Mbok Ndɨ́ndɨ́ mbɔnyu
Mák
ásɨ́ŋɨ́
1
Mbok Jɔ̌n Njwiti ɛ̌ti Yesu
(Mt 3.1-12; Lk 3.1-18; Jn 1.19-28)
Fá chí Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo Mmɔ Mandɛm. Abho nyaka mbɔ ɛnyǔ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya ásɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti yi bɛ, Mandɛm arɛm nyaka bɛ,
Yɨŋɨ́, chɔŋ ntó mpɔkɔntó wa wɔ ambɨ,
bɛ ángókó mbi ywɛ kɛ ɔ́ntwɔ. Mal 3.1
“Mmǔ achi amɛm baso ǎbɨ̀k andɛmɛ nɔkɔ bɛ́,
‘Toŋtí ká mbi anɛ Acha áfʉɛ̀t arɛ́.
Kʉ́ ka mbi ywi ambak chak.’ ”
Jɔ̌n Njwiti abhésí nyaka amɛm baso angati nɔkɔ bho Ɛyɔŋ Mandɛm bɛ bɔ́ mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap mánjwítí bhɔ bɛ Mandɛm amfoŋori bɛbʉ́ bhap. Bɛyǎ bho báfú atú Judɛ́ya ankɛm, nɛ bǒ Yerúsalɛm mankɛm mándɔk nɔkɔ ntá Jɔ̌n ndu bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m. Báré su bɛbʉ́ bhap, Jɔ̌n anjwiti nɔkɔ bhɔ amɛm Nnyɛ́n Jɔ́dan. Nkú Jɔ̌n abhak ɛnyɨŋ ɛnɛ baghoko nɛ babyɔk mpɔŋɔ baso. Mgbat anɛ yi ágwɔ̀t ɛbho abhak nkwɔbhɛ́nya nɛ nɛnyíɛ́ ɛni nɛ́bhak ngɛ́mtáy nɛ bawɛrɛ́ bɛtu amɛn yi ághɔ̀ amɛm baso. Jɔ̌n ǎrɛ̀m nyaka nkwɔ bɛ, “Mmǔ ǎtwɔ mɛ ansɛm anɛ áchá mɛ. Mbɨ́kɨ́ kwáy yɛ̌ bɛ́chóti yi bɛkak bɛ́ nkáŋárí nkubhanya bɛkak ɛbhi. Mɛ́jwìti bhe nɛ manyiɛp, kɛ chɔŋ yí anjwiti bhe chí nɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ.”
Jɔ̌n ajwiti Yesu, Satan amɔ yi
(Mt 3.13-4.11; Lk 3.21-22, 4.1-13)
Ndǔ mpok yɔ, Yesu afú Násárɛt atú Gálili arɔk Jɔ̌n ajwiti yi ndǔ Nnyɛ́n Jɔ́dan. 10 Nɛfú Yesu áfú anyɛ́n, aghɔ́ ndǔ nɛbu nɛ́nɛ́nɛ́, nɛ Ɛfóŋó Mandɛm asɔt mkpá ɛbhóŋó asɛp yi amʉɛt. 11 Ɛyɔŋ ɛ́fú amfay ɛ́ré rɛm bɛ, “Wɔ ɔchí Mɔ́wa. Nkɔŋ wɔ tontó. Ɔ̌chyɛ̀ mɛ bɛyǎ maŋák.” 12 Tɛ́mté wu, Ɛfóŋó Mandɛm akʉ yí arɔk amɛm baso. 13 Abhak arɛ́ ndǔ manywɔp bɛsa bɛpay Satan amɔ nɔkɔ yí. Nnya ɛbébé ɛ́bhák arɛ́ nkwɔ, kɛ bɔángɛl Mandɛm báchyɛ Yesu nɛkwak.
