25
Apha-atụta-unme
(Dit 15:1-11)
Tọbudu iya bụ; Chipfu bya epfuru yeru Mósisu l'eli úbvú Sayịnayi sụ iya: “Wakwa iphe, ii-pfuru yeru ụnwu Ízurẹlu baa; sụ phẹ-a: Teke unu bahụerupho l'alị ono, mu abya anụ unu ono; unu hajẹkwa alị ono g'ọ nọoru Chipfu apha-atụta-unme. Unu mebeje iphe l'alị unu apha ishii; unu akọchaje opfu-vayịnu unu akọcha apha ishii; wọo akpụru iya. O -be l'apha k'ẹsaa l'a haa alị ono g'ọ tụta unme. Ono bụ apha-atụta-unme kẹ Chipfu. Unu be mebekwa iphe l'alị unu apha ono; ọphu unu akọchakwa opfu-vayịnu unu. Unu te ejekwa akpata iphe, daru ẹda. Teke vayịnu, e mechaduru emecha mịru amịmi; unu ta awọtakwa iya; noo kẹle apha ono bẹ alị ono atụta unme. Iphe, alị mịtaru l'apha k'ono, alị atụta unme ono; a-bụru nri unu; waa k'ohu unu; waa ndu-ozi, unu butaru ebuta; mẹ ndu lwarụ alwalwa, bu l'echilabọ unu. Ọ kwaphọ iphe, daru ẹda l'alị ono a-bụru nri iphe-edobe unu; waa anụ-ẹgbudu, bu l'alị unu.”
Apha-ẹhu-ụtso
“Unu gụa apha-atụta-unme gụta apha ẹsaa; mbụ apha ẹsaa ẹsaa mgbo ẹsaa. Apha-atụta-unme ẹsaa ono bụ iphe, ọo-dụ bụ apha ụkporo labọ l'apha tete. Ọnwa k'ẹsaa -dụepho l'abalị iri, bụ iya bụ eswe-apfụ-ụgwo-iphe-ẹji; l'i zia g'e gbua opu gude jedzuru l'alị unu ono. 10 Unu edoo apha k'ụkporo ẹbo l'iri nsọ; unu epfua g'onyemonye l'alị ono mgburugburu nweru onwiya. Apha ono a-bụru unu apha-ẹhu-ụtso; noo teke onyenọnu a-la alị iya; mbụ l'onyenọnu a-lapfu ndibe iya. 11 G'apha k'ụkporo ẹbo l'iri ono bụkwaru unu apha-ẹhu-ụtso. Unu ta akọbekwa iphe l'alị; ọphu unu ejejekwa akpata ọphu daru ẹda l'apha ono; ọzoo ọphu mịtaru lẹ vayịnu, a kọchaduru akọcha. 12 Eshinu apha ono bụru unu apha-ẹhu-ụtso bẹ unu e-dobe iya nsọ. Ọo iphe, daru ẹda l'alị ono bẹ unu e-ri l'apha ono.
13 “O -rwua l'apha-ẹhu-ụtso ono; g'onyenọnu lakwaa alị iya. 14 Ọ -bụru l'ọ dụru iphe, i reru nwibe ngu; ọzoo l'ọ dụru iphe, ị zụtaru l'ẹka nwibe ngu; unu mekwaa ya g'ọ tọ dụ onye e-ri nwibe iya urwu. 15 G'ii-gudeje zụ̀a nwibe ngu iphe, bụ: a -gbẹ lẹ g'a bọcharu ọbo-iphe apha-ẹhu-ụtso. Mbụ l'ọo g'ọo-nọ-beru l'aakpata iphe, e meberu l'alị bụ g'oo-gude ree ngu iphe, ịizu iya. 16 Teke ọ bụ l'apha a-dụ igwerigwe nwụa tẹme l'o rwua apha-ẹhu-ụtso; aswa alị ọbu aha shii. Teke ọ bụ l'apha habe nwahabe l'i gbuzeta aswa iya; noo kẹle iphe, ịizu ele ẹnya iya gụbedua l'azụ azụzu bụ iphe i-meta l'alị ọbu. 17 G'ọ tọ dụkwa onye ọphu e-ri nwibe iya urwu; ọ chịa iphe, unu e-meje bụ g'unu tsụje Chileke unu ebvu. Ọ kwa mbẹdua bụ Chipfu; bya abụru Chileke unu.”
Iphe, atsụ l'ẹhu lẹ k'apha k'ẹsaa ono
18 “Ọo ya bụ lẹ-a; unu tsojekwa iphe, mu tọru ọkpa iya sụ g'e tsoje; unu emeje iphe, mu tụru l'ekemu; k'ọphu unu e-buru l'alị ono; ọ tọ dụdu iphe, eme unu. 19 Ọo ya bụ; g'alị emehuaha iphe, a kọberu iya; unu erijiaha ẹpho; buru iya; ọ tọ dụdu iphe, eme unu.
