Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔ ɛnyǔ
Lúkas
ásɨ́ŋɨ́
1
Ɛta Tiófilɔs: Ɔrɨ́ŋɨ́ bɛ bɛyǎ mámɔ bɛsɨŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari ndǔ nkwɔ ywɛsɛ. Básɨŋ ɛ̌ti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo abhɛn bághɔ́ nɛ bágháti bhɛsɛ. Batísyɛ́ bhɔ bághɔ nyaka barak ayɔ tɛ nɛbhǒnɛt, kɛ bábhak bǒ bɛtok ndu bɛ́gháti bho Ɛyɔŋ Mandɛm. Ɛta, mbɔ ɛnyǔ mɛmbɔ̌ŋ nkwɔ́ nnáŋ nkóŋó mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm sayri ndǔ ɛrɔri mpok, nkáysí bɛ́ ɛrɨ bɛ nsɨŋ ngati wɔ ɛnyɨŋ ɛ́mɔt ɛ́mɔt ɛnyu ɛfakari. Nchí sɨŋ bɛkʉ ɔndɨŋɨ tɛtɛp anɛ ayɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bághátí wɔ.
Ángɛl Mandɛm arɛm bɛ chɔŋ mámbé Jɔ̌n Njwiti
Mpók anɛ Hɛ́rɔd achí mfɔ atú Judɛ́ya, nchiakap Mandɛm abhak anɛ áká nnyɛ́n bɛ́ Sakaría. Ǎkʉ̀ nyaka bɛtɨk Mandɛm nɛ nkwɔ bo abhɛn babhɨŋɨ bɛ Nkwɔ́ Abíja. Nnyɛ́n ngɔrɛ́ ywi nɛbhak bɛ Ɛlísabɛt. Yí nkwɔ afú ndǔ nnɛrɛ́kɛt Arɔn, nnɛrɛ́kɛt bachiǎkap Mandɛm. Sakaría nɛ ngɔrɛ́ ywi babhak chak bɛsí Mandɛm. Bábhɔŋ kɛnókó nɛ Mandɛm, mámbʉrɛ nɔkɔ bɛbhé bhi mɛnkɛm bɛkwɛ́nɛ́ ti. Kɛ bɔ́ kɛbhɔŋ yɛ̌ mmɔ́ mbɔnyunɛ Ɛlísabɛt achí nyaka nkongɔrɛ́, nɛ bɔ́ bati apay mánáŋ nyaka bákɔk.
Ɛwak ɛ́mɔt, nkwɔ́ bachiǎkap anɛ́ Sakaría bábhák ndǔ bɛtɨk. Ɛkʉ Sakaría are kʉ bɛtɨk mbɔ nchiakap bɛsí Mandɛm. Bɛ́kóŋo ɛpɨŋ ɛnɛ́ bachiǎkap Mandɛm, bágʉɛp nyaka ɛbháŋá ndu bɛyap mmu anɛ árɔ̀ŋ ndǔ mɔ́kɛt anɛ achi tɛ amɛm ɛkɛrákap Acha ndu bɛsɔŋ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́chyɛ̀ ɛrɨ́tí * Ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔŋ ɛnchyɛ ɛrɨ́tí ɛriɛp, nɛ ndǔ ɛyɔŋɔ́ndɨk bábhɨŋɨ yɔ bɛ, ‘Insɛns’. ɛriɛp amɛm ɛkɛrákap Mandɛm. Bagʉɛp ɛbháŋá, ɛ́kwɛ́n amʉɛt Sakaría. 10 Mpok ákwáy nɔkɔ, bo bachɛm nɛfí ɛkɛrákap Mandɛm. Báre nɨkmʉɛt ɛnɛ́ Sakaría achi amɛm ásɔ̀ŋ ɛnyɨŋ ɛrɨ́tí ɛriɛp ɛyɔ. 11 Ángɛl Mandɛm abhesi ntá yi, ate ɛbhe áwɔnɛm, ndǔ nɛbhʉɛt ɛfɛmɛ-akap atú anɛ básɔ̀ŋ ɛnyɨŋ ɛrɨ́tí ɛriɛp ɛyɔ. 12 Mpok Sakaría ághɔ́ yi achayti, bɛcháy bɛ́kɛ́m yi tontó. 13 Kɛ ángɛl wu arɛm ntá yi bɛ, “Sakaría, ɔ́kɛ́ cháy! Mandɛm aghok nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛnɛ. Nɛ chɔŋ ngɔrɛ́ ywɛ Ɛlísabɛt ampɔkɔ mɛniɛ ambé wɔ mɔ́mbakanɛm, nɛ ɔbhɔŋ bɛ́du yi nnyɛ́n bɛ́ Jɔ̌n. 14 Nɛ chɔŋ ɔ́mbɔ́ŋ bɛyǎ maŋák; nɛ bɛyǎ bo mámbɔŋ maŋák mpok bábhé yi. 15 Chɔŋ ɛ́mbak nɔ mbɔnyunɛ yi ǎbhák chɔŋ ɛrɛmɛ́mu bɛsí Acha. Bápɛrɛ́ bhé yí, chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ambak nɛ yi tontó. Abhɨ́kɨ́ bhɔŋ mɛ́nyú mmɛ́m amɛn ákɛ̀m mmu, nɛ yɛ̌ chí mmɛm bataŋbataŋ. 