5
Te suni ɨnga tēe nání Ananías jiín ñasɨhɨ́ de Safira, ni caxīcó de ɨɨn ñuhun de. Te ni chuvāha de sava xūhún un cuu máá de jíín ña, chi súcuan ni candajnūhún de jíín ña, te ndáhá de ɨnga sava nájnūhun jeē ndɨ́hɨ cúu, te ni jēhe de nuū tée cácuu apóstol. Te ni cahān Pedro:
Ananías, ¿naun ni jēhe ro jnúhun jeē quɨ̄vɨ jexeén, jeē cúu Satanás, ini anuá rō te stáhú ró Espíritu Santo cuní rō? Chi jeē ní caxīco ró ñuhun ró te cuēchi ró cúu jeē tu ní cáchi ndaā rō jeē ni squéndōo ró jecu xūhún un cuajníñu máá ró, chi ni sáha ró nájnūhun jeē ndɨhɨ xūhun ní jēhe ró. ¿Te á násūu cuenta maá ró cúu ñuhun un ndé ná tu xīco ró? Te ná ni xīco ró ¿te á násūu cuenta maá ró cúu xūhun jéē cuajníñu ró ndé nuū cuní maá ró? ¿Te naun ni jeni ni rō jeē stahú ró súcuan? Te nasūu máni máá tée cúu jeē jícu ró stáhú ró, chi suni Yaā Dios, áchí Pedro.
Te ná ni jini sōho Ananías tāca jnúhun yáha, te ni cotúú‑ni de ni jihī de. Te tāca ñáyuu ní canihīn jnūhun ún, yōhyo ni cayūhú i. Te ni candocuɨñɨ̄ tēe suchí, te ni cachusúcún de ndɨ̄yɨ un cuáchindūji de.
Te ni cunúu nájnūhun unī hora. Te ni jinū ñasɨhɨ́ ndɨ́yɨ un ní quɨ̄vɨ ña ini vehe ún, te tú na vé jiní cuɨtɨ ña. Te Pedro ni cajnūhún de ña:
Cachi nuū rī, ¿á ɨɨn súcuan‑ni ni caxīco ró ñuhun ró chí tuú? áchí de.
Te ni cachi ña:
Suu súcuan‑ni ni caxīco ná, áchí ña.
Te ni cahān Pedro jiín ña:
¿Naun ni casquíjnáhan jnūhun ró jéē cóto ndee rō Espíritu Santo maá Jítoho yō? Chi ni nducú ró stahú ró yā. Cuni nahín jéē cáhma nanecoo tēe cuachindūji yɨɨ ró, te suni súcuan quichindūji de róhó, áchí de.
10 Te ni cotúú‑ni ña nuū jehé Pedro te ni jihī‑ni ña. Te ni ndɨ̄vɨcoo tēe suchí un te ni cajito de jeē jé ni jihī ña, te ni caquenehen de ña, te ni jechindūji de ña xiin yɨ́ɨ ña. 11 Te yōhyo ni cayūhú ndɨvii ñayuu cácandíje jíín táca gá ñayuu jeē ní cajini jnūhun jeē súcuan ni cuu.
Cuehē jniñu jéhnu ni casáha apóstol
12 Te cuehē jniñu jéhnu jeē steén jeē cujéhnu Yaā Dios ni casáha tēe apóstol nuū ñáyuu. Te tāca ñáyuu cácandíje, ɨnuú‑ni cándutútú i ini corredor jeē naní Salomón. 13 Te tu ní cáchundeyɨ́ ni ɨnga ñayuu quijnáhan jíín i. Te cájejnúhún i ñayuu cácandíje. 14 Te ni nducuehē gā i, chi cúu tēe cúu ñahan ni cacandíje i máá Jítoho yō. 15 Te cáquindeca ñayuu jnáhan i jeē cácuhū, te cájequin i ini calle cácaa i nuū camilla jiín núū yúu, chi cácuni i vēsú ste cuándahū Pedro na yáha sɨquɨ̄ i te nduvāha i. 16 Te suni cuehē ñayuu tācá ñuu cáhīyo yajni yūcuan ní quijicoo i ñuu Jerusalén ni caquindeca i jnáhan i jeē cácuhū jiín jéē cándoho tachī, te ndɨhɨ i ni canduvāha i.
Jeē ní cajito xeēn i tēe cácuu apóstol
17 Yūcuán na te sutū cujéhnu ga jiín táca gá jnáhan jeē cácandíje sahān saduceo, ni cacucuésún ni jeē sɨquɨ́ tēe cácuu apóstol. 18 Te ni cajnɨɨ de tēe cácuu apóstol ni cachuhun de vecāa. 19 Te ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō ni nune ya yehyɨ́ vécāa ún jecuáā, te ni quenehen ya de jíjnáhan de. Te ni cahān yā jiín de:
20 Cuáhán te cuɨñɨ ró ini templo, te yūcuán nacani cájí ró jnūhun nuū ñáyuu sɨquɨ̄ ndese nihīn tahú i cotecu i nɨ́ɨ́ cáni, áchí ndajéhé yā.
21 Te ni cajini sōho de jnūhun yáha. Te nuū ní cundijin te nehen ni quɨ̄vɨcoo de ini templo, te cástéén de jnūhun ya nuū ñáyuu.
Te níní cástéén de te sutū cujéhnu ga jiín táca jnáhan de ni canastútú de tēe junta cujéhnu ga, jeē cúu ndɨhɨ tēe jéhnu cándīso jníñu nuū ñáyuu nación Israel. Te ni catají de policía cuaquenehen tēe apóstol ini vecāa. 22 Te nuū ni jínūcoo te tuá gā tēe apóstol. Te ni canandió cóo te ni cacachi:
23 Jendaá cúu jeē ní cajito ná ndésɨ vāha vecāa, te cáhīin tēe cándīto yéhyɨ́ un. Te nuū ní canune ná, te tú cuɨtɨ gā tēe un cáhīin ini vecāa ún, áchí de.
