijia a-bụru eze nọchia ẹnya ngu; mbụ l'ọo ya a-nọdu l'aba-eze ngu? 25 Ntanụ-a bẹ o jewaru egbushia oke-eswi; mẹ eswi, tsụchaaru ẹba; mẹ ikpoto atụru; tẹme o kuwa ụnwu eze l'ophu; bya ekua ndu-ishi ndu ojọgu, bụ Jiowabu; mẹ Abyiyata, bụ onye uke Chileke; mbụ lẹ nta-a bẹ ẹphe nọkwa eri; angụ epfuje sụ: ‘Nọdukwa ndzụ ogologo; eze, bụ Adonijia!’ 26 Ọle mbẹdua, bụ onye-ozi ngu; mẹ Zadọku, bụ onye uke Chileke; mẹ Benaya; nwa Jiehoyada bẹ o to kuduru; ọphu o kuduru nwozi ngu, bụ Sólomọnu. 27 ?Bụ gụbe nnajịuphu mu, bụ eze bẹ meru iphe, dụ nno; ọphu ị tị kabẹdu mee g'anyịbe ndu-ozi ngu maru l'ọphuu onye ọphu a-nọdu l'aba-eze ngu nọ-tsota ngu?”
Dévidi eme Sólomọnu eze
28 Tọbudu iya bụ; eze, bụ Dévidi sụ: “Kuaru mu nụ Batusheba.” Ọo ya bụ; ọ bata bya apfụru l'iphu eze.
29 Eze ribua nte sụ: “Eshinu Chipfu nọ ndzụ g'ọ nọ iya-a; mbụ onye ono, nafụtaru ndzụ mu l'iphe-ẹhuka l'ophu ono; 30 bẹ nte ono, mu gude ẹpha Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu ribuaru ngu ono bẹ mu e-mekọtakwa ntanụ-a; mbụ nte ono, mu riburu sụ l'ọo nwa ngu, bụ Sólomọnu bẹ a-bụru eze l'ọzori mu; ọ bụru iya a-nọchi ẹnya mu l'aba-eze mu ono.”
31 Tọbudu iya bụ; Batusheba daa kpurumu; phozeta kwabẹ eze ùbvù; bya asụ: “Gẹ nnajịuphu mu, bụ eze Dévidi nọdukwa ndzụ ojejoje!”
32 Eze, bụ Dévidi sụ: “Kuaru mu nụ Zadọku, bụ onye uke Chileke; mẹ Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke; mẹ Benaya; nwa Jiehoyada.” Ọo ya bụ; ẹphe byarwuta l'iphu eze. 33 Eze sụ phẹ: “Unu lẹ ndu-ozi mụbe nnajịuphu unu swịru. Gẹ Sólomọnu, bụ nwa mu nwoke nọdu l'eli ịnya-mulu kẹ mbẹdua g'unu duru iya jeshia lẹ nggele Gihọnu. 34 Unu -rwuẹpho ẹka ono; gẹ Zadọku, bụ onye uke Chileke; waa Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke wụa ya manụ l'ishi g'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu. Teke ono; unu egbua opu; raa ya sụ: ‘Nọdukwa ndzụ ogologo; eze, bụ Sólomọnu!’ 35 E -mechaa; unu awụru tsoru iya g'ọ bya anọdu l'aba-eze mu bụru eze l'ọzori mu; noo kẹle mu tụwaru iya ẹka g'ọ bụru iya a-bụru eze ndu Ízurẹlu; bụru eze ndu Jiuda.”
36 Benaya nwa Jiehoyada zụa mgbede sụ: “Nokwa g'ọ dụ! Gẹ Chipfu, bụ Chileke kẹ gụbe nnajịuphu mu, bụ eze pfufukwaa g'i pfuru ono. 37 G'ọ bụkwaru gẹ Chipfu swiru gụbe nnajịuphu mu, bụ eze bụ g'oo-swiru Sólomọnu; bya emee g'abụbu ọ bụ eze kangoo kẹ nnajịuphu mu, bụ eze Dévidi.”
38 Ọo ya bụ; Zadọku, bụ onye uke Chileke; mẹ Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke; mẹ Benaya nwa Jiehoyada; mẹwaro ndu Kereti mẹ ndu Pẹleti doziaru Sólomọnu ịnya-mulu eze, bụ Dévidi; ọ nọdu iya l'eli agba; ẹphe jeshia Gihọnu.
