Wárágà Pólò dré tɨsɨ̀le Kòrítòbhá ɨ dré dhɨ nɨ àlo
Wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tà àndu ngɨ̀le drìdrì dhɨ
Kònɨ̀dhɨ wárágà Pólò dré tɨsɨ̀le móndyá kaꞌìbhá Kòrítò na dhɨ ɨ dré dhɨ nɨ àlo ꞌɨ. Kòrítò nda tá bhàandre kàdrɨ̀ Gìríkì kya kɨ àlo ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ bhàandre kàdrɨ̀ Rómà kɨ òpɨ̀ nɨ bvò Àkáyà àdhya drìle dhɨ ꞌɨ. Móndɨ́ bǐ bhàandre nda na dhɨ ɨ̀ adré tá ngá gɨ ɨ̀ndɨ̀ ngá lagɨ́, adrézó gìká tàko kɨ lɨndrɨ̀ bha, adrézó tògyá nda nìle. Àyɨ bǐ dhɨ ɨ̀ adré tá kpà atsílé swà ro ndòtò tà ꞌobe. Pólò tsa tá Rúbí Tanɨ longó gò Èkèlézyà bhàzo kònàle, dré tá adréràꞌa áyɨ atsí andre nɨ rì to dhɨ ꞌá (Tà ꞌòle dhɨ ɨ 18:1-17).
Pólò adré wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀ kɨtswázó móndyá kaꞌìbhá dhɨ kɨ drì ta tà twátwa apfòbhá àyɨ kòfalé dhɨ ɨ sè. Adré àyɨ kɨ kodzó tà ɨ̀ dré tá adrézó ru lanzɨ́ àyɨ kòfalésè dhɨ kɨ tà sè, ndòtò tà àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré tá adrélé ꞌòle dhɨ nɨ tà sè, ɨ̀ndɨ̀ tà ɨ̀ dré tá adrézó tàbvó ta àyɨ kòfalésè dhɨ kɨ tà sè. Adré kpà tà tadhá àyɨ dré tà twátwa ɨ̀ dré tá lizílé dhɨ ɨ dri: làmó nɨ tà, mányàngá fèle gìká tàko ɨ dré dhɨ nɨ nyàma nɨ tà, àgo kɨ tà tòkó ɨ́be lɨ̀sámbò na dhɨ, mányàngá Mírì àdhya nɨ tà, tà tanɨ Tɨrɨ́ Lólo dré adrélé fèle dhɨ kɨ tà, lèle nɨ tà, Krísto nɨ ngàma dràdrà ꞌásè dhɨ nɨ tà, ɨ̀ndɨ̀ móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ ngàma dràdrà ꞌásè dhɨ kɨ tà.
Tà kàdrɨ̀kàdrɨ̀ wárágà kònɨ̀dhɨ léna dhɨ kɨ atìma
1) Pólò nɨ mòdo fèma, ɨ̀ndɨ̀ àwoyà fèma Kòrítòbhá kɨ tà sè dhɨ (1:1-9)
2) Tà móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré adrézó ru lanzɨ́ ásà dhɨ ɨ (1:10–4:21)
3) Ndòtò tà móndyá kaꞌìbhá ɨ kòfalé dhɨ (5:1-13)
4) Tà ɨ̀ dré adrézó tàbvó ta àyɨ kòfalésè dhɨ ɨ (6:1-20)
5) Làmó nɨ tà (7:1-40)
6) Gìká tàko kɨ tà (8:1–11:1)
7) Àgo kɨ tà tòkó ɨ́be lɨ̀sámbò na dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ mányàngá Mírì àdhya nɨ tà (11:2-34)
8) Tà tanɨ Tɨrɨ́ Lólo dré adrélé fèle dhɨ ɨ (12:1–14:40)
9) Krísto nɨ ngàma dràdrà ꞌásè, móndyá dràbhá dre dhɨ kya ɨ́be dhɨ kɨ tà (15:1-58)
10) Làfa lokólé Èkèlézyà Yèrúsalémà na dhɨ dré dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ kúlí kùdù (16:1-24)
1
Pólò nɨ mòdo fèma
Ma, Pólò, Gìká dré azílé adrélé Yésu Krísto nɨ àpóstolò ro ngóró ɨ́ dré lèle dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, túmä́ní àma kɨ adrúpi Sòsèténè be dhɨ, mà adré wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀ Èkèlézyà Gìká àdhya Kòrítò na dhɨ dré, àmɨ Gìká dré bhàle twá adrélé móndyá lólo ɨ́na ɨ ró Yésu Krísto na dhɨ ɨ dré. Gìká azí àmɨ adrélé lólo túmä́ní móndyá títí àrà títí ɨ ꞌásè adrébhá àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ zi àyɨ kɨ Mírì ro dhɨ ɨ́be. Bàti, akódhɨ nda Mírì àyɨkya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ àmakya ꞌɨ.
