12
Te ɨɨn quɨvɨ̄ ndétātu ní yāha Jesús cuahān yā nuū cáa trigo. Te tēe cáscuáha jíín yá, cájiī de sōco. Te ni quejéé de cátaxín de yoco trigo cáyeji de. Te ni cajito tēe grupo fariseo, te ni cacahān de jíín yá:
Condēhé, chi tēe cáscuáha jíín ró casáha de jniñu jeē tu íyó váha sáha yó quɨ́vɨ̄ ndétātú, áchí ley Moisés.
Te ni cahān maá yá jiín de:
¿A tu ní cácahu ró tutu ndese ni sáha David, ɨɨn quɨvɨ̄ jeē ni jíī de sōco jíín tée cáhīin jíín de? Te ni quɨ̄vɨ de ini vehe Yaā Dios. Te ni yeji de pan iī jeē yosó ndijin nuū Yaā Dios. Te tú na ley jeē cáji de, ni tēe cáhīin jíín de, chi máá‑ni sutū cuu caji. Te vēsú súcuan te tú na cuēchi ní íyo sɨquɨ̄ de. ¿Te á tu ní cácahu ró tutu ley Moisés, ndese cásájniñu sutū ini templo, vēsú quɨvɨ̄ ndétātu cúu? Te tú na cuēchi íyó sɨ́quɨ̄ de, vēsú quɨvɨ̄ ndétātu cásájniñu de jniñu jeē cácuu de sutū. Te cáhán rī jiín ró jeē maá rí jeē iyó yáha, cújéhnu ga rī vēsú templo. Te tu cájecūhun ni rō jijnáhan ró jnūhun yáha jeē yosó núū tútu iī jeē ni cáhān Yaā Dios: Jeē cuní gā rī cúu jeē cundáhú ni rō jnáhan ró, vēsú jeē socó rō quɨtɨ nuū rī, achí yá. Te núu jeē ní cajecūhun ni rō jnūhun yáha, te ma cahán rō súcuan sɨquɨ̄ tée jeē tú na cuēchi núú. Chi ruhū, Yaā ní nduu tēe, máá rí cúu jeē ndácu jniñu sɨquɨ̄ ndese sáha ñayuu quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá.
Jeē ní nduvāha tēe ni ichī ndaha
(Mr. 3.1‑6; Lc. 6.6‑11)
Yūcuán na te cuahān Jesús, te ni quɨ̄vɨ ya ini vehe iī sinagoga. 10 Te yūcuan íne ɨɨn tēe ni ichī ɨɨn ndaha de. Te cácuni tēe grupo fariseo jeē nihīn de cuēchi sɨquɨ̄ yā, te ni cacajnūhún de ya:
¿A íyó ley jeē cuu nasávāha yó ñayuu cuhú quɨvɨ̄ ndétātú? áchí de.
11 Te ni cahān yā jiín de:
¿Ndé ɨɨn róhó, núu névāha ró ɨɨn lanchi, te núu nɨ́nga tɨ ini ɨɨn yaū quɨvɨ̄ ndétātú, te á tu jéhén rō natava rō tɨ̄, chí naún? 12 ¿Te á tu cánuú ndasɨ́ gá ɨɨn tēe vēsú ɨɨn lanchi? Núu súcuan te vetū‑ni sáha yó jniñu váha quɨvɨ̄ ndétātú, áchí yá.
13 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha ún:
Scáá ndaha ró.
Te ni scaá de, te ni nduvāha‑ni nájnūhun íyó ɨnga. 14 Yūcuán na te ni quendacoo tēe grupo fariseo, te ni candajnūhún de sɨquɨ̄ Jesús, ndese cahni de ya.
Jnūhun Jesús jeē ni cáhān Isaías nde jenahán
15 Te ni jini Jesús jeē súcuan cájeni ni de, te ni quenda ya yūcuan cuáhān yā. Te cuehē ñayuu cándiquīn i ya. Te ni nasávāha ya ndɨhɨ ñayuu cuhú. 16 Te ni ndacu ya jniñu nuū i jeē ma stéén i ya. 17 Te súcuan ni cuu návāha squícu jnūhun ni cahān Yaā Dios sɨquɨ̄ Jesús, te ni nacani Isaías jnūhun ya un ndé jenahán:
18 Yāha cúu mozo rī jeē ní nacāji ri,
te manī rī jiín yá, te cúsɨɨ̄ ni rī jiín yá.
Te cuāha ri Espíritu rī coo jíín yá.
Te máá yá sándaā jniñu ñayuu tācá nación.
19 Ma tejnáhan ya, ni ma cána jee ya,
te ni ma cahán jee ya ichi jeē cúni ñayuu.
20 Ma sáha xeēn yā jiín ñáyuu ni cunīhin jnūndóho sɨquɨ̄,
ni ma snáā yā ñayuu jeē maá lulí‑ni cácandíje.
