27
Dꞌulə kɨ̀ Pol mḛḛ ɓebo Rɔm-tɨ
2Kɔ 11:25-26
Lokɨ dꞌun ndu kadɨ jꞌal mḛḛ bato-tɨ jꞌɔw dɔnangɨ Itali-tɨ lé, dꞌulə Pol kɨ̀ dangay-je kɨ́ dan-tɨ-je ji dingəm-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é Juliyusɨ kɨ́ to njèkun dɔ kutɨ asgar-je kɨ́ ɓu, kɨ́ ꞌto «asgar-je lə Ogustɨ.» Bato káre kɨ́ mḛḛ ɓebo Adramitɨ kɨ́ tò kadɨ à kun kɨ̀ kàdɨ̀ kɔngɨ-kɔngɨ kɨ́ dɔnangɨ Aji-tɨ, ɓá jꞌal mḛḛ-é-tɨ jꞌɔw. Aristarkɨ kɨ́ to dow kɨ́ mḛḛ ɓebo Tesalonikɨ-tɨ, dɔnangɨ Maseduwan-tɨ ɔw sə-ji natɨ. Lo aa go-tɨ, lokɨ jꞌuwə nangɨ ndḛ ɓebo Sidɔ̰-tɨ lé, Juliyusɨ kɨ́ to njèra majɨ kɨ́ Pol Pol lé, in̰ə tarəbɨ adɨ-é ɔw rɔ nam-é-je-tɨ kadɨ ꞌra siə. Lokɨ jꞌḭ lo-é-tɨ nɔ̰ɔ̰ lé, jꞌun kɨ̀ kàdɨ̀ kɔngɨ kɨ́ dɔnangɨ Siprə-tɨ kɨ́ tò dan ba-tɨ, kdɔ yə́l ulə tilə kəm-ji. Lokɨ jꞌində babo kɨ́ tò ngɔsi kɨ̀ dɔnangɨ Silisi kɨ̀ dɔnangɨ Pampili jꞌgangɨ lé, jꞌree tḛḛ ɓebo Mira, dɔnangɨ Lisi-tɨ. Lo-é-tɨ nɔ̰ɔ̰, njèkun dɔ kutɨ asgar-je kɨ́ ɓu lé, ingə bato káre kɨ́ ɓebo Alegjandri-tɨ kɨ́ isɨ ɔw dɔnangɨ Itali-tɨ rəmə, adɨ jꞌal mḛḛ-é-tɨ. Ndɔ n̰a̰ ya bato lé, a̰y ngɔdɨ lɔw al, adɨ jꞌingə kɔ̰̀ n̰a̰, ɓá jꞌtḛḛ ngɔsi kɨ̀ ɓebo Nidɨ. Ngà yə́l ɔgɨ-ji kɔw kəm-ji kɨ kete, beɓa jḛ jꞌal kɨ̀ kàdɨ̀ kɔngɨ dɔnangɨ Krɛtɨ-tɨ, jꞌɔw kɨ Salmone. Nga̰ sə-ji n̰a̰, ɓá jꞌree kɨ̀ kàdɨ̀ kɔngɨ sar jꞌree jꞌtḛḛ lo-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é «lo ka̰ bato-je kɨ́ to lo kɨ́ kurə́» kɨ́ tò ngɔsi kɨ̀ ɓebo Laje.
Dɔkaglo dəə dɔ-ji-tɨ tin asɨ ta-tɨ rəm, ɓá ndɔ kɔgɨ rɔ nékuso kɨ̀ man ka̰y lə jipɨ-je, kdɔ kadɨ Lubə in̰ə-né go majal lə-dé kɔgɨ lé tɔy rəm, adɨ lo kadɨ bato a̰y dan ba-tɨ kàrè təl ndɔjɨ ta n̰a̰ rəm tɔ. 10 Né kin ɓá Pol ndəjɨ-dé-né kete panè: «Kama̰-je, ma̰ mꞌoo kɨ́ kɔw mba lə-ji kinlé, à to bato kin par ɓá à tujɨ al rəm, à to né-je kɨ́ mḛḛ-é-tɨ par al rəm, ngà jə̰i dow-je ya kàrè jꞌa kḭ kingəi tujɨ titɨ.» 11 Ngà njèkun dɔ asgar-je kɨ́ ɓu lé, ta lə njèkuwə ngɔw bato lé rəm, ta lə ꞌɓa njèbato ɓá uwə mḛḛ-é n̰a̰, tɔy ta-je lə Pol. 12 Rəm ta lə majɨ kɨ́ lo ka̰ bato-je kin majɨ kisɨ-tɨ na̰y kul-tɨ al lé, dow-je kɨ́ n̰a̰ ꞌndigɨ kadɨ tokɨ kɔw kete, ə́ kinə lo-é tò rəmə, tokɨ kɔw tḛḛ Penisɨ, lo ka̰ bato-je-tɨ, dɔnangɨ Krɛtɨ-tɨ ngá tá-je tokɨ kuwə lo kisɨ-tɨ kadɨ na̰y kul dəə-né. Lo ka̰ bato-je kinlé, tò mbunə̰ lo-tɨ kɨ́ bəə kɨ̀ lo kur kàdɨ̀.