16 Chɔŋ anja bɛyǎ bo Israɛl, mámpɛtnsɛm ntá Mandɛm Acha wap. 17 Chɔŋ Mɔ́wu anjambɨ kɛ Acha antwɔ́, nɛ chɔŋ yí ambɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛbhɛn Ɛfóŋó mbɔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija, bɛ́ yi ankʉ bachǐbhɔ mánkɔŋ bǒbhap, ankʉ bo abhɛn bátàŋti nɛ Mandɛm mámbɔ́ŋ kɛboŋ, mámbak mbɔ bo abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm. Chɔŋ yí ankʉ bo mámbák ndǔ nté anɛ bákway bɛsyɛpti Acha.”
18 Kɛ Sakaría abhɛ́p ángɛl bɛ, “Chɔŋ ndɨ́ŋɨ́ bɛ́ anɛ́ ndak achí tɛtɛp ná. Mɛ nɛ ngɔrɛ́ wa sɛ́kɔk tontó.” 19 Ángɛl akɛmɛ Sakaría bɛ, “Dɨŋɨ́ bɛ́ mɛ nchí Gábriɛl. Nchí téé bɛsí Mandɛm, nɛ yímbɔŋ kɛ átó mɛ bɛ ngati wɔ mbok ndɨ́ndɨ́ nɛ. 20 Kɛ ɔbhɨ́kɨ́ noko ɛnyɨŋ ɛnɛ ngati wɔ, ɛnɛ́ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛfu tɛtɛp mbák mpok akway. Tɛ̌ndu ɔ́bhɨ́kɨ́ noko, chɔŋ ɔ́nkwɛ́n kɛbhók ɔkɛpɛrɛ kwáy bɛrɛm kɛpɨ kpátɛ nywɔp ɛnɛ́n bariɛp amɛn áfu tɛtɛp.”
21 Ndǔ mpok yɔ bo abhɛn báchyɛ̀ Mandɛm bakak nɛfí ɛkɛrákap bare noŋ Sakaría mámakati nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛkʉ yi áre tat amɛm ɛkɛrákap. 22 Áfú nɔ́kɔ́, akɛpɛrɛ kwáy bɛrɛm kɛpɨ nɛ bhɔ. Are mak nɛ amɔ́ ntá yap. Bághɔ́ bɛ aghɔ̌ kɛnɔ́ amɨ́k anti fúú amɛm ɛkɛrákap.
23 Mpok anɛ Sakaría ábhak ndǔ bɛtɨk áfúɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́, agurɛ anywɔ́p.
24 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, ngɔrɛ́ ywi Ɛlísabɛt apɔkɔ mɛniɛ. Yí kɛfú nɛfí ndǔ bataŋ átáy andɛm nɔkɔ bɛ, 25 “Nɛ́nɛ, Ɛta Mandɛm atɔŋ mɛ bɛrɨ̌ndu. Afɛ́rɛ́ ntíánwɔ́p anɛ́ mɛ̌bhɔ̀ŋ nyaka bɛsí bho.”
Ángɛl Mandɛm arɛm bɛ chɔŋ mámbé Yesu
26 Mpok mɛniɛ Ɛlísabɛt bɛghaka bataŋ atandat, Mandɛm ató ángɛl Gábriɛl ɛtɔk Násárɛt, atú Gálili. 27 Ató yi ntá ngɔsɔ́ŋ anɛ aka nnyɛ́n bɛ María. Abhɨ́kɨ́ re rɨŋɨ nyaka mbakanɛm. Mmu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Josɛ́f anɛ áfú ndǔ nnɛrɛ́kɛt Mfɔ Debhít atɨ nyaka bɛbhay María. 28 Ángɛl wu átwɔ́ nɔ́kɔ́ ntá yi arɛm bɛ, “Mmá, nkáká! Mandɛm ayɛt wɔ tontó!” Acha achí nɛ wɔ.
