27
Te ni cundaā jeē quihín Pablo jiín barco nde Italia, te suni quingoo ná jíín de. Te Pablo jiín sava ga tēe cáhīin vecāa ni quɨ̄vɨcoo de ndaha ɨɨn capitán naní Julio jeē quíndēca de tēe un ndé Italia. Te Julio cúu ɨɨn jnáhan grupo soldado naní Augusto. Te nde ñuu Adramitio nuū cájecuɨñɨ̄ barco ni quenda ɨɨn barco ni quee, te ni quɨ̄vɨcoo ná, te quihīn barco un táca ñuu jeē yɨ́hɨ chīji Asia jeē yúcu yumar. Te suni cuahān Aristarco jiín ná, te máá de cúu tēe ñuu Tesalónica región Macedonia. Te ɨnga quɨvɨ̄ ni jinūcoo ná ñuu Sidón nuū cájecuɨñɨ̄ barco. Te Julio ni cundáhú ni de Pablo, te ni jēhe de jnūhun ni jecondēhe Pablo tācá amigo de, te ni cachindéé ñáhán i de. Te ñuu yúcuan ní quenda barco cuahān jiín ná. Te sɨquɨ̄ jeē níhin yɨ́hɨ tachī te tu ní cúu quihīn yohó barco, te ni tee xíin barco cuahān jiín ná xiin isla Chipre, ñuhun jeē íne sɨ́ɨn nuū ndúte, te lado jecó barco ni quendōo Chipre. Te ni cayāha ná yumar Cilicia jiín Panfilia cuahān ná, te ni jinūcoo ná ñuu Mira ndañúū Licia.
Te ñuu yúcuan ní nihīn capitán ɨɨn barco jeē véji ñuu Alejandría te quihīn ichi Italia, te ni cahān de jíín ná ni quɨ̄vɨcoo ná barco un. Te cuehē quɨvɨ̄ ni cahīin na núū ndúte jíín barco, chi cuéé ní jica, te fuerza‑ni ni jinūcoo ná yuñúū Gnido. Te tuá ni jéhe tachī un jnúhun quihīn yohó barco, te ni cayāha ná núū jnúhma tachī xiin ñúū Salmón jeē íne nuū isla Creta. Te yōhyo ni canducú ndéyɨ́ tée cáscáca barco un, ní yāha jíín ná nɨɨ́ yumar xiin Creta. Te ni jinūcoo ná ɨɨn lugar naní Buenos Puertos nuū cájecuɨñɨ̄ barco, te yajni un íne ñuu Lasea.
Te je ni cuu cuehē quɨvɨ̄ ni cajica ná jíín barco. Te je yajni quejéé vico míjin, te yūcuan cúu tiempo jeē yɨɨ́ jíca barco te sanaa te coo jnūndóho nuū mar. Te ni cahān nīhin Pablo jiín de:
10 Tátā jijnáhan ní, jíní na jéē yóhyo yɨɨ́ coo viaje yáha, te quiji jnūndóho sɨquɨ̄ barco, te naa barco jiín ndajníñu, te nde maá yó sanaa te cuu yō, achí de.
11 Te tu ní chúsóhó capitán jeē cahán Pablo, chi sa suhva jeē cahán tēe scáca barco un jíín tée chíí barco. 12 Te sɨquɨ̄ jeē tu íyó váha lugar nuū ni jécuɨñɨ̄ barco un jéē cóyūcú de nɨ́ɨ́ vico míjin, te ni cajeni ni cuehē gā de jeē vāha ga núu quendacoo de yūcuán. Chi cájeni ni de jeē núu cuu te jinūcoo de ñuu Fenice te yūcuán coyūcú de vico míjin. Chi Fenice suni íne yundúte isla Creta nuū cájecuɨñɨ̄ barco, te ndijin ichi noroeste jiín suroeste.