Gìká àma kɨ Atá ɨ Mírì Yésu Krísto be dhɨ ɨ̀ kòbhà àyɨ kɨ togó tanɨ àmɨ rú, ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ kòfè tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ àmɨ dré!
Tà tanɨ móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré kisúlé Krísto na dhɨ ɨ
Má adré ngbú adrélé àwoyà ta áma Gìká dré àmɨ kɨ tà sè, dré áyɨ togó tanɨ bhàle àmɨ rú Yésu Krísto na dhɨ sè. Tàko ko, mɨ̀ dré adrélé Yésu Krísto na dhɨ sè dhɨ, Gìká ꞌo àmɨ gàle tà tanɨ títí dhɨ ɨ sè, àmɨ kɨ kúlí tàma na ɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ tà nìma na. ꞌO tà nda àmɨ léna kònɨ̀nɨ tadházóá dhɨ, Krísto nɨ tà mà dré longólé gò mɨ̀ dré kaꞌìzoá dhɨ tà bàti ꞌɨ dhɨ. Ásà dhɨ, tà tanɨ Gìká dré adrélé fèle dhɨ kɨ àlo pɨ àmɨ ko, mɨ̀ dré adréràꞌa àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ agòma letè lovó sè dhɨ ꞌá. Akódhɨ nɨ àmɨ kɨ tɨmbà àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na tsàle lókyá kùdù sè nɨ̀, mɨ̀ kàdréró tà àko àmɨ rú kìtú àma kɨ Mírì Yésu Krísto dré dra agòzo dhɨ tú. Gìká àmɨ kɨ azílépi ru amú áyɨ Mvá, àma kɨ Mírì Yésu Krísto be nda, kɨtswá adrélé kaꞌìle togó wä́yi sè.
Tà móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ dré adrézó ru lanzɨ́ ásà dhɨ ɨ
10 Áma adrúpi ɨ, má adré àmɨ kɨ kodzó àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ rú sè: Àmɨ títí, mɨ̀ kàdré ru yi àmɨ kòfalésè, mɨ̀ kàdréró ru lanzɨ́ àmɨ kòfalésè ko, be ró dhɨ, mɨ̀ kàdréró ngá àlo ró kɨtswálé títí, tà mɨ̀ dré adrélé kisùle dhɨ ɨ sè, ɨ̀ndɨ̀ tà mɨ̀ dré adrélé lèle ꞌòle dhɨ ɨ sè. 11 Áma adrúpi ɨ, má yi móndɨ́ àruka Kòlówè nɨ dzó lésè dhɨ ɨ tí dhɨ, lawà àmɨ kòfalé be dhɨ ꞌí. 12 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, má adré yìá tàle dhɨ, àmɨ kòfalé dhɨ, dhya àlo adré tàá dhɨ: «Ma Pólò nɨ lebèlepi ꞌɨ.» Dhya àzya adré kó tàá dhɨ: «Ma mána Àpólò nɨ lebèlepi ꞌɨ.» Àzya nɨ: «Ma mána Pétèró nɨ lebèlepi ꞌɨ.»* 1:12 Gìká nɨ Kúlí tɨsɨ̀le Gìríkì ti sè dhɨ léna dhɨ, à adré «Kéfà» kisú kònwa. Rú nda rú àzya Pétèró àdhya ꞌɨ. Àzya nɨ: «Ma mána Krísto nɨ lebèlepi ꞌɨ.»