29 María aghoko nɔkɔ nɔ, ntí átáka yi amɛm, are bhɛp mmʉɛt ɛyi bɛ́, “Ntɨkɨ ɛnyǔ bakak nɛ!” 30 Ángɛl arɛm bɛ, “María, ɔ́kɛ́ cháy. Mandɛm atɔŋ wɔ bɛrɨ̌ndu. 31 Chɔŋ ɔ́mpɔkɔ mɛniɛ, ɔ́mbe mɔ́mbakanɛm, nɛ ɔbhɔŋ bɛbhɨŋɨ yí bɛ Yesu.
32 “Chɔŋ yi ambak ɛrɛmɛ́mu nɛ chɔŋ nnyɛ́n ɛni nɛmbak bɛ Mmɔ Mandɛm Acha. Chɔŋ Ɛta Mandɛm anchyɛ yí ɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛnɛ́ Debhít mmu yi achi ɛbhárɛ́mɔ ywi. 33 Nɛ chɔŋ ankɛ́m bo Israɛl mbɔ Mfɔ mpoknkɛm. Kɛfɔ ɛki kɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ ngwɛnti!” 34 María abhɛ́p ángɛl wu bɛ, “Chɔŋ anɛ́ ndak ámbak ná, ɛnɛ́ mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ mbakanɛm?” 35 Ángɛl akɛmɛ yi bɛ, “Chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántwɔ́ ntá yɛ, nɛ bɛtaŋ Mandɛm Acha mɛ́nkʉ ɔ́mpɔkɔ mɛniɛ. Ɛ̌ti yɔ, mmɔ́ anɛ ɔ́bhe, ǎbhák nyáŋá nɛ mámbɨŋɨ yi bɛ, ‘Mmɔ Mandɛm.’ 36 Yɨŋɨ́ Ɛlísabɛt, mánɔ́ ywɛ ndu nnɛrɛkɛt. Yɛ̌ndu yi are kɔ́k nɛ bábhɨ̀ŋɨ yi bɛ́ nkongɔrɛ́, achí nɛ mɛniɛ ndǔ bataŋ átándát nɛ́nɛ, nɛ chɔŋ ambé mɔ́mbakanɛm. 37 Yɛ̌nyɨŋ ɛpu cha Mandɛm.”
38 María arɛm bɛ, “Mɛnchí chí mǔbɛtok Mandɛm, ɛ́mfákárí nɛ mɛ mbɔ ɛnyu ɔ́rɛ́mɛ́.” Ángɛl arɔ yɛ yi arɔk.
María arɔk bɛghɔ Ɛlísabɛt
39 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, María afa, arɔk áyák, ndǔ ɛtɔk njiɛ ɛmɔ́t atú Júda. 40 Áchwɔ́bhɛ́ nɔ́kɔ́ arɛ́, arɔk achwe ɛkɛt Sakaría, akaka Ɛlísabɛt; 41 Mpok Ɛlísabɛt aghoko bakak María, mmɔ́ ayoŋ mmʉɛt amɛm mɛniɛ ɛbhi nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ yi tontó. 42 Abɨk nɛ bɛtaŋ arɛm ntá María bɛ, “Ɔchí anɛ Mandɛm áyɛ́rɛ́ ndǔ nkwɔ baghɔrɛ́, nɛ áfɔ́k ámbák nɛ mmɔ̌ anɛ ɔ́bhe chɔŋ! 43 Ndé kʉ yi bɛ Mandɛm anchyɛ mɛ ɛnɛ́ ɛnyǔ ɛrɛm áfɔ́k, bɛ́ nnɔ Acha ántwɔ́ ntá ya? 44 Nɛchwe ɔ́chwé ɔ́káká mɛ, mmɔ́ anɛ achi mɛ mɛniɛ ayoŋ mmʉɛ́t nɛ maŋák. 45 Ɛ́rɨ ɛcha ntá yɛ́ mbɔnyunɛ ɔnókó bɛ́ chɔŋ Mandɛm ankʉ ntá yɛ mbɔ ɛnyu yí árɛ́mɛ́.”