Jeē ni jéquɨ̄hɨ ɨɨn tachī níhin jeē stónda ndute mar
13 Te ni jequɨ̄hɨ vīta táchī ichi sur, te ni cajeni ni de jeē jinú de Fenice nuú, te ni cascáca ga de barco jíca jíín de xiin Creta. 14 Te ni cunúu jecu gā, te ni quejéé‑ni ɨɨn tachī níhin ndasɨ́ jeē naní táchī nordeste. 15 Te tuá ni cúu ga quihīn yohó barco, chi ni chundahá‑ni tachī cuahān jiín, te ni casiáá‑ni de jeē cascáca de, te cháha chúcuan cuahān barco jiín ndɨhɨ ná sáha tachī. 16 Te ni yāha jíín ná xiin isla lulí jéē naní Clauda, nuū jnúhma tachī. Te vēsú súcuan te yōhyo uhū ni cascáa ná barco lulí jeē ndiquín yatā barco cáhnu. 17 Te ni casquɨ́vɨ ná ini barco cáhnu. Te ni casucun núu de barco cáhnu jíín yoho. Te cáyūhú de jeē quihín barco nuū yaxín ndute nuū naní Sirte te jnɨ̄ɨ nuū ñɨ́tɨ, te jeē yúcuan ní casnúu de sahma cóquin jeē stechí te jíca barco. Te ni casiáá de jeē na quíhín ndé chi chúndahá táchī. 18 Te tu jécuɨñɨ̄ cuɨtɨ jeē yɨ́hɨ tachī níhin. Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní caquejéé de cájete de ndajníñu ndíso barco, návāha nduñama gā barco te ma quée chīji ndute. 19 Te quɨvɨ̄ uní ni cajēhe núu ná ndaha ni cajete ná máá ndajníñu jéjníñu barco. 20 Te cuehē quɨvɨ̄ tu ní cájito ná níāndii ni quɨ̄mɨ sɨquɨ̄ jeē íin vicō, ni tu jécuɨñɨ̄ cuɨtɨ tachī níhin ún, te tuá cáñūhun ni na cácu ná.
21 Te ni cuu quɨvɨ̄ jeē tuá cáyeji cuɨtɨ na stáā. Te ni jecondichi Pablo sava mēhñu tée ún, te ni cahān de:
Tátā jijnáhan ní, núu ní cájetáhú ní jnūhun jeē ni cáhān ná te ma quéndacoo yó Creta nuú, te ni ma cóto yó jnúndóho yáha ni ma náā ndajníñu núú. 22 Te vijna cáhán nīhin na jíín ní jeē cuandeyɨ́ ni ni jíjnáhan ní, chi ni ɨɨn ní má cúū ní, vēsú naa barco. 23 Chi jeē cúni ni quiji ɨɨn ndajéhé jeē ní tají máá Yáā Dios nuū ná. Chi máá yá cúu Jitoho ná, te jéjníñu ná núū yā. 24 Te ndajéhé yā ún suhva ni cahān yā jiín ná: Pablo, ma yūhu ró, chi vāha‑ni jinū rō nuū rey nación Roma, te jeē sɨquɨ́ rohó te sáha Yaā Dios jeē cácu ndɨhɨ tēe cáhīin jíín ró ini barco yāhá, áchí yá jiín ná. 25 Tátā jijnáhan ní, ma yūhu ní núu súcuan, chi máá ná cúcáhnu ni na Yáā Dios jeē coo nájnūhun ni cahān ndajéhé yā jiín ná. 26 Te jinū nahín yó ɨɨn isla, te ma jinú yachī yō nuū quíngoo yó, áchí de.