24 Te sutū cujéhnu ga jiín tée cújéhnu nuū tée cándīto templo jiín sútū cácujéhnu, nuū ní cajini sōho de jnūhun yáha, te ni cajeni ni de ndese ga cúu un núu súcuan. 25 Te ni quee‑ni ɨɨn tēe te ni cachi:
Tēe jeē ní cachuhun ní vecāa, cáhīin de ini templo, te cástéén de jnūhun nuū ñáyuu, áchí de.
26 Yūcuán na te tēe cácujéhnu nuū tée cándīto templo, jiín tée cácuu policía de, ni jengoo de, te yúcún ní nacueca de tāca tée apóstol vendicoo de jíín, chi cáyūhú de jeē sanaa te cuāha ñayuu yuū xinī de núu sáha xeēn de jíín táca tée apóstol. 27 Te nuū ní najinūcoo de jíín tée apóstol, te ni cajecuɨñɨ̄ de nuū tée cásáha junta. Te sutū cujéhnu ga ni cahān:
28 Ni cacahān nīhin ri jiín ró jeē ma steén cuɨtɨ gā rō jnūhun tēe nání Jesús. ¿Te naun ni casáha ró jéē ní ndecāva jnūhun un nɨ́ɨ́ ñuu Jerusalén yāhá? Te cácuni rō staú yáhu ró rúhū jijnáhan ri sɨquɨ̄ jeē ni jíhī tēe ún, áchí.
29 Te Pedro jiín táca gá apóstol ni cacahān de:
Cánuú jéē squícu ná jniñu ní ndacu Yaā Dios nuū ná te nasūú jniñu nándacu tēe. 30 Máá Yáā Dios jií yō ni nastécu yā Jesús, Yaā ní cajehni maá ní jeē ní cata caa ní yá jicā cruz. 31 Te ni sáha Yaā Dios jeē ní ndujéhnu tucu Jesús néne ya ichi ndáváha Yaā Dios, te cúu ya Yaā ndácu jniñu, Yaā jnáma ñayuu. Te súcuan ni sáha Yaā Dios návāha yóhó, jéē cácuu yó ñáyuu Israel, na nácani ni yō jeē stóo yó cuéchi yó, te cone cáhnu ni yā nuū tāca cuéchi yó. 32 Te máá ná ni cajito ná táca jniñu yáha, te suni máá Espíritu Santo steén cají yá jeē súcuan cúu, chi jéhe Yaā Dios Espíritu Santo yā condee ini anuá tāca ñáyuu jeē cájendetū nuū yā, achí de.
33 Te ná ni cajini sōho un jnúhun yáha, te yōhyo ni caquɨtɨ̄ ni, te cahni de cácuni nuú. 34 Te mēhñú un jíjnáhan néne ɨɨn tēe grupo fariseo nání de Gamaliel, te cúu de maestro jeē steén ley yā, te tāca ñáyuu cájejnúhún i de. Te ni ndocuɨñɨ̄ de, te ni ndacu de jniñu jeē na cújiyo núu tēe apóstol. 35 Te ni cahān de:
Róhó jnáhan ñuu yō Israel, cani vāha ni rō núu na vé cácuni rō sáha ró jíín táca tée yáha. 36 Chi nucūhun ni rō jeē ɨɨn cuiyā ni ndonda Teudas sɨquɨ̄ gobierno, te ni cahān de jeē tée téyɨ́ cúu de, te ni cacutútú nájnūhun cuūn ciento tēe jíín de. Yūcuán na te ni cajehni ñayuu Teudas, te tāca jéē ní caquijnáhan jíín de ni cajitē núu cuangoo sáá‑ni, te ni jecuɨñɨ̄‑ni jniñu ún. 37 Yūcuán na te quɨvɨ̄ ni íyo censo te Judas, ɨɨn tēe Galilea, ni ndonda de sɨquɨ̄ gobierno, te ni cacutútú cuéhē tēe jíín de. Te suni ni cajehni ñayuu Judas, te tāca tée jeē ní caquijnáhan jíín de ni cajitē núu cuangoo. 38 Te vijna na cuáha ri consejo rohó. Ma stáhān gā rō tēe yáha. Siáá de na quíngoo de. Chi núu ñayuu‑ni ni squejéé jniñu yáha, te jecuɨñɨ̄ iī. 39 Te núu Yaā Dios ni squejéé, te ma cúu casɨ rō, chi sanaa te sɨquɨ̄ Yaā Dios cándonda ró, áchí de.
40 Te ni cachusóhó jéē ni cáhān Gamaliel. Te ni canacana tēe cácuu apóstol, te ni cacani de jíín cuarta ñɨɨ te ni cacahān xeēn jiín de jeē ma cahán gā de jnūhun Jesús, te ni casiáá de cuangoo de. 41 Te máá apóstol ni quendacoo de nuū junta cuangoo de, cácusɨɨ̄ ni de jeē ni jéhe ya jnūhun ndoho de jeē cuáha ñayuu jnūhun canu de sɨquɨ̄ jeē cácandíje de ya. 42 Te ndɨquɨvɨ̄ castéén de jnūhun vāha Jesucristo, te cánacani de jnūhun ún ini templo jiín táca‑ni vehe.
Jeē ní cajeni de uxā tēe cuajníñu mēhñu ñáyuu cácandíje