Yə́lbo ulə dɔ ba-tɨ
13 Lokɨ yə́l kɨ̀ tɔ́gɨ-é n̰a̰ al, ḭ kɨ bəə bè ulə dan pèèè rəmə, dḛ ꞌgɨr kɨ́ kɔjra lə-dé à kusɨ kɔdɨ. Beɓa dꞌun ngɔw là kuwə bato nangɨ dan man-tɨ, dꞌilə mḛḛ bato-tɨ, ə dꞌun kɨ̀ kàdɨ̀ kɔngɨ dɔnangɨ Krɛtɨ-tɨ ngɔsi-ngɔsi dꞌɔw. 14 Ngà sḛ go-tɨ ya rəmə, yə́lbo kɨ́ ꞌɓa-é Ərakilɔ̰, ḭ kɨ dɔnangɨ Krɛtɨ-tɨ kɨ́ tò dan ba-tɨ ulə mbḭ-mbḭ ree dɔ-ji-tɨ. 15 Yə́l kinlé, un bato dɔ-é-tɨ, adɨ lo kadɨ bato ta̰ dan-tɨ lé goto, rəmə jḛ jꞌin̰ə rɔ-ji yakɨ jꞌadɨ ɔw sə-ji kɨ nɔ̰ɔ̰ bin ya par ngá. 16 Beɓa jꞌɔw jꞌtḛḛ kəl lo-tɨ kɨ́ bəə kàdɨ̀ ngon dɔnangɨ-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é Koda kɨ́ to lo kɨ́ dan ba-tɨ. Lo kinlé, ɓá taá yə́l dɔ-ji-tɨ, ngà rəmə jꞌra lo ra-é-tɨ bè ɓá jꞌuwə ngon tò kɨ́ ꞌtɔ́-é kutɨ bato-tɨ lé* 27:16 ꞌTɔ́ tò-je kutɨ bato-je-tɨ kdɔ kadɨ kinə né ra bato rəmə-je dꞌal mḛḛ-é-tɨ dꞌajɨ rɔ-dé.. 17 Lokɨ dꞌun ngon tò kɨ́ kutɨ bato-tɨ lé dꞌində mḛḛ-é-tɨ rəmə, dꞌɔy kulə-je ꞌɓindɨ-né bato lé ɓindɨ-ɓindɨ. Dḛ ꞌɓəl kadɨ bato ḭ ɔw ɔsɨ-ji dɔ nangra-tɨ, lo-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é Sirtɨ, adɨ ꞌtutɨ takubɨ kɨ́ taá kɨ́ njèkadɨ bato a̰y ngɔdɨ n̰a̰ lé, dꞌilə mḛḛ bato-tɨ. Beɓa bato lé ɔw sə-ji kɨ nɔ̰ɔ̰ bè ya par ngá. 18 Yə́l lé, ulə dɔ-ji-tɨ kɨ̀ tɔ́gɨ-é bè-bè ya sar lo aa-né rəmə, dḛ dꞌɔy né-je kɨ́ ꞌná̰-je kɨ́ tò mḛḛ bato-tɨ lé, dꞌungɨ kɔgɨ dan babo-tɨ, 19 rəm ndɔ kɨ́ njèkungɨ-tɨ mutə lé, dḛ ya dꞌɔy né-je kɨ́ bato-tɨ kɨ̀ ji-dé ꞌtilə mani. 20 Ndɔ n̰a̰ ya kəm-ji oo kàdɨ̀ al rəm, oo kərwəḭ-je al rəm. Yə́l lé, ulə kɨ̀ tɔ́gɨ-é n̰a̰ ya par-par, adɨ dow kɨ́ gɨr mḛḛ-é-tɨ panè jꞌa kajɨ ya goto.
