Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyu
Jɔ̌n
ásɨ́ŋɨ́
1
Ɛyɔŋ ɛ́yíbhíri ɛrɔp nkwǎ
Bápɛ́rɛ ghoko mmɨk, mmu anɛ achi Ɛyɔŋ anáŋ achi nyaka. Abhak nɛ Mandɛm, nɛ abhak Mandɛm. Abhak nɛ Mandɛm tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt. Mandɛm afʉɛ́t ntá yi kɛ ǎghoko mɛnyɨŋ mɛnkɛm. Mandɛm abhɨ́kɨ́ ghoko yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ yi apu nɛ yi. Nɛpɛ́m nɛ́fù chí ntá yi mmu bábhɨ̀ŋɨ bɛ Ɛyɔŋ. Nɛ nɛpɛ́m ɛnɛn nɛ́bhak ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ bo mángɔ́ tɛtɛp. Ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ ɛ́ghɔ̀ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ɛjuri ɛchi, nɛ ɛjuri ɛ́pú kway mɛnɛmɛ yɔ. * Ɛjuri ɛ́pú kway mɛnɛmɛ yɔ: Nɔ chi bɛ Satan apú kway bɛtaŋ ancha Yesu.
Mandɛm atǒ nyaka mmu amɔt anɛ aka nnyɛ́n bɛ Jɔ̌n. Atwɔ́ bɛ́gháti bho ɛ̌ti ɛrɔ́ŋɔ́ ɛyɔ bɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, anoko yɔ. Jɔ̌n apu nyaka ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ. Atwɔ́ chí bɛ́gháti bho ɛnyɨŋ ɛnɛ yi arɨŋɨ ɛ̌ti ɛrɔ́ŋɔ́ yɔ.
Ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ tɛtɛp, ɛnɛ́ ɛ́kʉ̀ yɛ̌ntɨkɨ mmu angɔ mbaŋ ɛ́twɔ́ ntá bǒ mmɨk.
10 Ɛyɔŋ ɛ́bhak fá amɨk, nɛ báfʉ́ɛ́t ntá yi kɛ bághoko mmɨk. Yɛ̌ nɔ, mpok yi átwɔ́ fá amɨk, bǒ mmɨk kɛrɨŋɨ ɛnyu mmu yi achi. 11 Atwɔ́ ntá bǒbhi, kɛ bǒbhi bábhɨ́kɨ́ sɔt yi nɛ maŋák. 12 Kɛ bo mankɛm abhɛn básɔ́rɛ́ yí nɛ maŋák, básɨ́kɨ ntɨ nɛ yi, ǎchyɛ bhɔ bɛtaŋ bɛ́ mándɔp chí bɔ Mandɛm. 13 Mbɔŋ Mandɛm kɛ ákʉ̀ bɔ mambak bǒbhi. Bábhɨ́kɨ́ fu nyaka yɛ chi amʉɛt nkwǎ, nɛ yɛ̌ chi ndǔ nkaysi nkwǎŋwaŋ.
14 Ɛyɔŋ, ɛ́yíbhiri nkwǎ, atwɔ́ achɔkɔ nɛ bhɛsɛ. Sɛ́ghɔ́ mɛnwɔp ɛbhi ɛbhɛn bɛjwi nɛ bɛrɨ̌ndu nɛ tɛtɛp. Ɛyɔŋ chi Njaŋamɔ anɛ áfú ntá Ɛta. 15 Jɔ̌n ǎghàti nyaka bho ɛ̌ti yi ambɨk, andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Nɛ́ chi mmǔ anɛ mɛ́rɛ̀m nyaka ɛ̌ti yi bɛ, ‘Mmǔ anɛ átwɔ̀ mɛ ansɛm achá mɛ. Bápɛ́rɛ bhe mɛ, yí achi.’ ” 16 Ɛ̌ti bɛyǎ bɛrɨ̌ndu ɛbhi, achyɛ́ bhɛsɛ áfɔ́k ndɔŋ nɛ ndɔŋ. 17 Mandɛm afʉɛt nyaka ntá Moses achyɛ bho bɛbhé. Kɛ afʉɛt chi ntá Yesu Kristo kɛ ǎtɔŋ bhɛsɛ bɛrɨ̌ndu bhi nɛ tɛtɛp. 18 Yɛ̌ mmu abhɨ́kɨ́ re ghɔ Mandɛm. Njaŋamɔ ywi mmu achi nɛbhʉɛt amɔt nɛ yi kɛ ákʉ́ bo mandɨŋɨ mmu yi achi.
Ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n Njwiti ághátí bho ɛ̌ti Yesu
(Mt 3.1-12; Mk 1.1-8; Lk 3.1-18)
19 Ɛwak ɛ́mɔt, bǒbati bo Israɛl abhɛn Yerúsalɛm bátó bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒnɛrɛ́kɛt Lɛ́vi ntá Jɔ̌n bɛ mámbɛ́p yi angati bhɔ ɛnyǔ mmu yi achi. Nɛ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú Jɔ̌n anyu mbɔ ntísiɛ. 20 Yi kɛ bhɛsɛ bhɔ yɛ̌nyɨŋ nɛ yi kɛ rɔ bɛkɛmɛ bhɔ. Arɛm bɛ, “Puyɛ̌ mɛ kɛ nchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò.” 21 Bǒ bhɔ bápɛt bábhɛ́p yi bɛ, “Wɔ ɔchí yɛ́ agha? Ɛláija kɛ?” Jɔ̌n yi bɛ, “Mpú Ɛláija.” Bápɛ́t babhɛp yi bɛ, “Ɔchí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ Moses árɛ́mɛ́ nyaka bɛ ǎtwɔ̀?” Akɛmɛ bɛ, “Ǎe.” 22 Ndɔŋ ɛyɔ bábhɛ́p yi bɛ, “Wɔmbɔ̌ŋ ɔrɛm bɛ ɔchí agha? Ghatí bhɛsɛ mmu wɔ ɔchí bɛ́ sɛ́mpɛ́tnsɛm nɛ ɛyɔŋ ntá bo abhɛn bátó bhɛsɛ. Wɔmbɔ̌ŋ ɔchí agha?” 23 Jɔ̌n aghati bhɔ mbɔnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Asaya arɛmɛ nyaka bɛ, “Nchí mmǔ anɛ achi amɛm baso ábɨ̀k nɛ ɛyɔŋ amfay andɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Nyabhɛ́ ká mbi Acha ambak chak.’ ”
24 Bǒnkwɔ Fárisi kɛ bátó nyaka bǒbhɔ ntá Jɔ̌n. 25 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ɔbhɛ́ ɔpú Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, ɔbhɛ́ ɔpú Ɛláija, nɛ ɔpú ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ, kɛ ndaká yí ɔ́jwìti bho?” 26 Jɔ̌n akɛmɛ bhɔ́ bɛ, “Mɛ̌jwìti bho nɛ manyiɛp, kɛ mmu áchí fá téé nɛntɨ ɛnɛka anɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. 27 Yi ǎtwɔ̀ mɛ ansɛm. Mbɨ́kɨ́ kway mmu anɛ nchí kaŋari nkwɔbhɛ́nya bɛkak ɛbhi.” 28 Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí chi ɛtɔk Bɛ́tani, ɛbhě Nyɛ́n Jɔ́dan, nɛ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Jɔ̌n ájwìti nyaka bho.
Yesu, Mɔ́nkwɔmɛ́n Mandɛm
29 Ntɨ nywɔp, Jɔ̌n aghɔ Yesu ndu átwɔ̀ ntá yi, arɛm bɛ, “Yɨŋɨ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n Mandɛm anɛ ápɔ̀kɔ bɛbʉ́ bo mankɛm fá amɨk! 30 Yí kɛ mɛ̌rɛ̀m nyaka ɛ̌ti yi bɛ, ‘Mmǔ ǎtwɔ̀ mɛ ansɛm anɛ acha mɛ mbɔnyunɛ bápɛrɛ bhe mɛ, yi achi.’ 31 Yɛ̌ mɛmbɔŋ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka bɛ chi yí, kɛ ntí anɛ ntwɔ́ njwiti nɔkɔ bho nɛ manyiɛp chí ndu bɛkʉ bo Israɛl mandɨŋɨ mmu yi achi.” 32 Jɔ̌n abho bɛghati bho ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ághɔ́ nɛ amɨ́k ɛ̌ti Yesu. Yí bɛ, “Ngɔ ndǔ Ɛfóŋó Mandɛm áfú amfay asɔt mkpá ɛbhóŋó are sɛp kpát ate yi amʉɛt. 33 Kpátɛ mpok ɛyɔ, nkɛ rɨŋɨ bɛ́ chí yí. Kɛ Mandɛm mmu átó mɛ njwiti bho nɛ manyiɛp, anáŋ aghati nyaka mɛ bɛ, ‘Mmu anɛ ɔ́ghɔ́ Ɛfóŋó Mandɛm asɛbhɛ arɔp nɛ yi, yí wu kɛ achi mmu anɛ ájwìti bho nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.’ 34 Mɛ Jɔ̌n ngɔ nɛ amɨ́k ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí, nɛ nchí rɛm mbɔ ntísiɛ bɛ tɛtɛp mmǔ-nɛ chi Mmɔ Mandɛm.”