20 “Unu a-jịkwanu sụ: ‘?Bụ gụnu bẹ anyi e-ri l'apha k'ẹsaa ọbu; m'anyi adụdu iphe, anyi kọru; ọphu ọ dụkwapho iphe, anyi kpatarụ?’ 21 Ọle mu e-kebe unu l'ọma l'apha k'ishii; k'ọphu apha ono e-mehu iphe; unu enweru akpụru-iphe, a-sụru unu apha ẹto. 22 O -be l'apha k'ẹsato; unu awata akọbe iphe l'alị. Ọ bụru akahụ iphe, unu metaru bẹ unu a-nọdu eri jasụ l'apha kẹ tete; teke unu a-kpata iphe, unu meberu l'alị.”
Agbafụta iphe, e reru erere
23 “G'ọ tọ dụkwa onye e-rebuje alị iya erebu; noo kẹle alị bụkwa mbẹdua nwe iya. Unubẹdua bụ abyabya bẹ unu byaru; ọ bụru anụnu bẹ mu nụru iya unu g'unu buru.
24 “Unu sụbeje iphe, ee-gude agbata alị ono, bụ oke alị unu ono l'ophu. 25 Ọ -bụru lẹ nwune ngu bẹ ụkpa byaru; k'ọphu ọ harụ alị iya ree; g'onye a-bya agbata alị ono, o reru ono; bụkwaru onye yẹle iya bụ ọkpobe abụbu. 26 Ọle ọ -bụkwanuru l'onye ọbu te nwedu onye e-je agbafụta iya nụ; obenu lẹ yẹbedua nwewaru iphe k'ọphu ọo-dụ ike gbata iya; 27 g'ọ gbakọo apha, nwụwaru nụ e -shi teke o reru iya; l'ọ pfụa onye o reru alị ono ụgwo apha ọphu o tokọ kọdu alị ọbu; laphu azụ l'alị iya. 28 Ọle ọ -bụkwanuru l'onye ọbu ta amadụ ụzo, oo-shi gbafụta iya; g'alị ono, o reru ono nọdukwa l'ẹka onye zụru iya nụ jasụ l'apha-ẹhu-ụtso. O -be l'apha-ẹhu-ụtso g'onye zụru iphe ọbu haa ya; g'onye ono, nwe iya nụ ono laphu azụ l'alị ono.
29 “Ọ -dụru onye reru ụlo-ebubu lẹ mkpụkpu, e gude igbulọ kpụ-phee mgburugburu; g'ọ gbatakwa iya l'ime mgbatapha, o reru iya ono. Ọo l'ime teke ono bẹ ọo-gbata iya. 30 Ọle ọ -bụru l'ọ tọ gbataduru iya jasụ apha gbaru; ọo ya bụ l'ụlo ono, dụ lẹ mkpụkpu, a kpụ-pheru mgburugburu ono bẹ ee-me g'ọ bụwaruro k'onye zụru iya nụ; e -shi l'ọgbo sweru ọgbo. Ọ tọo kụfukpokwaa ya nụ l'ẹka l'apha-ẹhu-ụtso. 31 Obenu l'ụlo, nọgbaa l'ọma mkpụkpu, a kpụ-pheduru igbulọ mgburugburu bụ g'eemeje ọma ẹgu bẹ ee-meje iya. Ẹphebedua dụ k'agbata; tẹme o jee l'akụfu onye zụru iya nụ l'ẹka mẹ o -rwua l'apha-ẹhu-ụtso. 32 O bekwanụ lẹ-a; a bya lẹ mkpụkpu lẹ mkpụkpu kẹ ndu Lívayi; ụlo, nọgbaa l'ọma mkpụkpu, bụ nkephẹ bẹ ndu Lívayi ono a-gbatajẹ teke dụ phẹ ree. 33 Teke ọ dụru onye zụru onye Lívayi ụlo; ọphu onye Lívayi ono adụdu ike gbafụta iya; g'ụlo ono, e reru ono, nọ lẹ mkpụkpu ono, bụ phẹ nwe iya ono; laphukwa iya azụ l'ẹka; noo kẹle ụlo ndu Lívayi lẹ mkpụkpu ono, a nụru phẹ ono bụ iphe phẹ l'echilabọ ndu Ízurẹlu. 34 G'ọ tọ dụkwa iphe, e-me g'ẹphe ree alị ẹka ẹphe echeje atụru phẹ; mbụ ọphu nọ lẹ mkpụkpu phẹ; noo kẹle ono bụ okiphe phẹ jasụ l'ojejoje.”
Ejie ndu ụkpa ụgwo
35 “Ọ -bụru l'onye Ízurẹlu ibe ngu bẹ ụkpa byaru; ọphu ọ dụedu ike azụ onwiya l'obutobu ngu; yejeru iya ẹka ẹgube ono, eeyejeru onye lwarụ alwalwa; ọzoo onye byaru abyabya ono; k'ọphu oo-bukube ngu g'o bukube ngu. 36 Ta natakwa iya ntụkwase; ọ chịkwa g'ị tsụ Chileke ngu ebvu; k'ọphu nwune ngu ono e-bukube ngu g'o bukube ngu. 37 Te jiekwa iya okpoga sụ iya g'ọ tụkwaseru ngu iya iphe; ọphu i lekwa ẹnya urwu lẹ nri, ị nụru iya. 38 Ọ kwa mbẹdua bụ Chipfu; bya abụru Chileke unu, bụ onye dufutaru unu l'alị Ijiputu gẹ mu nụ unu alị Kénanu; tẹme mu abụru Chileke unu.”
