11
Mandɛm ǎghɔ̀ bo Israɛl ntínso
Nchí bhɛp yɛ bɛ Mandɛm agʉɛp bo Israɛl ɛbhɨ kɛ? Wáwák! Mɛmbɔ̌ŋ nchí mmu Israɛl nɛ ɛbhárɛ́mɔ Ábraham nɛ mfǔ ndǔ nnɛrɛ́kɛt amɔt anɛ Bɛnjamin achí chi-mbɨ. Mandɛm abhɨ́kɨ́ gʉɛp bǒbhi abhɛn yi áyábhɛ́ tɛ ndǔ nɛbhǒnɛt ɛbhɨ. Bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m ɛ̌ti ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Ɛláija ndu yi ághàti nyaka Mandɛm mɛnyɨŋ, anji nɔkɔ bo Israɛl? Yi ǎrɛ̀m nyaka bɛ, “Acha, bo abhɛn báwáy barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bhɛ nɛ mámokoti bɛbhak ɛbhɛn sɛ́chyɛ̀ wɔ akap. Mɛ awánti kɛ ndɔ́bhɛ́ nɛ báyàŋ bɛway mɛ nkwɔ.” Mandɛm akɛ́mɛ́ nyaka yi bɛ yi? Akɛmɛ yi bɛ, “Mbʉ́rɛ́ bo nka tándrámɔt (7000) abhɛn bábhɨ́kɨ́ nɨkmʉɛt ntá mandɛm nsé anɛ bábhɨŋɨ bɛ Bál.” Ɛchi ɛnyumɔt ɛchɔŋ. Bǎru bo bachi ndǔ nkwɔ bo Israɛl abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi. Nɛ mbák ayap bhɔ chi ɛ̌ti bɛrɨ̌ndu ɛbhi, nɔ chi bɛ, abhɨ́kɨ́ yap bhɔ ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ bákʉ́. Mbɔ ayap bhɔ chi ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ bákʉ́, mbʉ ɛ́pú bɛ ǎkʉ̀ bɔ bɛrɨ ndɛ́ndɛm.
Ɛyɔ ɛ́ghàti bhɛsɛ bɛ yi? Chí bɛ́ bo Israɛl bábhɨ́kɨ́ ghɔ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ bɔ báyàŋ. Bǎru bho abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ kɛ bághɔ́ nyaka yɔ. Mbák chí báchák, bágwɔt nyaka batɨ yap amɛm mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ, “Mandɛm ákʉ bɔ bákɛ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ, áchyɛ bhɔ amɨ́k anɛ ápú ghɔ mbaŋ, nɛ batú anɛ apu ghok mbaŋ, nɛ nɔ kɛ bɔ bachi kpatɛ ɛchɔŋ.” Debhít nkwɔ árɛm nyaka bɛ, “Mɛnyɨŋɨ́nyiɛ bhap mɛ́mbák nta ɛnɛ ɛ́kɛ̀m bɔ, mɛ́mbak ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mándɨŋɨ nɛkwɛ́n ɛnɛn bákwɛ́nɛ́, bɛ Mandɛm ántɛ́msí bhɔ. 10 Ɛrɨ bɛ amɨ́k ágiri bhɔ bɛ bákɛ́ ghɔ mbaŋ, nɛ bɛ́ ɛsɔŋɔri ɛ́nyɨ́rɛ́ bhɔ amɨk mpoknkɛm.”
11 Mpɛt nchí bhɛp yɛ bɛ, mpok bo Israɛl báchɨ́ŋtí nɛkwɛ́n, bákwɛ́n ndak ámáy kɛ? Wáwák! Kɛ ɛ̌ti bɛbʉ́ bhap, bo abhɛn bápú bo Israɛl, bábhɔ̌ŋ mbi anɛ Mandɛm ápɛmɛ bhɔ. Mandɛm akʉ nɔ bɛ bo Israɛl mámbɔ́ŋ mpabhamɨ́k nɛ bo abhɛn bápu bo Israɛl, bɛ́ Mandɛm ampɛmɛ bhɔ bo Israɛl nkwɔ. 12 Tɛ̌ndu bɛbʉ́ bo Israɛl bɛ́kʉ́ Mandɛm áyɛ́rɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl, nɛ tɛ̌ndu bo Israɛl bákwɛ́nɛ́ bɛkʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm áyàŋ nyaka bɛ mánkʉ, ɛyɔ ɛ́kʉ́ Mandɛm ayɛt bo bachak tontó. Chɔŋ Mandɛm apú chyɛ mbɔ̌ŋ bɛyǎ áfɔ́k anɛ áyá áchá ntá bo bachak mpok anɛ bo Israɛl mankɛm bápɛtnsɛm ntá yi kɛ?
