Wárágà Yàkóbhò dré tɨsɨ̀le dhɨ
Wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tà àndu ngɨ̀le drìdrì dhɨ
Kònɨ̀dhɨ wárágà Yàkóbhò dré tɨsɨ̀le dhɨ ꞌɨ. À adré kisùá dhɨ, Yàkóbhò nda tá Yàkóbhò, Yésu nɨ adrúpi ró dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ Èkèlézyà nɨ drì kobhá kàdrɨ̀ dhɨ kɨ àlo ꞌɨ. Akódhɨ adré wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀ «súrú mudrí-drì-rì ayɨ́bhá bvò wä́yi ꞌásè dhɨ ɨ dré» (1:1). Kòdhɨ adré lèá tàle dhɨ, móndyá títí Yésu nɨ kaꞌìbhá gò ɨ̀ dré ayɨ́zó bvò wä́yi ꞌásè dhɨ ɨ dré. Wárágà kònɨ̀dhɨ léna dhɨ, Yàkóbhò adré móndyá kaꞌìbhá dhɨ kɨ drì ta tà twátwa bǐ dhɨ ɨ sè, adrézó tadhá àyɨ dré dhɨ, ɨ̀ kàdré tà ꞌo àyɨ kòfalésè ɨ̀ndɨ̀ móndyá bvò kòndɨ àdhya ɨ kòfalé ngɨ́nɨ ya dhɨ. Adré tà kònɨ kɨ ta kòdhya: tà kaꞌìkaꞌì ɨ tògyá be dhɨ, móndyá kaꞌìbhá lemerè ro ɨ̀ndɨ̀ ngábhá ro dhɨ kɨ tà, móndyá kaꞌìbhá dhɨ kɨ tabhìma, Gìká nɨ kúlí yìma ɨ̀ndɨ̀ ꞌòma, móndɨ́ kɨ nòma twátwa ko dhɨ, tà kaꞌìma ɨ̀ndɨ̀ tà dóro ꞌòma, dhyá kɨ ti lɨkɨma, tògyá adrélépi apfòle bhù lésè dhɨ, dhyá kɨ bhàma Gìká nɨ rìnyí zàle dhɨ, móndɨ́ kɨ tàbvó tàma ko dhɨ, dhyá kɨ afàma ko dhɨ, ngábhá kɨ tà, tà letèma togó vwàvwà sè dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ tà zìma Gìká tí dhɨ. Lavúlé dhɨ, Yàkóbhò adré tadhá dhɨ, lè móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ̀ kàdré ngbà ꞌí Gìká nɨ kaꞌì ko, ɨ̀ kàdré kókpà tà dóro ꞌo àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì nda sè.
Tà kàdrɨ̀kàdrɨ̀ wárágà kònɨ̀dhɨ léna dhɨ kɨ atìma
1) Mòdo fèma (1:1)
2) Tà kaꞌìkaꞌì ɨ tògyá be dhɨ (1:2-8)
3) Móndyá kaꞌìbhá lemerè ro ɨ̀ndɨ̀ ngábhá ro dhɨ kɨ tà (1:9-11)
4) Móndyá kaꞌìbhá dhɨ kɨ tabhìma (1:12-18)
5) Gìká nɨ kúlí yìma, ɨ̀ndɨ̀ kúlí nda nɨ ꞌòma (1:19-27)
6) Móndɨ́ kɨ nòma twátwa ko dhɨ (2:1-13)
7) Tà kaꞌìma ɨ̀ndɨ̀ tà dóro ꞌòma (2:14-26)
8) Dhyá kɨ ti lɨkɨma (3:1-18)
9) Dhyá kɨ bhàma Gìká nɨ rìnyí zàle dhɨ (4:1-10)
10) Móndɨ́ kɨ tàbvó tàma ko dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ dhyá kɨ afàma ko dhɨ (4:11-17)
11) Ngábhá kɨ tà (5:1-6)
12) Tà letèma togó vwàvwà sè dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ tà zìma Gìká tí dhɨ (5:7-20)
1
Yàkóbhò nɨ mòdo fèma
Ma, Yàkóbhò, màrábà Gìká àdhya ɨ̀ndɨ̀ Mírì Yésu Krísto àdhya ró dhɨ, má adré wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀ súrú mudrí-drì-rì ayɨ́bhá bvò wä́yi ꞌásè dhɨ ɨ dré.* 1:1 À adré kisùá dhɨ, kúlí «súrú mudrí-drì-rì ayɨ́bhá bvò wä́yi ꞌásè» kònɨ ɨ̀ adré lèá tàle dhɨ: «móndyá títí Yésu nɨ kaꞌìbhá gò ɨ̀ dré ayɨ́zó bvò wä́yi ꞌásè dhɨ ɨ». Mòdo àmɨ dré!
