15
Kʉveerya Mɨtɨma Viiviiswi
Suusu vara ˆtakangaala kʉrɨ kumuruma Yéesu, toosaakwa tʉndoovayimirirya vara ˆvarɨ teketeke. Karɨ tʉndootʉmama viintʉ ˆvitweéryaa mɨtɨma suusu veeneevyo vii tʉkʉ. Kɨra mʉʉntʉ kʉrɨ suusu atʉmame viintʉ ˆvyoomweerya mʉtɨma mwiiwaachwe, sa amʉjeenge kʉrɨ kumuruma Yéesu Kirisitʉ. Sa baa Kirisitʉ mweeneevyo sɨ iiyeryáa mʉtɨma yeemweene vii tʉkʉ, maa kaa, vira ˆatʉmama nɨ hamwɨ viri na Masáare ˆYarɨ Mpeho yara ˆyalʉʉsa, “Vituki vyoosi ˆvookʉtʉkɨra, vyookʉʉnfɨkɨra nɨɨnɨ.”Laanga Sabúuri 69:9. Sa kɨra kɨɨntʉ ˆchaandɨkwa aho kalɨ Masáarii ˆYarɨ Mpeho, chaandɨkwa kutukiindya suusu. Kei chaandɨkwa sa tʉndoomwiilaangya Mʉlʉʉngʉ, kwa njɨra yo yimirirya na ko tuuriwa mɨtɨma fuma Masáarii ˆYarɨ Mpeho. Mʉlʉʉngʉ ˆatʉhéeraa kuyimirirya, na ˆatutúuryaa mɨtɨma, avaheere nyuunyu mʉtɨma wo va kɨɨntʉ kɨmwɨ kʉnʉ moomutuubirirya Kirisitʉ Yéesu. Jeyyo, kwa mʉtɨma ʉmwɨ, na kwa sawúti ɨmwɨ, mʉdahe kʉmʉbweeyyirya Mʉlʉʉngʉ nkongojima. Yeeye nɨ Taáta wa Mweenevyoosi wiitʉ, Yéesu Kirisitʉ.
Masáare Maaja kwa Vaantʉ Voosi
Haaha vahokeri viivaanyu ja ˆvyeene Kirisitʉ avahokera nyuunyu, sa mʉmʉretere Mʉlʉʉngʉ nkongojima. Noovawyɨɨra, Kirisitʉ ʉʉja kʉvatʉmamɨra Vayahúudi, sa oonekye kɨmáárɨ cha Mʉlʉʉngʉ na kʉra kwiichuunga Mʉlʉʉngʉ ˆavaheera vala baaba vaavo kukiimane. Abweeyya jeyyo, sa vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi vamʉbweeyyirye Mʉlʉʉngʉ nkongojima sa kʉlaanga na riiso ra wʉʉja kwaachwe kʉrɨ voovo. Ja ˆvyeene vyaandɨkwa Masáarii ˆYarɨ Mpeho,
“Sa jeyyo, kʉkʉbweeyyirya ndɨrɨ nkongojima katɨ na katɨ ya vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi,
kɨɨmba ndɨrɨ kʉrɨdʉʉmbɨrɨra irina raako.”Laanga Sabúuri 18:49; 2 Samwéeli 22:50.
10 Kei Masáare ˆYarɨ Mpeho yasea,
“Nyuunyu vaantʉ sɨ ˆmʉrɨ Vayahúudi,
eryi mɨtɨma na vaantʉ vaachwe.”Laanga Nkʉmbʉkɨra ya Miiro 32:43.
11 Baa kei yasea,
“Nyuunyu vaantʉ voosi sɨ ˆmʉrɨ Vayahúudi muduumbiriri Ijʉva,
nyuunyu vaantʉ voosi va weerʉ muduumbi.”Laanga Sabúuri 117:1.
12 Nocho kɨtáabu cha Isáaya chalʉʉsa,
“Fuma mbyaala ya Yéese, tʉrɨka rɨrɨ itáampi,
yeeye vɨɨmɨrɨra arɨ vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi,
novo mwiilaangya varɨ.”Laanga Isáaya 11:10.
13 Tamwiiláangyaa Mʉlʉʉngʉ. Ʉhʉ, noomʉloomba avaheere mwiikalo mʉʉja na kweerya mʉtɨma koosi kʉnʉ mootuuba kumwiilaangya, sa kumwiilaangya kwaanyu kʉkɨɨngɨke kwa lʉvɨro lwa Mʉtɨma Mʉʉja.
Kɨɨntʉ ˆChabweeyya Paúli Aandɨke Barʉ́wa ɨhɨ
14 Vanaviitʉ, kɨkomi narúmire nyuunyu mwamema wʉʉja, mwatɨɨte ʉmanyi woosi na kei mwamányire kwiilaangya sáare nyuunyu kwa nyuunyu. 15 Maa kaa, naándikire masáare aya ko kiitema sa nɨvakumbusikye masáare yamwɨ. Nabwéeyyiirye jeyyo, sa Mʉlʉʉngʉ aampeera nduwo nɨve 16 mʉtʉmami wa Kirisitʉ Yéesu kwa vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi. Naheewa mʉrɨmo wo lʉʉsa Masáare Maaja ya Mʉlʉʉngʉ ja mweeneɨsɨ waachwe, sa vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi vave ja mpóryo ˆyarumwa nɨ Mʉlʉʉngʉ na ˆyabweeyyiwa njija nɨ Mʉtɨma Mʉʉja.