Ɛnyu Mandɛm ápɛ́mɛ́ bo abhɛn bápú bo Israɛl
13 Nɛ́nɛ, nchí rɛm ntá yɛka bo bǎpú bo Israɛl, tɛ̌ndu nchí mǔnto ntá yɛka, bɛ́ mpú sɔt bɛtɨk ɛbha mbɔ ndaká ntok, 14 ndu nchí yaŋ bɛ bǒ ɛtɔk ɛya mámbɔ́ŋ mpabhamɨ́k, mánjaŋ bɛbhak mbɔ bhe. Ɛyɔ ɛ́kwáy bɛkʉ bɛ mbɔk ɛyap mántɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap bɛ Mandɛm ámpɛ́mɛ́ bhɔ́. 15 Tɛ̌ndu nɛgúɛ́p anɛ Mandɛm ágʉ́ɛbhɛ́ bo Israɛl ɛbhɨ ákʉ́ bɛ bo abhɛn bápú bo Israɛl mámbɔ́ŋ mbi bɛbhak ndǔ kɛmʉrɛ nɛ Mandɛm, mpok Mandɛm apɛt asɔrɛ bo Israɛl amʉɛt, chɔŋ ɛyɔ ɛ́nkwak ná? Chɔŋ ɛ́nkʉ bɛ bawú mámpɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m kɛ? 16 Mbák mǎnkʉ́ brɛt, mǎnchyɛ́ anɛ bǎyámbɨ bǎkʉ́ ntá Mandɛm, nɔ brɛt achak nkɛm achi brɛt Mandɛm nkwɔ. Nɛ mbák bakaŋánɔk achi ntá Mandɛm, nɔ batábhɛ́nɔk ɛyɔ nkwɔ achi chi ayi.
17 Mbák mámkpɔ́t mbɔk batap ɛnɔk ólif mámfɛrɛ ndǔ ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́, mánsɔt yɛ batap ɛnɔk ólif ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ mambat ambɨ-ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́, nɔ nɛnyíɛ́ batap anɛ bábhárɛ́ nɛ́fù chi ndǔ ɛnɔk ɛnɛ bápɨ́. Bo Israɛl abhɛn bápú bo Israɛl báchí mbɔ batap ɛnɔk ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ. 18 Bǎkɛ́ yoŋ yɛ mmʉɛ́t nɛ bo abhɛn bachi mbɔ batábhɛ́nɔk anɛ bákpɔ́t bágʉɛ́bhɛ́ ɛbhɨ. Mbák bǎyòŋ mmʉɛt, bǎkɛ́ ghɔkɔntɨk bɛ puyɛ̌ be kɛ bǎkɛ́mɛ́ bakaŋ ɛnɔk. Bakaŋ ɛ́nɔk kɛ ákɛ́mɛ́ bhe tɛ̌ndu bǎchi chi batábhɛ́ ɛnɔk. 19 Bǎkway bɛrɛm bɛ, “Mandɛm afɛ́rɛ́ nyaka mbɔk batábhɛ́nɔk bɛ ambat bhɛsɛ ndu ɛnɔk.” 20 Ɛ́chí tɛtɛp. Mandɛm afɛ́rɛ́ nyaka batap ɛnɔk mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo. Mbák chí be bho bǎpu bo Israɛl, bǎchi batábhɛ́nɔk chi ɛ̌ti bǎbhɔ́ŋɔ́ nɛka nɛ Yesu Kristo. Bǎkɛ́ yoŋ yɛ mmʉɛ́t. Cháy ká Mandɛm. 21 Bák ká nɔ mbɔnyunɛ tɛ̌ndu Mandɛm áfɛ́rɛ́ nyaka mbɔ̌ŋ batábhɛ́nɔk ɛnɛ bapɨ, chɔŋ amfɛrɛ be bho bábhárɛ́bhat nkwɔ mbák bǎbhɨ́kɨ́ noko.
22 Ghɔ yɛka ndǔ Mandɛm are bhɔŋ bɛrɨ̌ntɨ nɛ ndǔ yi achi kɨ́kɨ́rɨ́k nkwɔ nɛ bo. Achí kɨ́kɨ́rɨ́k nɛ bo abhɛn bákwɛ́nɛ́ ndǔ bɛbʉ́. Kɛ ntá yɛka, ǎtɔ̀ŋ bɛrɨ̌ntɨ mbák mǎndɔk ambɨ bɛkʉ mbɔ ɛnyǔ yi áyàŋ. Mbák ɛ́pú nɔ, ǎkpɔt be nkwɔ amfɛrɛ ndǔ ɛnɔk. 23 Nɛ mbák bo Israɛl mángúpsí batɨ yap mánoko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu, Mandɛm ǎsɔ̀t bhɔ ankʉ bɛ mámpɛt mambak batábhɛ́nɔk ɛnɛ bapɨ. Yi abhɔŋ bɛtaŋ bɛkʉ nɔ. 24 Mbák Mandɛm afɛ́rɛ́ be bo abhɛn bápú bo Israɛl ndǔ ɛnɔk ólif ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ pɨ abhat ndǔ ɛnɛ bápɨ́, mbák yi ǎkway bɛkʉ ɛnyɨŋ mbɔ ɛyɔ, nɔ ɛchi mandú ɛnyɨŋ ntá yi bɛkɛmɛ bo Israɛl ndǔ nɛbhʉɛt anɛ achi nyaka awap, tɛ̌ndu bɔ kɛ bachi mbɔ̌ŋ batap ɛnɔk ólif ɛnɛ bapɨ.