21 Dow-je kɨ́ mḛḛ bato-tɨ lé, dꞌuso né al ya ndɔ n̰a̰. Beɓa Pol ḭ a̰ taá dan-dé-tɨ idə-dé panè: «Kama̰-je, lé tokɨ ꞌtəli rɔ-si go takɔjɨ-tɨ lə-m, adɨ jꞌisi Krɛtɨ-tɨ, rəmə lé ko-ji à tɔ bè al rəm, ɓá a kungi né-je kɔgɨ bè al rəm tɔ. 22 Ngà kɨ́ ngɔsnè-tɨ kinlé, mꞌulə dingəm mḛḛ-si-tɨ kadɨ uwəi rɔ-si nga̰. Kdɔtalə dow káre ya kàrè à koy dan-si-tɨ al. Ngà bato lé ya kɨ̀ kár-é ɓá à tujɨ. 23 Lubə lə-m kɨ́ mꞌisɨ mꞌpole lé, malayka liə káre ree rɔ-m-tɨ ndɔɔ nè, 24 idə-m panè: “Pol, ꞌoo bè, né káre ya kàrè ꞌɓəl al, ꞌa kɔw tḛḛ lo gangta-tɨ nɔ̰̀ ngar Sejar-tɨ ya, rəm ɓá Lubə à ngəm dow-je lay kɨ́ dꞌisɨ sə-i mḛḛ bato-tɨ lé rəm tɔ.” 25 Beɓa kama̰-je, uwəi rɔ-si nga̰. Ma̰ mꞌadɨ mḛḛ-m Lubə, Lubə à tḛḛ sə-ji titɨ kɨ́ malayka pa-né adɨ-m lé ya. 26 Ngà kɔsɨ ɓá jꞌa kɔwi kɔsi dɔ-ji dɔnangɨ-tɨ madɨ kɨ́ tò dan ba-tɨ.»
27 To ndɔ dɔgɨ gidɨ-é sɔ ɓone ngá ə́ yə́l ɔsɨ-ji yó-je kɨ nè-je par-par dan babo-tɨ kɨ́ ꞌɓa-é Adɨriyatikɨ, rəmə dan lo bapɨ lé, njérakullə-je kɨ́ mḛḛ bato-tɨ lé, ꞌgɨr kɨ́ jꞌa̰ ngɔsi kɨ̀ dɔnangɨ madɨ. 28 Lokɨ dꞌun né mbɔjɨ ku lə man dꞌilə mani kdɔ koo rəmə, ɔw nangɨ asɨ njiyə kɨ́ dow à njiyə nja-é kɔrmutə gidɨ-é siri. Dꞌɔw kete əbɨ ndḛ lé, ꞌtəl dꞌilə né lé ya ɓəy rəmə, ɔw nangɨ asɨ njiyə kɨ́ dow à njiyə nja-é kɔrjoo gidɨ-é jinà̰y joo. 29 ꞌƁəl kadɨ bato ɔw dar rɔ-é ər-tɨ kɨ́ boy n̰a̰ kɨ́ dan ba-tɨ, beɓa ngɔwla kuwə bato nangɨ dan man-tɨ lé, dꞌungɨ sɔ kutɨ-é-tɨ gogɨ dan man-tɨ, ə ꞌndingə kadɨ lo aa kalangɨ. 30 Ngà njérakullə mḛḛ bato-tɨ lé, ꞌsangɨ rəbɨ ka̰y-na̰ kin̰ə bato lé, adɨ dꞌun ngon tò kɨ́ mḛḛ bato-tɨ lé, dꞌilə dan babo-tɨ, rəmə ꞌra rɔ-dé titɨ-na̰ né kɨ́ dꞌɔw kɨ̀ kɔy ngɔwla kuwə bato nangɨ kɨ́ tò kete nɔ̰̀-é-tɨ, kdɔ kungɨ mani bè. 31 Beɓa Pol idə njèkun dɔ kutɨ asgar-je kɨ́ ɓu kɨ̀ ndəgɨ asgar-je panè: «Kinə dow-je kin dꞌisɨ sə-si mḛḛ bato-tɨ kin al lé, dow káre kɨ́ dan-si-tɨ kɨ́ à kajɨ ya goto.» 32 Beɓa asgar-je ꞌtijə kulə ngon tò lé ꞌgangɨ ə dꞌin̰ə dꞌadɨ ɔw.
