4
Djabʉlʉ ale Yesu
(Tsia bhʉ́ Mat. 4:1-11; di ne bhʉ́ Mlk. 1:12-13.)
Pɨta lɨ Yesu abedhe lɨe ne Bu Bhobua-a , anɨ ayie lɨngo ’ngu na Djʉlʉdanɨ, Bu Bhobua atsia amba bhʉ́la anɨ abhʉ́ mili bɨlɨ. Oo, Djabʉlʉ ale anɨ ngʉbula ekpɨ́ ndjɨkpa badha. Bhʉ́ oekpɨ́ bhomʉ-o, anɨ zʉ ’he de. Pɨpɨta-a, gʉmʉ aholo amene anɨ. Abhomʉ-o, Djabʉlʉ atsia apa pɨ anɨ me: «Ɨ dʉ me mʉ nde ne Ndɨlɨ gba Ebhe-e, pa pɨ teme ɨnde-e me a dji lɨe, amba a kolo ezʉ.» Yesu agie pɨ anɨ me: «Eli gba Ebhe-e apa me: ‹Kpála kóbho bha bini ka ezʉ de. 4:4 Tsia bhʉ́ Det. 8:3.›»
Djabʉlʉ aha anɨ, anʉ ne anɨ apɨ́ ’ta. Anɨ asuno ndʉ ondende na doto pɨ anɨ hana, bhʉ́ nedhɨnga bedɨ bhomʉ. 6-7 Anɨ atsia apa pɨ anɨ me: «Ebhe aha ndʉ angu, ne otɨa na ondende bhomʉ-o hana mʉma. Ma tɨ da nahaha pɨ kpála ɨnde ma akʉnda nahaha pɨ e. Ɨ dʉ me mʉ nde akikita lɨpʉkʉ mʉ kuto kala ma-a, ma ahá ndʉ angu ne otɨa na ondende bhomʉ-o hana pɨ mʉ.» Yesu atsia agie pɨ anɨ me: «Eli gba Ebhe-e apa me:
‹Dhɵgɵ Ebhe Ngámá gba mʉ,
amba mʉ toko bha bini anɨ kpi e kpi. 4:8 Tsia bhʉ́ Det. 6:13.›»
Pɨpɨta-a, Djabʉlʉ aha anɨ, anʉ ne anɨ abhʉ́ Yelusalema. Anɨ aꞌo anɨ apɨ́ tulundjɨ ’ngbé ’tɨ Ebhe gba omaYuda, anɨ atsia apa pɨ anɨ me: «Ɨ dʉ me mʉ nde bha ndjʉ ne Ndɨlɨ gba Ebhe-e, ꞌulu, mʉ kɵ kuto, 10 anga eli gba Ebhe-e apa me:
‹Ebhe ahá lɨ́lɨ pɨ oandjelu gba e me, u lila mʉ. 4:10 Tsia bhʉ́ Ets. 91:11.
11 La di matá:
‹U abɨ́ mʉ sa ’kpa o, amba mo otʉ́ ’dhʉ mʉ lɨ teme de. 4:11 Tsia bhʉ́ Ets. 91:12.›»
12 Yesu atsia agie pɨ anɨ me: «Eli gba Ebhe-e apa la di me: ‹Mo olé Ebhe Ngámá gba mʉ-o de. 4:12 Tsia bhʉ́ Det. 6:16.›»
13 Pɨta lɨ Djabʉlʉ andjia nale Yesu lɨe ne ndʉ kpadjɨ hana-a, anɨ atsia aꞌo ka anɨ ngʉ́ nadjeke nedhɨnga koko.
Yesu agie lɨe bhʉ́ Galilaya
(Tsia bhʉ́ Mat. 4:12-17; di ne bhʉ́ Mlk. 1:14-15.)
14 Abhomʉ-o, Yesu atsia agie lɨe bhʉ́ ndu doto na Galilaya, bhʉ́ angu gba Bu Bhobua. Ndʉ okpála hana aholo nakpokpo ’ngʉ́ gba anɨ-e bhʉ́ ndu doto bhomʉ-o libhomu. 15 Anɨ adʉ asuno bhʉ́ oetɨ gba uo nadje lɨ́lɨ gba Moidje-o . Ndʉ okpála hana atsia adʉ adhɵgɵ anɨ.
Yesu anʉ bhʉ́ Nadjaleta
(Tsia bhʉ́ Mat. 13:53-58; di ne bhʉ́ Mlk. 6:1-6.)
16 Pɨpɨta-a, anɨ atsia anʉ bhʉ́ Nadjaleta, kʉtɨ ɨnde anɨ abhele bhʉ́ e-o. Lɨ ’kpɨ́ naguo gba omaYuda-a , anɨ alɨ bhʉ́ ’tɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje maka anɨ adʉ amemene lɨe ko. Anɨ ayie bhʉ́lá ngʉ́ natanga eli gba Ebhe-e pɨ okpála. 17 Abhomʉ-o, u atsia aha bhuku gba polofeta Ɨsaya pɨ anɨ. Anɨ abhulu bhuku-o, anɨ atsia agɨlɨ bɨlɨ u aye lɨe me:
18 «Bua gba Ngámá-a bhʉ́ dabɨlɨ bini ne ma.