Tà kaꞌìkaꞌì ɨ tògyá be dhɨ
Áma adrúpi ɨ, tà twátwa dhɨ ɨ̀ kàdré àmɨ kɨ tabhì dhɨ, mɨ̀ kàdré tà nda kɨ no ngóró tà adrézó lenzélé ásà dhɨ ɨ ró. Tàko ko, mɨ̀ nì tàle dhɨ, tà adrébhá àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì tabhì dhɨ ɨ̀ adré àmɨ kɨ ꞌo adrélé togó tsɨ nɨ̀ dhɨ be. Dɨ adré lèá dhɨ, àmɨ kɨ togó tsɨ̀ma nda kàdré tà ꞌo àmɨ léna kɨtswálé títí, mɨ̀ kòlɨꞌwáró àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na kɨtswálé títí, ɨ̀ndɨ̀ tà dóro kòpɨró àmɨ àlomvá ko.
Dɨ, dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ kàdré tògyá le kisúlé dhɨ, lè akódhɨ nda kàdré tògyá zi Gìká tí gò, Gìká kòfèró drá. Tàko ko, Gìká adré tà dóro fe móndyá títí ɨ dré áyɨ togó dóro sè, tà bha àko ró àyɨ dri. Dɨ, dhya nda dré adréràꞌa tà zi Gìká tí dhɨ ꞌá dhɨ, lè kàdré zìá tà kaꞌìkaꞌì sè, tà kayí àko ró ɨ́ léna. Àngyá ko, dhya ángùdhi adrélépi tà kayí ɨ́ léna dhɨ, sù ngóró yǐandre nɨ mì lyǎ dré adrélé livílé longálé gò, dré adrézó lɨ̀le swà ro dhɨ tɨ́nɨ. Lè dhya làsú be kònɨ̀nɨ nda kòkisù ko tàle dhɨ, ɨ́ nɨ ngá kisú Mírì vélésè dhɨ. Tàko ko, akódhɨ nì ɨ́na tà áyɨ togó lé dhɨ kɨ kɨpèle bwà ko. Nì kpà ngalè ɨ́ nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ ya dhɨ ko.
Móndyá kaꞌìbhá lemerè ro ɨ̀ndɨ̀ ngábhá ro dhɨ kɨ tà
Lè móndyá kaꞌìbhá lemerè ro dhɨ ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ drì bha kuru, Gìká dré àyɨ kɨ tà tɨngálé kuru dhɨ sè. 10 Dɨ, móndyá kaꞌìbhá ngábhá ro dhɨ ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ drì bha kuru, Gìká dré àyɨ kɨ tà tɨrɨ́lé kìní mi dhɨ sè. Tàko ko, ngábhá kɨ tà nɨ akɨ́ ngóró mbɨ̀ pfò àdhya tɨ́nɨ. 11 Àngyá ko, kìtú adré apfòle kàle, àtsɨ́ nɨ dré adrézó mbɨ̀ za ꞌyòle, pfò nɨ dré adrézó dhèle gò, aveave nɨ dré adrézó akɨ́lé. Dɨ ngábhá kɨ tà nɨ kókpà akɨ́ kònɨ̀nɨ, ɨ̀ dré adréràꞌa àyɨ kɨ làfa tà ꞌo dhɨ ꞌá.
Móndyá kaꞌìbhá dhɨ kɨ tabhìma
12 Kólénzé dhya adrélépi áyɨ togó tsɨ tà dré adréràꞌa áyɨ tabhì dhɨ ꞌá dhɨ dré! Tàko ko, Gìká kòkaꞌì akódhɨ nda nɨ tà dre dhɨ, akódhɨ nɨ kùlá lɨ́drɨ̀ àdhya nɨ kisú, ngóró Gìká dré lazílé móndyá adrébhá áyɨ le dhɨ ɨ dré dhɨ tɨ́nɨ.
13 Adré lèá dhɨ, dhya tà dré adrélé tabhìle dhɨ kòtà dhɨ, «Gìká adré áma tabhì nɨ̀» dhɨ ko. Àngyá ko, tà kònzɨ kɨtswá ɨ́na Gìká nɨ tabhì bwà ko. Akódhɨ nɨ tàndɨ adré kpà dhya àlo nɨ tabhì lɨtɨ́lé dhɨ ko. 14 Dɨ, tà kàdré dhya àlo nɨ tabhì dhɨ, tà nda adré akódhɨ nɨ lɨtɨ́, dré áyɨ tayɨ́lé áyɨ tàndɨ nɨ lovó kònzɨ dré sèle lɨtɨ́lé dhɨ sè. 15 Dɨ lovó kònzɨ nda kòkisú ꞌa dre dhɨ, adré tàkonzɨ̀ ti. Dɨ tàkonzɨ̀ nda kòlɨꞌwá kɨtswálé títí dre dhɨ, adré dràdrà ti.