Yesu abhɨŋɨ baghɔk abhɛn mbɨ bati anwi
(Mt 4.12-22; Lk 4.14-15, 5.1-11)
14 Ɛnɛ́ mánáŋ bákɛ́mɛ́ Jɔ̌n báfyɛ́ ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, Yesu arɔk atú Gálili abho bɛghati bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ Mandɛm, 15 andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Mpok anɛ Mandɛm ábhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap arɔp chi kɛkwɔt. Tɨ́k ká nsɛm ndǔ bɛbʉ́ ɛbhɛka, mǎnókó Mbok Ndɨ́ndɨ́!” 16 Ɛnɛ́ Yesu ákɔ̀ nɛpaká Manyu Gálili, aghɔ́ Símun nɛ mɔ́mayi Andru ndǔ bágʉɛ̀p bɛyǎ nkáp ndu bɛway nsi mbɔnyunɛ báchí nyaka bawǎnsi. 17 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Twɔ́ ká mǎmbák bakoŋo bha nɛ chɔŋ ntɔŋ bé ɛnyǔ bǎkʉ bɛ́ bo báchák mambak bakoŋo bha.” 18 Tɛ́mté wu, bárɔ bɛyǎ nkáp yap bakoŋo Yesu. 19 Átɛ́n nɔ́kɔ́ mmʉɛt ambɨ mandú, aghɔ́ Jems nɛ mɔ́mayi Jɔ̌n, bɔ̌ Sɛbɛdi. Báchí nyaka amɛm áchwí mángoko nɔkɔ bɛyǎ nkáp yap. 20 Nɛghɔ́ Yesu aghɔ bhɔ, abhɨŋɨ bhɔ bɛ mankoŋo yi. Bárɔ́ ɛtayap Sɛbɛdi amɛm áchwí nɛ bǒ bɛtɨk, bákóŋo yi.
Mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́chyɛ̀ ɛsɔŋɔri
(Lk 4.31-37)
21 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi bárɔ́k ɛtɔk Kapɛ̌naum. Nɛ́yí nɔ́kɔ́ ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt bo Israɛl, Yesu arɔk téé ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí ɛyap abho bɛtɔŋ Ɛyɔŋ Mandɛm. 22 Bo abhɛn bachi arɛ bábhák maknkay tontó ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ yi átɔ̀ŋ. Ǎtɔ̀ŋ nyaka mbɔ mmu anɛ árɛ̀m ɛ́may, puyɛ̌ mbɔ batɔŋ ɛbhé Moses. 23 Bápɛ́rɛ ghɔ, mmu anɛ ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́sɔŋɔri atwɔ́ achwe amɛm ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí are bɨk bɛ́, 24 “Yesu, Mmu Násárɛt, ɔbhɔŋ yí bɛkʉ nɛ bhɛsɛ! Ɔtwɔ fá bɛway bhɛsɛ? Ndɨ́ŋɨ́ mmǔ wɔ ɔ́chí. Ɔ́chí Mmu Nyáŋá anɛ Mandɛm átó!” 25 Yesu asáy Ɛfóŋó yɔ bɛ, “Kusí! Fú yi amʉɛt!” 26 Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́nyɨkɨsi yi gbogbǒgbok, ɛ́bɨk nɛ bɛtaŋ, ɛ́rɔ́ yi. 27 Bǒ mankɛm bábhák maknkay, nɛ bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ɛnɛ́ ɛnyu ɛchi ná? Chi ɛnyǔ nɛtɔŋ ɛnɛn nɛkɔ kɛ? Mmǔ-nɛ abhɔ̌ŋ bɛtaŋ ɛbhɛn ásay bɛfɔ́ŋɔ́ bɛbʉ́bɛbʉ nɛ mɛ́ngok yi!” 28 Mbok Yesu atɨŋ ataka atú Gálili ankɛm.