27 Te ni cuu uxī cuūn jecuáā nde jeē ní quejéé táchī, te jíca barco nuū mar Adria, te cháha chúcuan cuahān barco sáha tachī. Te máá jecuáā ún te jeē ní cuu sava ñuú te cájeni ni tēe cáscáca barco jeē jé cuacuyajni jinū barco ñuhun íchi. 28 Te ni casɨ́nga de ɨɨn jeē cáchicuāhá de nasaa cúnú ndute, te ni cajini de jeē iyó ócō xahūn ɨɨn metro. Te ni jica barco jecu gā te ni casɨ́nga tucu de, te ni cajini de jeē iyó ócō uxā na metro. 29 Te cáyūhú de jeē jécujnáhan barco jiín toto, te ni cajihni de cuūn cāa gancho náhnu yatā barco un, te ni cascáne de nde jehē ndúte návāha chituu te jecuɨñɨ̄ barco. Te yōhyo jnáā de jeē na cúndijin yachī. 30 Te tēe cáscáca barco un ní canducú de cunu de quingoo de jíín barco lulí te cācu de nuū jnúndóho quiji sɨquɨ̄ barco cáhnu núú. Jeē yúcuan ní casnúu de barco lulí un núū ndúte, te cásáha‑ni de nájnūhun jeē snúu de ɨnga cāa gancho ichi núú barco návāha tú cuni ñayuu jeē cácuni de cunu de quingoo de. 31 Te ni cahān Pablo jiín capitán jiín táca soldado:
Núu tú coyūcu tée yáha ini barco cáhnu jíín yó, te ma cácu cuɨtɨ maá ní jijnáhan ní, áchí de.
32 Yūcuán na te soldado ni cajehnde de yoho núhní barco lulí, te ni jneni‑ni cuahān.
33 Te nuū cuácundijin te ni cahān Pablo jiín táca tée un jéē na cáji de staā. Te suhva ni cahān de:
Vijna íyó úxī cuūn quɨvɨ̄ jeē cándīto ní te tu cáyeji cuɨtɨ ni stáā. 34 Te cáhán ndahú ná jiín ní jeē na cáji ni stáā, návāha nanihīn ni ní te cācu ní, chi ni ɨɨn yó má cúū, ni ma tují cuɨtɨ yō, achí de.
35 Te ni ndɨhɨ ni cahān de jnūhun yáha, te ni quihin de ɨɨn staā, te mēhñu táca ñáyuu un ní nacuatáhú de nuū Yaā Dios, te ni tahú sáva de staā ún, te ni quejéé de yéji de. 36 Yūcuán na te ni candusɨɨ̄ ni ndɨhɨ de, te suni ni cayeji de staā. 37 Te ndɨvii na jéē cáñūhun ná ini barco cúu uū ciento unī xico xahūn ɨɨn ná. 38 Te ni cayeji vāha ndɨhɨ ná. Yūcuán na te ni cajete de trigo cuahān nuū ndúte un, návāha na ndúñama gā barco.
Jeē ni quée barco chīji ndute
39 Te nuū ní cundijin te ni cajito de ñuhun, te tu ní cánacuni de ndé nuū cúu. Te ni cajito de nuū íne cuɨ́ñɨ ndute, te suni máá ñɨ́tɨ cúu, te cájeni ni de jinū de yūcuan jíín barco núu na cúu núú. 40 Te ni cajehnde de yoho núhní cāa gancho yúcuan, te ni caquendōo cāa un núū mar. Te ni canandají de yujnu jeē scotú chíí barco, te ni nacata caa de sahma cóquin ichi núú návāha chundahá táchī barco, te ni quejéé caca quihīn jiín de ichi núū iyó ñɨ́tɨ. 41 Te ni jinū barco nuú níhin náquijnáhan ndute. Te ni quēe barco nuū ñɨ́tɨ ñúhun chīji ndute, te ni jnɨ̄ɨ‑ni ichi núú te tuá ni jíca cuɨtɨ, te yatā barco un ní cahya‑ni jeē níhin ni cani suhmā ndute mar. 42 Yūcuán na te ni candajnūhún soldado jeē cáhni de tāca preso návāha ma súte i te cunu i quingoo i. 43 Te cúní capitán un jéē cācu Pablo, te ni jesɨcoo de. Chi sa ni cahān de núu ndé ñáyuu jiní sūté te xīhna gā i na núngoo i sūté i nuū ndúte, te na quénda‑ni i quihīn i nuū ñúhun íchi. 44 Te suni súcuan na quécoo ndɨhɨ i quihīn i, sava i coso candá i jíín yujnu cúnu te sava ga i jíín pedazo yujnu barco. Te súcuan ni cacācu ndɨhɨ ná ní jinūcoo ná ñuhun íchi.
Jeē ni íne Pablo isla Malta