33 Kete ɓá kadɨ lo aa lé, Pol ulə dingəm mḛḛ dow-je-tɨ lay ya kadɨ dꞌuso né. Ḛ panè: «Ɓone to ndɔ dɔgɨ gidɨ-é sɔ ngá kɨ́ mḛḛ-si a̰ kə́kə́kə́ rəm, usoi né al rəm. 34 Beɓa kɨ́ ngɔsnè-tɨ kinlé, mꞌdəjɨ-si kɨ́ ta kɔ̰̀-m-tɨ kadɨ usoi né. Nékuso lé, à ra kadɨ isi kɨ̀ dɔ-si taá. Dow kɨ́ dan-si-tɨ kɨ́ bəl dɔ-é káre à kɔr kusɨ kɔgɨ ya goto.» 35 Lokɨ Pol pa ta-je kin bè lay rəmə, un mbə̀ ra oiyo Lubə dɔ-tɨ takəm-dé-tɨ lay, ə uwə gangɨ uso. 36 Bè ngá ɓá, dḛ lay ya dꞌuwə rɔ-dé nga̰ dꞌuso né tɔ. 37 Jḛ lay kɨ́ jꞌisɨ mḛḛ bato-tɨ lé, jḛ ɓujoo kɨ̀ kɔrsiri gidɨ-é mɛkḛ. 38 Lokɨ dꞌuso né asɨ-dé lé, dꞌɔy gemḛ kɨ́ mḛḛ bato-tɨ lé, dꞌungɨ dan babo-tɨ adɨ bato lé, ɔle pèl.
Pungum man ində Bato tə́tɨ njukɨ-njukɨ
39 Lokɨ lo aa rəmə, njérakullə mḛḛ bato-tɨ lé, ꞌgə lo al. Ngà tɔɔ man kɨ́ ɔw tḛḛ ngangɨ ba-tɨ par ə dꞌoo, ə ꞌndigɨ kadɨ kinə lo-é à tò rəmə, tokɨ kɔw kɨ̀ bato lé, jan-jan titɨ. 40 Beɓa dḛ ꞌtutɨ ngɔwla-je kɨ́ dꞌuwə-né bato nangɨ lé dꞌin̰ə dan babo-tɨ ə ꞌtutɨ kulə tɔ́ ngɔw bato lé, ɓəy ngá ɓá dꞌun takubɨ kɨ́ njètaa yə́l dɔ bato-tɨ kɨ́ tò kutɨ-é-tɨ gogɨ lé ꞌtɔ́ taá ə dꞌɔw kɨ dɔ nangra-tɨ lé. 41 Ngà bato lé, ree dar nangra kɨ́ lo kingə-na̰-tɨ lə man-je joo adɨ nɔ̰̀ bato lé dubɨ-tɨ jigɨ-jigɨ, adɨ lo kɔtɨ kete goto. Rəmə tɔ́gɨ pungum man ya ində kutɨ bato lé adɨ tə́tɨ njukɨ-njukɨ. 42 Asgar-je dꞌadɨ ta-dé asɨ-na̰ kadɨ nꞌtɔli dangay-je lay nè dow káre dan-dé-tɨ à kḭ kusɨ mani kale ka̰y kɔw. 43 Ngà njèkun dɔ kutɨ asgar-je kɨ́ ɓu ndigɨ kajɨ Pol, adɨ ɔgɨ-dé ra né kɨ́ dꞌɔjɨ kinlé. Ḛ un ndu kadɨ dḛ lay kɨ́ ꞌgə kale man, dꞌungɨ-na̰ mani kete, ə dꞌale ꞌtḛḛ ndaa-tɨ dɔ nangɨ-tɨ. 44 Ə kadɨ ndəgɨ-dé-je ꞌtin̰ə kàdɨ̀ kagɨ-je-tɨ kɨ́ tatɨ-je, kɨ̀ kàdɨ̀ gajɨ bato-tɨ lé, kdɔ tḛḛ-né ndaa-tɨ tɔ. Gangɨ-é kin ya dow-je lay ꞌtḛḛ-né ndaa-tɨ ɓɨ né madɨ ra-dé al.

*27:16 27:16 ꞌTɔ́ tò-je kutɨ bato-je-tɨ kdɔ kadɨ kinə né ra bato rəmə-je dꞌal mḛḛ-é-tɨ dꞌajɨ rɔ-dé.