17 Sa jeyyo, nookiidʉʉmbɨrɨra ko kʉndɨkaniwa na Kirisitʉ Yéesu, sa mʉrɨmo waanɨ kwa Mʉlʉʉngʉ. 18 Nɨɨnɨ sɨ ˆndɨrɨ yera kʉlʉʉsɨka kɨɨntʉ chɨɨngɨ tʉkʉ. Nɨɨnɨ lʉʉsɨka ndɨrɨ kɨra vii Yéesu Kirisitʉ ˆatʉmama ko tweera nɨɨnɨ, sa vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi vave matu kwa Mʉlʉʉngʉ. Abweeyya jeyyo, ko tweera masáare ˆnalʉʉsa na ˆnatʉmama 19 kwa ngururu ja viintʉ ˆvihwáalaryaa na isháara, na kwa lʉvɨro lwa Mʉtɨma Mʉʉja. Jeyyo, narɨɨngɨrɨra kɨra haantʉ, noovariyʉla Masáare Maaja ya Yéesu Kirisitʉ kwaandɨra múujii wa Yerusaléemu fʉʉrʉ ɨsɨ ya kʉlɨ ya Ilirɨ́ɨko. 20 Mpɨɨma yaanɨ sikʉ joosi, nɨ kʉvariyʉla Masáare Maaja haantʉ irina ra Kirisitʉ sɨ ˆrɨnateereka, sa ndɨɨre joojeenga mwaarirywii wa mʉʉntʉ wɨɨngɨ. 21 Ja ˆvyeene Masáare ˆYarɨ Mpeho yalʉʉsa,
“Vara ˆveene sɨ vanawyɨɨrwa masáare yaachwe, koona varɨ,
na vara ˆveene sɨ vanateera masáare yaachwe, taanga varɨ.”Laanga Isáaya 52:15.
Mʉryʉʉngʉ wa Paúli wo Kooluumbya Róoma
22 Ɨkɨ, noo ˆchaankɨtɨra ˆkarɨ foo nsiindwe kʉʉja na meenyu.
23 Haaha sa viintʉ namárikiirye mɨrɨmo yaanɨ kʉnʉ, na sa viintʉ navijáa na mpɨɨma yo joovaluumbya kwa myaaka ˆɨrɨ foo, 24 nalámwɨɨre kʉtweera na aho, kati ˆnoodoma na ɨsɨ ya Sipánia. Vyeenda ndɨrɨ na nyuunyu aho, kwa sikʉ ngala, na mpɨɨndɨ ˆnookiinʉka nookiilaangya kʉʉmpeera mʉrɨ nyambirirya ya lʉyeendo lwaanɨ.
25 Maa kaa, haaha tamanya niise na múujii wa Yerusaléemu nɨvatwaarɨre nyambirirya vaantʉ va Mʉlʉʉngʉ kʉra.Laanga 2 Vakoríinto 8:19-21. 26 Sa vaantʉ ˆvamuruma Yéesu ʉko Makedonía na Akáaya, vavyeenda kʉtoola kɨsaanga chaavo kʉvaambirirya vaantʉ va Mʉlʉʉngʉ ˆvarɨ vakɨva ʉko Yerusaléemu. 27 Kʉbweeyya jeyyo, kwaveerya mɨtɨma kɨkomi, ʉwo nɨ mʉrɨmo waavo kʉvaambirirya. Sa koonɨ vaantʉ sɨ ˆvarɨ Vayahúudi vapata ntálarya ja mɨtɨma hamwɨ na Vayahúudi, novo vasaakwa vavaambirirye Vayahúudi ntálarya jaavo ja viintʉ vya mʉvɨrɨ. 28 Haaha ˆndɨrɨ marikirya mʉrɨmo ʉhʉ, na ˆndɨrɨ vaa mʉtooso wo vaheera visaanga ivi ʉko Yerusaléemu, aho kʉʉja ndɨrɨ noo valuumbya mpɨɨndɨ ˆndɨrɨ kʉva njirii nootamanya na ɨsɨ ya Sipánia. 29 Kei namányire sikʉ ˆndɨrɨ kʉʉja na kwaanyu, kʉʉja ndɨrɨ kwa kukiimana kwa ntálarya ja Kirisitʉ.
30 Haaha vanaviitʉ, kwa irina ra Mweenevyoosi wiitʉ, Yéesu Kirisitʉ na kwa kweenda kwa Mʉtɨma wa Mʉlʉʉngʉ, noovakalaamya mʉve hamwɨ na nɨɨnɨ kʉʉnoombera ko manyɨka mbere ya Mʉlʉʉngʉ. 31 Noomberi sa ndamuririwe fuma kwa vaantʉ vara sɨ ˆvamuruma Yéesu ʉko Yudéea.Laanga Mɨrɨmo ya Vatumwi 21:27-36. Kei noomberi sa mʉrɨmo waanɨ ʉko Yerusaléemu urumwe nɨ vaantʉ va Mʉlʉʉngʉ ˆvarɨ ʉko. 32 Jeyyo, kwa kʉsaaka kwa Mʉlʉʉngʉ, ndahe kʉʉja na kwaanyu kʉnʉ neériirye mʉtɨma na ntuuriwe mʉtɨma nɨ nyuunyu. 33 Haaha nooloomba Mʉlʉʉngʉ ˆarɨ ncholo ya mwiikalo mʉʉja, ave na nyuunyu voosi! Kɨkomi.

15:3 Laanga Sabúuri 69:9.

15:9 Laanga Sabúuri 18:49; 2 Samwéeli 22:50.

15:10 Laanga Nkʉmbʉkɨra ya Miiro 32:43.

15:11 Laanga Sabúuri 117:1.

15:12 Laanga Isáaya 11:10.

15:21 Laanga Isáaya 52:15.

15:25 Laanga 2 Vakoríinto 8:19-21.

15:31 Laanga Mɨrɨmo ya Vatumwi 21:27-36.