Anɨ abhʉ ma ngʉ́ nanʉ nakpokpo Bádha Ngali pɨ obhʉlʉ ndɨbhɨlɨ.
Anɨ atima ma ngʉ́ natobhɨla pɨ obalise me, u azé bhʉ́ bali gba o-o maze,
pɨ okpála ɨ u ’kpɨ́ de-e me, u aú matá ’kpɨ́ mau.
Anɨ atima ma di ngʉ́ napandja obhende bhʉ́ mbolo sa ’kpa obhende ngato mbolo lɨ uo-o.
19 Ngama-a, ma akpókpo pɨ okpála me nedhɨnga ɨnde lɨ Ebhe adjé ndjinga uo lɨe akolo. 4:18-19 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 61:1-2.»
20 Pɨta lɨ Yesu andjia natatanga lɨe, anɨ agagala bhuku-o, anɨ atsia agie pɨ kpála na kulu-o. Abhomʉ-o, anɨ aha lɨe adʉ kuto. Ndʉ okpála ɨnde adʉ bhʉ́ ’tɨ oo hana abanga djila o lɨ anɨ. 21 Anɨ atsia aholo napa pɨ uo me: «Engʉ́ ɨnde yi adje e bhʉ́ Bhuku gba Ebhe-e lɨ bɨlɨ bhomʉ-o, amene lɨe nakɨ amene.» 22 Ndʉ okpála hana adʉ angamba lɨ Yesu naali. U atsia adʉ azɨba eli na bádha bhʉ́ ’bu ɨnde anɨ adʉ akpokpo e-o. Abhomʉ-o, u atsia adʉ apa me: «A ɨnde-e ndɨlɨ gba Djodjefʉ-o dɨ?»
23 Abhomʉ-o, anɨ atsia apa pɨ uo me: «Ma ambɨla na paká me yi apá mʉma gbitaku ɨnde me: ‹Mʉtɨa, kobho lɨmʉ ne tɨtɨ mʉ.› Yi tsia pá di mʉma me: ‹Ya adje ndʉ ’ngʉ́ ɨnde mo omene e bhʉ́ Kapalanauma-a hana. Mene nga la di ngua ’ngʉ́ ango-o bhʉ́ kʉtɨ mo obhele bhʉ́ e ko.›» 24 Anɨ atsia apa matá pɨpɨta-a me: «A moko, ma apa pɨ yi me, a ko kʉkʉlʉ ’ngʉ́, okpála zɨzɨba polofeta bhʉ́ kʉtɨ gba e belegʉ de bini.
25 Ma apa pɨ yi na paká me, oɵkɵsɨ na olɨsɨlɨsɨ adʉ nanɨ bhelé bhʉ́ ká omaƗsalaele lɨ nedhɨnga gba polofeta Elɨya. Lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, ebha dhɨ nanɨ-ɨ de ngʉbula kalanga bata ne epe madhɨa. Kaka-a, adyɨndɨ na ngbéngbé atsia alɨ bhʉ́ doto ango-o libhomu. 26 Engʉ́ bini, Ebhe tima nanɨ Elɨya ngʉ́ nateteke sʉka oɵkɵsɨ bhomʉ-o bini de. Anɨ atima bha bini anɨ gba ɵkɵ bini na gandji kʉtɨ na Salepeta bhʉ́ ndu doto na Sidona. 27 Matá-a, okpála na kába adʉ di nanɨ bhelé bhʉ́ ká omaƗsalaele lɨ nedhɨnga gba polofeta Elisa. Engʉ́ bini, Ebhe kobho nanɨ sʉka uo de, bha bini Namana, gandji kpála na Silia.»
28 Lɨ ndʉ okpála hana ɨnde adʉ bhʉ́ ’tɨ oo adje ’ngʉ́ bhomʉ-o lɨe, u ake ’ngʉ́ lɨo naali. 29 U ayie bhʉ́lá, u agbe anɨ bhʉ́ ’tɨ bhomʉ-o, u agbele anɨ apɨ́ ’ta ɨnde u ayiki gʉdhʉ gba o pɨ́ e-o. U amene nanɨ mo-o ngʉ́ nandjimba anɨ akuto. 30 Engʉ́ bini, anɨ akodho bha ’kpɨ́ bhʉ́ ká uo oo, anɨ atsia atapa.
Yesu akobho kpála lɨ siti bua adʉ ato mbolo lɨe
(Tsia bhʉ́ Mlk. 1:21-28.)