13 Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, à nɨ kɨtswá tsì Krísto nɨ lanzɨ́ bwà? À tidí tá Pólò dràle fa kɨpakɨpa dri àmɨ kɨ tà sè dhɨ kòdhya? À fè tá bàtísimò àmɨ dré Pólò nɨ rú sè? 14 Má adré mána àwoyà ta Gìká dré, má dré bàtísimò fèle dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ dré ko dhɨ sè. Má fè ngbà ꞌí Kùrísipò ɨ dré Gáyò be. 15 Dɨ dhya àlo kɨtswá tàá dhɨ, à fè bàtísimò àmɨ dré áma rú sè dhɨ ko. 16 (Bàti, má fè kpà bàtísimò móndyá Sètèfánà nɨ dzó lésè dhɨ ɨ dré. Dɨ, má nì má fè tá bàtísimò dhya àzya dré ꞌí káyà dhɨ ko.) 17 Tàko ko, Krísto mù ma kɨtswálé bàtísimò fe móndɨ́ ɨ dré ko. Be ró dhɨ, mù ma kɨtswálé Rúbí Tanɨ longó móndɨ́ ɨ dré dhɨ bvó. Dɨ, má adré mána Rúbí Tanɨ nda nɨ longó kúlí angábhá móndɨ́ kɨ tògyá lésè dhɨ ɨ sè ko, Krísto nɨ dràma fa kɨpakɨpa dri dhɨ kàtsáró tà rìnyí àko dhɨ ró ko.
Yésu Krísto, rìnyí ɨ̀ndɨ̀ tògyá Gìká àdhya ꞌɨ
18 Tàko ko, Krísto nɨ fa kɨpakɨpa nda nɨ tà adrélé longólé dhɨ sù ngóró tà azaaza tɨ́nɨ móndyá adrébhá lɨ̀le dràdrà kisú dhɨ ɨ dré. Dɨ, àma adrébhá lɨ̀le lɨ́drɨ̀ kisú dhɨ ɨ dré dhɨ, tà nda ɨ́na rìnyí Gìká àdhya ꞌɨ. 19 Tàko ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ:
«Má nɨ tògyabhá kɨ tògyá kɨzá.
Má nɨ móndyá tà nibhá dhɨ kɨ tà nìnì ꞌo atsálé tà tàko ró.» 1:19 À kònò Èsáyà 29:14.
20 Dɨ tògyabhá ɨ ángwà? Móndyá tà ndabhá nìle dhɨ ɨ ángwà? Tògyabhá adrébhá tà kayí àyɨ kòfalésè lókyá ándrò kòndɨ sè dhɨ ɨ ángwà? Gìká tadhá ngádra ꞌá dhɨ, tògyá bvò kòndɨ àdhya tà azaaza ꞌɨ dhɨ! 21 Tàko ko, akódhɨ nɨ tògyá sè dhɨ, tayɨ́ tá ɨ móndyá bvò kòndɨ àdhya ɨ̀ dré kɨtswálé nìle àyɨ kɨ tàndɨ kɨ tògyá sè bwà dhɨ ko. Be ró dhɨ, nò ɨ́na dóro nɨ, ɨ́ dré adrélé móndyá adrébhá áyɨ kaꞌì dhɨ kɨ tɨdrɨ́, tà sùlepi tà azaaza tɨ́nɨ adrélé longólé dhɨ sè dhɨ. 22 Tàko ko, Yúdà ànzɨ ɨ̀ adré tà lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ zi nòle dhɨ kòdhya. Gìríkì ɨ̀ adré àyɨkya tògyá nda nìle dhɨ kòdhya. 23 Dɨ, àma ró dhɨ, mà adré àmakya Krísto tidílé fa kɨpakɨpa dri dhɨ nɨ tà longó kòdhya. Tà nda kòdhɨ tà adrélépi Yúdà ànzɨ kɨ ꞌo ledhélé dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ tà azaaza móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ dré dhɨ ꞌɨ. 24 Dɨ, móndyá Yúdà ànzɨ ró ɨ̀ndɨ̀ súrú twá ro Gìká dré azílé dhɨ ɨ dré dhɨ, Krísto nda rìnyí Gìká àdhya ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ tògyá Gìká àdhya ꞌɨ. 25 Tàko ko, Gìká nɨ tà sùlepi tà azaaza tɨ́nɨ dhɨ ɨ́na tògya ró móndɨ́ kɨ tògyá lavú. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, Gìká nɨ tà sùlepi tà yàyà tɨ́nɨ dhɨ ɨ́na rìnyi ró móndɨ́ kɨ rìnyí lavú.