Bakoŋo Yesu ahbɛn mbɨ
35 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, Jɔ̌n apɛt abhak téé nɛ bakoŋo bhi bati apay. 36 Aghɔ́ ndǔ Yesu áfʉɛ̀t, arɛm bɛ, “Ghɔ́ Mɔ́nkwɔmɛ́n Mandɛm!” 37 Bakoŋó Jɔ̌n bati apay bághók nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ́mɛ́, bárɔ́ yi bábho bɛkoŋo Yesu. 38 Yesu ayibhiri mmʉɛt aghɔ bhɔ ndu bákòŋo yi. Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Bǎyàŋ yi?” Bákɛmɛ yi bɛ, “Rábay, ɔ̌chɔkɔ fá?” [Rábay chi Ntɔŋ] 39 Aghati bhɔ bɛ, “Twɔ́ ká ghɔ.” Bárɔ́k nɛ Yesu baghɔ nɛbhʉɛt anɛ yi áchɔ̀kɔ. Mpok yɔ nywɔp nɛ́bhák mbɔ nkárɛ́nká ɛnwi ɛnɛ́ ngósí. Bábhák nɛ yi kpátɛ̌ bɛti bɛgʉ.
40 Mmu amɔt ndǔ bǒbhɔ bati apay abhɛn bághoko nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ Jɔ̌n árɛ́mɛ́ ɛ̌ti Yesu, nɛ abho bɛkoŋo yi aka nnyɛ́n bɛ Andru. Abhak manɔ Símun Píta. 41 Arɔk tɛ́mté, aghɔ mɔ́mayi Símun, aghati yi bɛ, “Sɛ́ghɔ mmu anɛ bábhɨŋɨ bɛ, ‘Mɛsáya’ ”, nɔ chi, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò. 42 Andru asɔt Símun arɔk ntá Yesu nɛ yi. Yesu ayɨŋɨ yí, arɛm bɛ, “Wɔ ɔchí Símun, mmɔ̌ Jɔ̌n. Chɔŋ nnyɛ́n ɛna nɛ́chák nɛ́mbak bɛ Sɛ́fas” [nɔ chí Sɛtárɛ́bhɛ́]. Sɛ́fas ndǔ ɛyɔŋɔ́ Grik chi “Sɛtárɛ́bhɛ́” ndu Kɛ́nyaŋ.
Yesu abhɨŋɨ Fílip nɛ Natániɛl bɛ́ mámbák bakoŋo bhi
43 Ntɨ nywɔp, Yesu akʉ ntɨ bɛ́rɔŋ atú Gálili. Arɔk aghɔ́ mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Fílip. Aghati yi bɛ, “Twɔ́ bhák nkoŋo wa.” 44 Fílip abhak mmǔ Bɛtsáida, nkúbhɛ́ ɛtɔk ɛnɛ Andru nɛ Píta báfú arɛ́. 45 Fílip arɔk atɛmɛri Natániɛl aghati yi bɛ, “Sɛ́ghɔ̌ mmu anɛ Moses ásɨ́ŋɨ́ nyaka ɛ̌ti yi amɛm Ɛkáti Bɛbhé Mandɛm, nkúbhɛ́ yi mmǔ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nkwɔ básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti yi. Nɔ chi, Yesu mmu Násárɛt, mmɔ̌ Josɛ́f.” 46 Natániɛl ághókó nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Fílip árɛ́mɛ́ abhɛ́p yi bɛ, “Ntɨkɨ ɛrɨ́tí ɛnyɨŋ ɛ́kway bɛfu Násárɛt?” Fílip aghati yi bɛ, “Wɔmbɔŋ twɔ́ ghɔ́.” 47 Yesu ághɔ́ nɔ́kɔ́ ndǔ Natániɛl átwɔ̀ ntá yi, arɛm ɛ̌ti yi bɛ, “Nɛ́, chi mbɔ̌ŋ mmǔ Israɛl tɛ́mɛ́ tɛ́mɛ́. Bapu apú nɛ yi wáwák.” 48 Natániɛl abhɛ́p Yesu bɛ, “Ɔkʉ ná kɛ ɔ̌rɨŋɨ mɛ?” Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Fílip ápɛ́rɛ bhɨŋɨ wɔ ndǔ mpok anɛ ɔ́chí anɛrɛ́nɔk fig, nnáŋ ngɔ wɔ.” 49 Natániɛl arɛm bɛ, “Ntɔŋ, ɔchí Mmɔ Mandɛm tɛtɛp! Ɔchí Mfɔ bo Israɛl!” 50 Yesu ákɛ́mɛ́ yí bɛ, “Ɛ̌ti ndɛ́mɛ́ bɛ́ ngɔ wɔ anɛrɛ́nɔk fig kɛ ɔ́nókó bɛ́ nchí Mmɔ Mandɛm? Chɔŋ ɔ́ngɔ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛcha ɛbhɛn.” 51 Yesu aghati yi bɛ, “Tɛtɛ̌tɛp, chɔŋ mǎngɔ ndǔ nɛbu nɛ́nɛnɛ gbee, bɔángɛl Mandɛm mánkó amfay mánsɛbhɛ nɔkɔ amɨk bɛtɛmɛri Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm.”

*1:5 Ɛjuri ɛ́pú kway mɛnɛmɛ yɔ: Nɔ chi bɛ Satan apú kway bɛtaŋ ancha Yesu.

1:42 Sɛ́fas ndǔ ɛyɔŋɔ́ Grik chi “Sɛtárɛ́bhɛ́” ndu Kɛ́nyaŋ.