Yesu abú bɛyǎ bǒmame
(Mt 8.14-17; Lk 4.38-41)
29 Yesu árɔ́ nɔ́kɔ́ ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl nɛ baghɔkɔ́ bhi, bárɔk téé ndǔ ɛkɛt Símun nɛ Andru. Jems nɛ Jɔ̌n bábhak nɛ bhɔ́. 30 Nɛchwe Yesu áchwé anywɔ́p, bágháti yí bɛ nnɔ ngɔrɛ́ Símun achí bhʉ́rɛ́ nɛ mbʉ́ɛ́p amʉɛt. 31 Yesu arɔk nɛpakámʉɛt ɛni akɛ́m yí ndu awɔ́ akwak yí afate achɔkɔ chɔ́kɔ́. Mbʉ́ɛ́p wu ámáy. Abho mɛne bhɔ. 32 Ɛ́gháká nɔ́kɔ́ beku, ɛnɛ́ mmok ánɛ́mɛ́, bo báré sɔt bǒmame mankɛm nɛ abhɛn bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri mándɔk nɔkɔ ntá Yesu nɛ bhɔ́. 33 Ɛtɔk ɛnkɛm ɛ́rɔk ɛ́chɛm ambǐnywɔp. 34 Yesu abú bɛyǎ bo abhɛn bábhɔ́ŋɔ́ mame mɛnyu nɛ mɛnyu. Abók bɛyǎ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ bho. Yí kɛka bɛ bɔ́ mɛ́ndɛm yɛ̌nyɨŋ mbɔnyunɛ bɛ́rɨŋɨ nyaka mmǔ yi achi.
Yesu are ghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ atú Gálili
(Lk 4.42-44)
35 Nɛyí nɔ́kɔ́, Yesu afate kpaŋwák, arɔk nɛbhʉɛt anɛ bo bápú arɛ, are nɨkmʉɛt. 36 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Símun nɛ mamʉɛrɛ bhi báfú báré yaŋ yi. 37 Bághɔ́ nɔ́kɔ́ yi, bárɛm ntá yi bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mmu ǎyàŋ wɔ.” 38 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Sɛ́bhɔŋ bɛrɔŋ ambɨ ndǔ bɛtɔk bɛchak ɛbhɛn bɛchi fá kɛkwɔt. Mbɔŋ bɛ́gháti Ɛyɔŋ Mandɛm árɛ́ nkwɔ mbɔnyunɛ ɛ̌ti yɔ kɛ ntwɔ́.” 39 Yesu abho yɛ bɛkɔ atú Gálili ankɛm angati nɔkɔ bho Mbok Ndɨ́ndɨ́ amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkímʉɛt bo Israɛl, ankʉ nɔkɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛn bɛ́sɔ̀ŋɔri bho mɛ́mfu bɔ́ amʉɛt.
Yesu abú mmu ɛbhaŋákwa
(Mt 8.1-4; Lk 5.12-16)
40 Ɛwak ɛ́mɔt, mmu ɛbhaŋákwa amɔt arɔk akwɛ́n yi bɛkak abho bɛrɛm bɛ, “Ɛta, mbák ɔkɔŋ, ɔ̌kway bɛkʉ mɛ ntáŋ.” 41 Yesu aghɔ́ yi ntínso. Anyabhɛ awɔ, atɔk yi, arɛm bɛ, “Nkɔŋ, ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may!” 42 Tɛ́mté wu, ɛbhaŋákwa yi ɛ́may, ataŋ. 43 Yesu aya yí batú ansɛmti nɔkɔ 44 bɛ, “Kɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí, kɛ dɔ́k ntá nchiakap Mandɛm bɛ yi ángɔ́ bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may. Ánáŋ ámbyó wɔ, ɔ́ndɔk, ɔnchyɛ yɛ akap ntá Mandɛm bɛkoŋo ɛbhé Moses. Chɔŋ ɛyɔ ɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́tɔ̀ŋ bho bɛ ɛbhaŋákwa yɛ ɛ́may.” 45 Yɛ̌ nɔ, ndu árɔ̀ŋ, are ghati bho mbǎnkɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. Akʉ Yesu kɛpɛrɛ kwáy bɛchwe ɛtɔk kpoŋoroŋ. Arɔp chi bhɛsɛ́ bhɛsɛ́ ndǔ mbaŋ ɛnɛ bo bápú arɛ́. Yɛ̌ nɔ, bo báré fú mbǎŋ nɛ mbaŋ mándɔk nɔkɔ ntá yi.

1:2 Mal 3.1