31 Abhomʉ-o, Yesu anʉ bhʉ́ Kapalanauma, kʉtɨ bini na ndu doto na Galilaya. Anɨ atsia adʉ asuno pɨ okpála bhʉ́ ’kpɨ́ naguo gba omaYuda-o. 32 U adʉ nangamba lɨ ngua nasuno gba anɨ-o, anga anɨ adʉ nasuno ne angu gba Ebhe. 33 Bhʉ́ ’tɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje oo, kpála bini lɨ siti bua adʉ nato mbolo lɨe, aholo asʉsʉla kpekpeke me: 34 «Aa! Yesu, kpála na Nadjaleta, mo okʉnda namene ngʉ́ ya pɨ? Mo ogo ngʉ́ nabhili ya? Ma mbɨla mʉ hana, mʉ ne kpála na bubu ɨnde lɨ Ebhe atima e ko!» 35 Yesu atsia ambe bhʉ́ ’ndjɨ anɨ me: «Gbite ’bhɵ mʉ, amba mʉ koto la di bhʉ́ kpála bhomʉ!» Siti bua-a agʉ ꞌi kpála ango-o kuto má gbwe, bhʉ́ ká djila ndʉ okpála ɨnde adʉ oo hana. Anɨ akoto bhʉ́ anɨ, engʉ́ bini anɨ mene anɨ sisiti de. 36 Ndʉ okpála hana angamba, u atsia adʉ ayi lɨo sʉnda o me: «A ɨnde-e mangua eli dho? Anɨ ngaha lɨ́lɨ ne kpéke, di ne angu pɨ osisiti bua, uo ngaze bhʉ́ okpála!» 37 Okpála atsia adʉ apa ’ngʉ́ gba Yesu-o bhʉ́ ndʉ okʉtɨ bhomʉ-o hana.
Yesu akobho okpála bhelé na kuo
(Tsia bhʉ́ Mat. 8:14-17; di ne bhʉ́ Mlk. 1:29-34.)
38 Lɨ Yesu ayie lɨe bhʉ́ ’tɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje-e, anɨ atsia anʉ alɨ bhʉ́ ’tɨ gba Simo. A abhaka me a nde lɨ ’hi wala Simo ne kpéke bandjɨ. Abhomʉ-o, u atsia ayo ka Yesu me anɨ kobho anɨ. 39 Anɨ ago alʉ pɨ anɨ, anɨ ambe bhʉ́ ’ndjɨ bandjɨ-o. Abhomʉ-o, bandjɨ-e atsia ayie lɨ anɨ. Anɨ ayie bhʉ́lá kolo má gala, anɨ atsia aholo nalʉ ’zʉ pɨ uo.
40 Lɨ ela atɨ lɨe, ndʉ okpála hana ɨnde adʉ ne okpála na kuo ngangá agba o-o, abha uo, u atsia ago ne uo pɨ Yesu. Anɨ aꞌo ’kpa e pɨ́ ’ndjɨ uo bini ne bini, u atsia akobho ndʉ o hana. 41 Osisiti bua aze di bhʉ́ okpála na kuo bhelé. Osisiti bua ango-o atsia adʉ asʉsʉla me: «Mʉ ne Ndɨlɨ gba Ebhe!» Engʉ́ bini, Yesu adʉ ambe bhʉ́ ’ndjɨ uo. Anɨ atsia adʉ di agbite kpadjɨ pɨ uo me u agama ’ngʉ́ de, anga u adʉ ambɨla hana me a ko Masɨya ɨnde lɨ Ebhe atima e ko.
Yesu akpokpo Bádha Ngali bhʉ́ ndu doto na Yudaya
(Tsia bhʉ́ Mlk. 1:35-39.)
42 Lɨ ekpɨ́ aseke lɨe, anɨ akoto bhʉ́ kʉtɨ bhomʉ, anɨ atsia atapa bhʉ́ mili bɨlɨ. Bhiti okpála aholo nagɨlɨ anɨ. U au anɨ lɨe, u aholo akikiliki lɨo pɨ anɨ me: «Mo oꞌó ká ya de, nɨ́ tigala ne yi sɨ-ɨ.» 43 Engʉ́ bini, Yesu apa pɨ uo me: «A ayo me ma anʉ di nakpokpo Bádha Ngali Naʉ gba Ebhe-e bhʉ́ okʉtɨ koko, anga Ebhe atima ma ngánga.» 44 Abhomʉ-o, anɨ atsia adʉ akpokpo Bádha Ngali bhʉ́ otɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje na ndu doto na Yudaya-o.

4:4 4:4 Tsia bhʉ́ Det. 8:3.

4:8 4:8 Tsia bhʉ́ Det. 6:13.

4:10 4:10 Tsia bhʉ́ Ets. 91:11.

4:11 4:11 Tsia bhʉ́ Ets. 91:12.

4:12 4:12 Tsia bhʉ́ Det. 6:16.

4:19 4:18-19 Tsia bhʉ́ Ɨsa. 61:1-2.