Mandɛm ǎghɔ̀ bǒ mankɛm ntínso
25 Bɔ̌ma, mɛ̌yaŋ mǎndɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ kɛka mǎnkaysi bɛ bǎbhɔŋ bɛyǎ kɛboŋ. Ɛchi bɛ bo Israɛl abhɛn bágwɔ́rɛ́ nyaka batɨ yap bápú gwɔt chɔŋ yɔ mpoknkɛm. Ɛ́bhak chɔŋ chi kpatɛ bɛghaka mpok anɛ mpǎy bo abhɛn bápú bo Israɛl, abhɛn Mandɛm áyábhɛ́, mánoko. 26 Ɛ́náŋ ɛ́mfákárí ɛnyu ɛyɔ, Mandɛm ǎpɛmɛ bo Israɛl mankɛm. Ɛchi mbɔ ɛnyǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ́rɛ̀m bɛ,
“Chɔŋ mmu amfú ɛtɔk Síɔn anɛ
ǎfɛrɛ bo Mandɛm ndǔ ɛsɔŋɔri.
Chɔŋ yi amfɛrɛ ɛpɨŋ bɛ́byak Mandɛm
amʉɛt bɛbhárɛ́bhɔ Jekɔ́p.”
27 “Mpok mfɛ́rɛ́ bɛbʉ́ bhap,
chɔŋ ɛnɛ ɛmbak
mbɔ ɛnyǔ nyú nyaka nku nɛ bhɔ.”
28 Bo Israɛl bachi bǒmpap Mandɛm mbɔnyunɛ bábhɨ́kɨ́ noko Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti Yesu Kristo. Ɛ́fakari nɔ ɛ̌ti yɛka bo bǎpú bo Israɛl bɛ mbi ámbák Mandɛm ámpɛ́mɛ́ bhe. Kɛ bo Israɛl báchí mamʉɛrɛ Mandɛm mbɔnyunɛ yi anáŋ ayap nyaka bhɔ ɛ̌ti bachǐmbɨ bhap. 29 Ɛ́chí nɔ mbɔnyunɛ mbák Mandɛm ayap mmu nɛ ayɛt yi, apú pɛrɛ wupsi ntɨ ɛni nɛ mmu wu. 30 Ndǔ mpok anɛ áfʉɛ́rɛ́ ansɛm, be bho bǎpú bo Israɛl bǎtàŋ nyaka ntí nɛ Mandɛm, kɛ nɛ́nɛ, Mandɛm ághɔ̀ bhe ntínso ɛ̌ti nɛtaŋántɨ bo Israɛl. 31 Ɛnyumɔt kɛ ɛchi bɛ nɛ́nɛ, bo Israɛl bátàŋ ntí nɛ Mandɛm bɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi ághɔ̀ bhe ntínso, ángɔ́ bɔ́ nkwɔ ntínso. 32 Mandɛm arɔ́ bo mankɛm mǎnchwe ndǔ kɛnɔŋ ɛ̌ti nɛtaŋántɨ ɛnap bɛ yi angɔ bhɔ mankɛm ntínso.
Sɛ́mbɨ́tí Mandɛm
33 Ghɔ́ ká, Mandɛm achɨk achá! Nɛrɨŋɨ́ndak ɛni nɛyǎ nɛ́chá, nɛ arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ. Yɛ̌ mmu apu kway bɛrɨŋɨ ɛnyǔ nkaysi ayi áchí Yɛ̌ mmu apu rɨŋɨ ɛnyǔ yi ákʉ̀ mɛnyɨŋ.
34 “Agha árɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ Acha ákàysi? Agha ánáŋ áchí nchyɛ maníɛ́ ntá yi?” * Ɛchi mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti Aisáya 40.13 nɛ amɛm Job 41.3.
35 “Agha ánáŋ áchyɛ́ Mandɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi áyàŋ Mandɛm ankɛmɛ yi yɔ?”
36 Yi kɛ aghoko mɛnyɨŋ mɛnkɛm nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛchi chi ndǔ bɛtaŋ ɛbhi, nɛ mɛnyɨŋ mɛnkɛm bɛchi chi ndǔ bɛchyɛ yi kɛnókó. Sɛ́nchíɛ yi kɛnókó mpoknkɛm. Amen.

*11:34 Ɛchi mbɔ ɛnyu básɨ́ŋɨ́ amɛm ɛkáti Aisáya 40.13 nɛ amɛm Job 41.3.