Nɛkwáy ɛnɛn María akwáy ndu bɛbɨti Mandɛm
46 María abho bɛ́bɨti Acha bɛ,
“Ntɨ ɛna nɛ́kwày ndu bɛ́káka Mandɛm Acha nɛ maŋák.
47 Ɛfóŋó ɛya ɛ́ŋàk ɛ̌ti Mandɛm Mpɛmɛ wa.
48 Atɔŋ mɛ bɛyǎ bɛrɨ̌ndu yɛ̌ndu nchí chí mmɔ̌bɛtok ywi nɛ mpú yɛ̌nyɨŋ!
Nɛbho nɛ́nɛ, chɔŋ mkpáká bho ɛnkɛm mámbɨŋɨ mɛ bɛ, ‘Ngɔrɛ́ anɛ ɛyi ɛrɨ ɛcha!’
49 mbɔnyunɛ Mandɛm bɛtaŋ mɛnkɛm, akʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ntá ya.
Nɛ yí achí nyáŋá.
50 Ǎghɔ̀ ntínso nɛ bǒ abhɛn báchyɛ̀ yi kɛnókó, ndǔ mkpáká bho ɛnkɛm.
51 Akʉ bɛtaŋtí mɛnyɨŋ nɛ awɔ́ ywi, aták bo abhɛn báyòŋ mmʉɛ́t nɛ nkaysi anɛ achi amɛm batɨ̌ yap.
52 Afɛ́rɛ́ bɛrɛmɛ́ bafɔ ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ ɛbhap,
ákosi bo abhɛn bápú yɛ̌nyɨŋ.
53 Achyɛ́ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ntá bo abhɛn nsay ánù bhɔ,
abók abhɛn bábhɔ́ŋɔ́, bárɔk amɔ amɔ.
54 Mandɛm akwak bo Israɛl, bǒ bɛtok bhi.
Abhɨ́kɨ́ ghɔkɔntɨk bariɛp ami ntá bachǐmbɨ bhɛsɛ bɛ chɔŋ angɔ bhɔ ntínso.
55 Abhɨ́kɨ́ ghɔkɔntɨk bɛghɔ Ábraham ntínso,
nɛ bɛbhárɛ́ bɔ̌bhi mankɛm, mpoknkɛm!”
56 María achɔkɔ nɛ Ɛlísabɛt ndǔ bataŋ árát, kɛ ǎpɛtnsɛm ɛkɛt ɛyi.
Nɛbhě Jɔ̌n Njwiti
57 Mpok anɛ Ɛlísabɛt ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́bhé ákwáy nɔkɔ, abhé mɔ́mbakanɛm. 58 Bakokosi bhi nɛ bǒnɛrɛ́kɛt, bághók nɔ́kɔ́ ɛnyǔ bɛrɨ̌ntɨ ɛbhɛ́n Mandɛm átɔ́ŋɔ́ yí, báré ŋák nɛ yi. 59 Mmɔ ágháká nɔ́kɔ́ manywɔp ánɛn, bo bárɔ́k bɛ́siɛ́p yi. Báre yàŋ bɛdu yi nnyɛ́n bɛ Sakaría mbɔnyunɛ chi nnyɛ́n Ɛtayi. 60 Kɛ máyi arɛm bɛ, “Nnyɛ́n ɛni nɛbhɔŋ bɛbhak chi Jɔ̌n.” 61 Yɛ̌ nɔ, bárɛ́m ntá yi bɛ, “Yɛ̌ mmu apú ndǔ nnɛrɛ́kɛt aywɛka anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nnyɛ́n ɛnɔ!” 62 Bábhó yɛ mɛmak nɛ amɔ ndu bɛbhɛp chimɔ nnyɛ́n ɛnɛn yi áyàŋ manchyɛ mɔ. 63 Sakaría amak nɛ amɔ bɛ́ mánchyɛ́ yi ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi ánsɨŋ arɛ́. Báchyɛ nɔkɔ yi ɛnyɨŋ asɨ́ŋ arɛ́ bɛ, “Nnyɛ́n ɛni chí Jɔ̌n.” Bɔ mankɛm babhak maknkay tontó. 64 Tɛ́mté wu Sakaría apɛt abho bɛrɛm kɛpɨ ankaka nɔkɔ Mandɛm. 65 Bɛcháy bɛ́kɛ́m bakokosi bhap mankɛm. Nɛ mbok mɛnyɨŋ ɛbhɔ ataka ndǔ bɛtɔkɔ́ njiɛ mɛnkɛm atú Judɛ́ya. 66 Yɛ̌ agha anɛ ághókó mbok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí abhʉɛrɛ bhɔ antɨ, ambɛbhɛ nɔkɔ mmʉɛ́t ɛyi bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyǔ mmú yi abhak chɔŋ?” Ɛ́bhak kpoŋoroŋ bɛ bɛtaŋ Mandɛm Acha bɛ́chí nɛ yi.