39 Ẹphe jerwuẹpho ẹka ono; Zadọku, bụ onye uke Chileke shi l'ụlo-ẹkwa wota ụpyi, manụ nọ; wụa Sólomọnu l'ishi. Tọbudu iya bụ; ẹphe gbua opu; onyenọnu tụko tụa ụzu sụ: “Nọdukwa ndzụ ogologo; eze, bụ Sólomọnu!”
40 Ndu ono g'ẹphe ha nọdu awụ etso iya l'azụ. Ẹphe nọdu egbu opu; atụ ụzu ẹhu-ụtso; k'ọphu alị anmachaa jiijiijii l'ụzu, ẹphe atụ.
Ndzụ Sólomọnu agụ Adonijia
41 Adonijia yẹe ndu o kuru lẹ nri ono bụru g'ẹphe erighewa nri ono bẹ ẹphe nụmaru ụzu, aatụ. Jiowabu bya anụma ọda opu, eegbu; ọ jịa sụ: “?Bụ ụzu gụnu ada l'ime mkpụkpu ẹgube phọ?”
42 Ọ kpụkwaduru iya l'ọnu epfu; Jionatanu nwa Abyiyata, bụ onye uke Chileke bụru phẹreketeke. Adonijia sụ iya: “Gude ozi-ọma bata; kẹle ị bụ ọkpobe nemadzụ.”
43 Jionatanu sụ iya: “Tụswekwa! Nnajịuphu anyi, bụ eze, bụ Dévidi bẹ meakwaru Sólomọnu eze. 44 Eze bẹ yeru iya Zadọku, bụ onye uke Chileke; mẹ Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke; mẹ Benaya; nwa Jiehoyada; mẹ ndu Kereti; mẹ ndu Pẹleti. Ẹphe mee Sólomọnu ọ nọdu l'eli ịnya-mulu eze agba. 45 Ọ bụru lẹ Gihọnu ono bẹ Zadọku, bụ onye uke Chileke; waa Nétanu, bụ onye mpfuchiru Chileke wụru iya manụ l'ishi g'ọ bụru eze. Ẹphe shiwaa l'ẹka ono gude ẹhu-ụtso wụfuta; k'ọphu bụ lẹ mkpụkpu bẹ phụhuru ẹphu. Ọ kwa iya bụ ụzu ono, unu anụ ono. 46 Mbụ lẹ Sólomọnu gbẹkwa nọduwanu l'aba-eze ọbu. 47 Ndu ozi eze nọdukwapho etu nnajịuphu anyi, bụ eze Dévidi ẹpha asụje: ‘Gẹ Chileke ngu mekwa ẹpha Sólomọnu g'ọ ka nkengu edede; bya emekwaaphọ g'aba-eze iya ka nkengu shii!’ Eze l'onwiya nọduwaa l'iphe-azẹe ya phozeta baarụ Chileke ẹja; 48 bya asụ: ‘G'ajaja bụru kẹ Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu, bụ onye ono, doberu mu ndzụ; gẹ mu gude ẹnya mu labọ hụma onye bụ eze nọchia ẹnya mu ntanụ-a!’ ”
49 Ndzụ-agụgu rwuta ndu ono, Adonijia kuru lẹ nri ono. Onyenọnu gbalihu; ẹphe gbakashịhu. 50 Ndzụ Sólomọnu nọdu agụ Adonijia; ọ gbagbụa je akwẹe ẹka lẹ mpu, e moberu l'ọru-ngwẹja Chipfu. 51 Ama bya agbaarụ Sólomọnu sụ iya lẹ Adonijia gudekwa ndzụ gụbe Sólomọnu, agụ iya nụ je akwẹe ẹka lẹ mpu, e moberu l'ọru-ngwẹja Chipfu; epfuje sụ: “G'eze, bụ Sólomọnu ribuaru mu nte ntanụ-a l'ọ tọ byadu egude ogu-echi gbua mụbe onye-ozi iya!”
52 Sólomọnu sụ: “Ọ -bụru l'ọo-nọdu egoshi lẹ ya bụ ọkpobe nemadzụ; bẹ ẹgbushi ta abyadụ eshi iya l'ishi darwua alị mẹ nanụ. Ọle ọ -bụru l'a hụmaru ẹjo-iphe lẹ ndzụ iya bẹ ọ lajẹkwa maa.” 53 Ọo ya bụ; eze, bụ Sólomọnu bya eye ndu jeru je edufuta iya l'ọru-ngwẹja ono. Adonijia bya ephozeru eze, bụ Sólomọnu. Sólomọnu sụ iya: “Tụgbua lashịa ibe ngu.”