26 Áma adrúpi ɨ, mɨ̀ kisù rè ngalè àmɨ tá móndɨ́ ngɨ́nɨ ya dhɨ ká, lókyá Gìká dré tá àmɨ kɨ azíràꞌa dhɨ. Àmɨ kòfalé dhɨ, móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ tá tògyabhá ꞌɨ ko móndɨ́ ɨ mìlésè dhɨ. Àmɨ kɨ àruka bǐ dhɨ ɨ tá móndɨ́ kàdrɨ̀kàdrɨ̀ ꞌɨ ko. Àmɨ kɨ àruka bǐ dhɨ ɨ tá móndɨ́ angábhá ópɨ́ kɨ súrú lésè dhɨ ꞌɨ ko. 27 Dɨ, Gìká kɨpè ɨ́na móndyá móndyá bvò àdhya ɨ̀ dré adrélé nòle azaaza ró dhɨ ɨ kòdhya, kɨtswázó kanyò fe tògyabhá ɨ dré dhɨ bvó. Kɨpè móndyá móndyá bvò àdhya ɨ̀ dré adrélé nòle yàyà dhɨ ɨ kòdhya, kɨtswázó kanyò fe móndyá rìnyi ró dhɨ ɨ dré dhɨ bvó. 28 Kɨpè móndyá móndyá bvò àdhya ɨ̀ dré adrélé nòle tà tàko ró, adrélé kpà zèle zèzè dhɨ ɨ kòdhya, kɨtswázó tà kàdrɨ̀ bvò àdhya kɨ kɨzá, 29 dhya àlo kòkɨtswáró áyɨ afà Gìká kandrá ko dhɨ bvó. 30 Dɨ Gìká ꞌo àmɨ ru amú Yésu Krísto be dhɨ nɨ̀. ꞌO kpà Krísto nda adrélé àma dré tògyá angálépi ɨ́ vélésè dhɨ ꞌɨ. Tàko ko, akódhɨ nda dhya àma kɨ bhàlepi gyǎgya ɨ̀ndɨ̀ lólo Gìká kandrá dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ dhya àma kɨ apálépi tàkonzɨ̀ lésè dhɨ ꞌɨ. 31 Ásà dhɨ, ngóró Gìká nɨ Kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ: «Lè dhya adrélépi áyɨ afà dhɨ kàdré áyɨ afà tà Mírì dré ꞌòle dhɨ kɨ tà sè.» 1:31 À kònò Yèrèmɨ́yà 9:23.

*1:12 1:12 Gìká nɨ Kúlí tɨsɨ̀le Gìríkì ti sè dhɨ léna dhɨ, à adré «Kéfà» kisú kònwa. Rú nda rú àzya Pétèró àdhya ꞌɨ.

1:19 1:19 À kònò Èsáyà 29:14.

1:31 1:31 À kònò Yèrèmɨ́yà 9:23.