Nɛkwáy Sakaría
67 Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ abhak nɛ Sakaría, chi Jɔ̌n. Abho bɛ́rɛm kɛpɨ̌ntɨ bɛ,
68 “Bakak ámbák nɛ Mandɛm Acha bo Israɛl,
mbɔnyunɛ atwɔ ndu bɛkwak bǒbhi, nɛ ndu bɛ́fɛ́rɛ bhɔ ndǔ kɛsɛm.
69 Áchyɛ́ bhɛsɛ ɛtaŋtí Mpɛmɛ
anɛ áfú ndǔ nnɛrɛ́kɛt anɛ́ mǔbɛtok ywi Mfɔ Debhít.
70 Mandɛm akʉ nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhi abhɛn bachi nyáŋá mandɛm ɛnyu ɛyɔ tɛntɛp,
71 bɛ chɔŋ ampɛmɛ bhɛsɛ ndu amɔ́ bǒmpap abhɛsɛ,
nɛ amfɛrɛ bhɛsɛ amɔ bo abhɛn bapabhɛ bhɛsɛ.
72 Arɛm nyaka bɛ chɔŋ angɔ́ bachǐmbɨ bhɛsɛ ntínso,
nɛ ántɨk nku anɛ yi anyu nɛ bǒbhi.
73 Nɔ chi ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm aghati nyaka Ɛtayɛsɛ Ábraham,
ayɨkɨ bɛ́ yí ǎkʉ yɔ;
74 nɔ chi, bɛ́fɛ́rɛ bhɛsɛ amɔ bǒmpap abhɛsɛ,
ankwak bhɛsɛ bɛ́ sɛ́ntók nɔkɔ chi yi, kɛbhɔŋ bɛcháy,
75 sɛ́mbák nyáŋá nɛ chak bɛsí bhi ndǔ nɛpɛ́m ɛnɛsɛ nɛnkɛm.
ndǔ manywɔp yɛsɛ́ fá amɨk ankɛm.
76 Nɛ wɔ mɔ́wa, chɔŋ mámbɨŋɨ wɔ bɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ anɛ Mandɛm Acha,
mbɔnyunɛ́ chɔŋ ɔ́njambɨ kɛ Acha antwɔ, bɛ ɔntoŋti mbi ntá yi,
77 ɔ́nkʉ bǒbhi mándɨŋɨ bɛ chɔŋ yi amfoŋori bɛbʉ́ bhap, nɛ ampɛmɛ bhɔ.
78 Mandɛm ywɛsɛ ǎkʉ̀ nɔ mbɔnyunɛ ǎghɔ̀ bhɛsɛ ntínso tontó.
Chí ntínso kɛ nɛ́kʉ yi áto chɔŋ Mpɛmɛ ywɛsɛ́,
yí amfú amfay antwɔ mbɔ nyiɛnyíɛ́mok běti.
79 Ǎtwɔ̀ bɛchyɛ bɛdiɛ́rɛ́ ntá bo abhɛn bachi ndǔ ɛjuri
nɛ ndǔ bɛcháy nɛwú,
nɛ ndu bɛya bhɛsɛ́ ndǔ mbi anɛ átwɔ̀ bhɛsɛ nɛ kpák.”
80 Mɔ́wú agó ataŋ ndǔ nkwɔmʉɛt nɛ ndǔ Ɛfóŋó. Bɛchɔ́kɔ́ bhi bɛbhak amɛm baso, anoŋ nɔkɔ nywɔp ɛnɛ́n yi átɔŋ mmʉɛt ntá bo Israɛl.

*1:9 Ɛnyɨŋ ɛnɛ básɔŋ ɛnchyɛ ɛrɨ́tí ɛriɛp, nɛ ndǔ ɛyɔŋɔ́ndɨk bábhɨŋɨ yɔ bɛ, ‘Insɛns’.