16 Áma adrúpi má dré lèle tò nɨ ɨ, mɨ̀ kòtayɨ́ àmɨ adrélé lɨtɨ́lé ko: 17 Tà dóro títí kɨtswábhá títí dhɨ ɨ̀ adré apfòle bhù lésè, adrélé asílé Gìká Atá ngádra títí dhɨ kɨ bhàlepi bhù mìbhalé ꞌá dhɨ vélésè. Akódhɨ nda kɨtswá ru ladzá ko. Tínímvá kpà akódhɨ mìle dhɨ yókódhó. 18 Akódhɨ ti àma tódhyá áyɨ kúlí tà bàti àdhya sè, ngóró ɨ́ dré tá lèle ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ, mà kàdréró ngádrì ɨ ró ngá títí dré bhàle dhɨ ɨ kòfalé be dhɨ bvó.
Gìká nɨ kúlí yìma, ɨ̀ndɨ̀ kúlí nda nɨ ꞌòma
19 Áma adrúpi má dré lèle tò nɨ ɨ, mɨ̀ kònì tà kònɨ̀dhɨ dóro: Lè àmɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ mɨ̀ kàdré gànzi ró adrélé tà yi mbèlè. Dɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya kúlí ta mbèlè ko. Mɨ̀ kàdré kpà àmɨ kɨ togó tayɨ́ aswálé mbèlè ko. 20 Tàko ko, dhya adrélépi áyɨ togó tayɨ́ aswálé dhɨ adré tà gyǎgya Gìká àdhya nɨ ꞌo kòdhya ko. 21 Ásà dhɨ, mɨ̀ kòtɨngá àmɨ rúsè tà wä́yi adrébhá àmɨ kɨ ꞌo atsálé ndǐ ró dhɨ ɨ, tà kònzɨ wä́yi mɨ̀ dré adrélé ꞌòle dhɨ ɨ́be. Dɨ togó yàyà sè dhɨ, mɨ̀ kàdré kúlí Gìká dré adrélé kidhílé àmɨ kɨ togó na dhɨ nɨ kaꞌì. Àngyá ko, kúlí nda rìnyí ɨ́be kɨtswázó àmɨ kɨ tɨdrɨ́.
22 Mɨ̀ kàdré ngbà ꞌí Gìká nɨ kúlí yiyì ko. Mɨ̀ kàdré kókpà tà kúlí nda dré adrélé tàle dhɨ kɨ ꞌo be. Mɨ̀ kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ ko dhɨ, mɨ̀ adré àmɨ kɨ tàndɨ kɨ lɨtɨ́. 23 Tàko ko, dhya adrélépi Gìká nɨ kúlí yi gò adrézó kaꞌìá ꞌòle ko dhɨ, sù ngóró móndɨ́ áyɨ mìbhalé nòlepi tàlàtálà na gò, 24 kònò áyɨ mìbhalé nda dre dhɨ, dré lɨ̀zo tɨvɨ̀á mbèlè ngalè áyɨ làsú tá ngɨ́nɨ ya dhɨ tɨ́nɨ. 25 Dɨ, dhya adrélépi tátrɨ́trɨ́ kúlí kɨtswálépi títí, adrélépi móndɨ́ kɨ trɨ dhɨ nɨ yi gò, adrézó tròle rúá, adrézó tà ɨ́ dré yìle dhɨ kɨ tɨvɨ̀ ko, dɨ, adrézó ɨ́na tà nda kɨ ꞌo dhɨ, Gìká nɨ tà tanɨ bha akódhɨ dri, tà dré adrélé ꞌòle dhɨ ɨ sè.
26 Dhya ángùdhi adrélépi áyɨ no ngóró móndɨ́ adrélépi Gìká nɨ tà ꞌo dhɨ ró gò, adrézó ɨ́na áyɨ kúlí lɨkɨ́ ko dhɨ, adré áyɨ tàndɨ nɨ lɨtɨ́. Tà dré adrélé ꞌòle Gìká nɨ lɨndrɨ̀ bhàzo nda tà tàko ꞌɨ. 27 Dɨ, tà à dré kɨtswálé ꞌòle Gìká Atá nɨ lɨndrɨ̀ bhàzo, dré adrélé nòle lólo ɨ̀ndɨ̀ tà kònzɨ àko dhɨ ró dhɨ, tà kònɨ̀dhɨ ꞌɨ: adrélé kɨ̀mvoànzɨ kɨ lɨkɨ́ tàyɨ́tòkó ɨ́be àyɨ kɨ kɨzà na dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ adrélé dhyá kɨ tàndɨ nɨ lɨkɨ́ adrélé lólo tà kònzɨ bvò àdhya kɨ tà sè dhɨ.

*1:1 1:1 À adré kisùá dhɨ, kúlí «súrú mudrí-drì-rì ayɨ́bhá bvò wä́yi ꞌásè» kònɨ ɨ̀ adré lèá tàle dhɨ: «móndyá títí Yésu nɨ kaꞌìbhá gò ɨ̀ dré ayɨ́zó bvò wä́yi ꞌásè dhɨ ɨ».