Aha ohu g'o nweru onwiya
39 “Ọ -bụru l'onye Ízurẹlu ibe ngu, gụ l'iya bu obutobu bẹ ụkpa byaru; k'ọphu o woru onwiya ree ngu; be mekwa iya g'o jejeru ngu ozi g'ohu. 40 Ọo g'iimeje onye i beru ozi; ọzoo onye byaru abyabya bụ g'ii-me iya; l'o jeeru ngu ozi nno jasụ l'apha-ẹhu-ụtso. 41 O -rwua teke ono l'ị haa ya; mẹkpoo ụnwu iya; l'ọ laa lapfu ndibe phẹ; lapfu okiphe nna iya. 42 Kẹle eshinu ndu Ízurẹlu bụ ohu nkemu, mu shi l'alị Ijiputu dufuta bẹ e tee redu phẹ g'ẹphe bụru ohu. 43 Ta dụkwaru onye Ízurẹlu ibe ngu ẹhuka; l'ị tsụjekwa Chileke ngu ebvu. 44 Gẹ ndu unu a-gbajẹ ohu; unwoke mẹ ụnwanyi; bụkwaru ndu shi l'ọhozo, nọ-pheru unu mgburugburu. Nokwa ndu unu a-gbajẹ ohu bụ ono. 45 Ndu ọzo, unu a-gbajẹfua ohu bụ ndu byaru abyabya, unu l'ẹphe tụko buru; ọzoo ndibe ndu ono, unu l'ẹphe tụkokwapho buru ono, bụ ndu ẹphe nọ l'alị unu nwụshia. Unu -gbaa phẹ ohu; unu enwowarụ phẹ rọ. 46 Ndu k'ono bẹ unu e-me g'ẹphe buru okiphe, unu ketarụ ụnwu unu, l'etso unu l'azụ; g'ẹphe keta phẹ g'ẹphe bụru ohu phẹ jasụwaruro. O -be l'unwune unu, bụ ụnwu Ízurẹlu; unu ta adụkwaru phẹ ẹhuka.
47 “Ọ -bụru l'onye lwarụ alwalwa; ọzoo onye byaru abyabya, unu l'iya tụko buru nọnyaru bya enweru iphe; onye Ízurẹlu ibe ngu, yẹe ya bukube -daa ụkpa bya eworu onwiya ree onye lwarụ alwalwa ono, bukube ngu nụ ono; ọzoo l'o woru onwiya ree abụbu onye ono, lwarụ alwalwa ono; 48 e -rechakpọo ya nụ bẹ aa-gbafụtale iya-a; onye lanụ l'ime unwune iya a-gbafụtakpoo ya. 49 Gẹ nwune nna onye ọbu; ọzoo nwa nwune nna iya; ọzoo onye ọzo, ẹphe l'iya bụ abụbu jekwaa agbafụta iya. Ọ -bụru l'onye ọbu nọnyaru bya enweru iphe k'ọphu ọo-dụ ike gbafụta onwiya; g'onye ọbu gbafụtakwa onwiya. 50 G'onye reru onwiya; yẹe onye zụru iya nụ; nọdukwa gbakọo maru apha ole, dụ nụ; a -gbẹ l'apha onye ọbu reru onwiya jasụ l'apha-ẹhu-ụtso. G'a gbẹ l'iphe, onye o-gburu-mịta ejetajẹ ujiku lanụ; gbakọo okpoga apha, ghuduru nụ; karụ iya iphe, ọo-pfụ gude gbata onwiya. 51 Ọ -bụru l'apha, ghuduru nụ hakwadụ shii; g'onye ono keta okpoga ono, o shi gude ree onwiya ono ọphu kwata ka shii pfụa gude gbata onwiya. 52 Teke ọ -bụkwanu l'apha, ghuduru nụ habewa nwahabe g'o rwua l'apha-ẹhu-ụtso; g'ẹphe l'iya gbakọo ya; g'ọ pfụa g'apha ole, ghuduru nụ ha gbata onwiya. 53 G'e mejekwa onye ono g'eemeje onye-ozi, e butaru ebuta aphagapha. G'e leta ẹnya g'onye ono, ọ nọ l'ẹka ono ta adụkwaru iya ẹhuka. 54 Ọ -bụru l'a taa gbafụtadu iya l'ụzo, dụ ẹgube ono; g'a hakwaa yẹe ụnwegirima ibe iya mẹ o -rwuẹpho l'apha-ẹhu-ụtso. 55 Noo kẹle ndu Ízurẹlu bụ ohu mu. Ẹphe bụ ohu mu, mu dufutaru l'alị Ijiputu. Ọ kwa mbẹdua bụ Chipfu; bya abụru Chileke unu.”