Chi cujéhnu ya sɨquɨ̄ ndɨhɨ, te ndaā ndacu ya jniñu.
21 Te ñayuu tācá nación cocuhun ni i jeē jnáma ya i.
Achí Yaā Dios, achí Isaías nde jenahán.
Jeē ní cacahān de jeē jejníñu ya fuerza Satanás
(Mr. 3.19‑30; Lc. 11.14‑23; 12.10)
22 Yūcuán na te ni caquindeca i nuū yā ɨɨn tēe cuáá ñɨ́hɨ́n, chi ñúhun tachī ini de. Te ni nasávāha ya de. Te ni ndundijin tɨnūú de te ni nacahān de. 23 Te ndɨhɨ ñayuu cuehē un ní canaa ni i cájito i, te ni cacahān i:
¿A tée yáha cúu jeē ni cáhān Yaā Dios jeē cacu nuū yucūn David? áchí i.
24 Te tēe grupo fariseo, ni cajini de jeē súcuan cácahān i. Te ni cacahān de:
Tēe yáha ma cúu quenehen de tachī núu jeē tu sáha de jíín fuerza Satanás jeē cujéhnu nuū tachí, áchí de.
25 Te Jesús ni jini yā jeē súcuan cájeni ni de, te ni cahān yā jiín de:
Tācá nación jeē casásɨ́ɨn máá te cájejnáhan máá, núu súcuan te snáā jeē iyó váha máá. Te núu ɨɨn ñuu chí ɨɨn vehe cásásɨ́ɨn máá te cájejnáhan máá, te ma cúu ga coyūcu cáhnu. 26 Te suni súcuan Satanás núu quénehen jnáhan tachī, núu súcuan te sásɨ́ɨn máá. ¿Te ndese cuɨñɨ nīhin Satanás jeē ndácu jniñu núu súcuan? 27 Chi cácahān rō jeē jiín fuerza Satanás quénehen ri tachī. Te núu súcuan cúu núú, te ñayuu cascuáha jíín máá ró jijnáhan ró, ¿na jiín fuerza cáquenehen máá i tachī, cájeni ni rō? Núu súcuan te máá i jíjnáhan i cachi jeē ní castɨ́vɨ ndasɨ́ suhva ró ni cacahān rō jeē cáquenehen ri tachī jiín fuerza Satanás. 28 Te tuú chi sa jíín Espíritu Yaā Dios cúu jeē quénehen ri tachī. Núu súcuan te je ndéé Yaā Dios mēhñu ró jeē ndácu ya jniñu.
29 ’¿Chi ndese cuu quɨ̄vɨ ɨɨn tēe ini vehe tēe ndacuī jeē quenehen de ndajníñu de? Chi cánuú jeē xíhna gā cuhni de tēe ndacuī ún, te yūcuán na te cuu quenehen de ndajníñu ún. Te suni súcuan cúu jeē jíhni rī Satanás te quénehen ri tachī.
30 ’Te ñayuu tu íyó mánī jiín rí, núu súcuan te jíto uhū i ruhū. Te ñayuu tu nástútú jíín rí, núu súcuan te sa jéte núu i ñayuu vējicoo nuū rī.
31 ’Jeē yúcuan cáhán rī jiín ró: Iyó modo coo jnūhun cáhnu ni nuū tāca cuéchi cásáha ñayuu, jiín núū tāca jnúhun néé cácahān i. Te núu cahān ndevāha i sɨquɨ̄ Espíritu Santo, te ma cóne cáhnu ni Yaā Dios nuū i. 32 Te núu na‑ni ñayuu cahān i sɨquɨ̄ ruhū, Yaā ní nduu tēe, cuu cone cáhnu ni Yaā Dios nuū i. Te núu na‑ni ñayuu cahān ndevāha i sɨquɨ̄ Espíritu Santo, ma cóne cáhnu ni Yaā Dios nuū i, ni jeē iyó i ñayɨ̄vɨ yáha, ni nɨ́ɨ́ tiempo quíji.
Jnūhun yujnu váha jíín yujnu néé
(Lc. 6.43‑45)
33 ’Núu yujnu váha, te vāha ndehē, te núu yujnu néé, te cánéé ndehē. Chi jíín ndéhē te jíní yō ndese yujnu cúu. Te suni súcuan ñayuu. 34 Va sēhe coō cácuu ró, chi xeēn rō nájnūhun coō. ¿Ndese cuu cahān rō jnūhun vāha, chi ñayuu cásáha néé cácuu ró? Chi jniñu jeē jéni ni anuá ñayuu, máni yūcuan cáhán i. 35 Tēe vāha cáhán de jnūhun vāha, chi íyó ndáā anuá de. Te tēe sáha néé cáhán de jnūhun néé, chi cánéé ánuá de. 36 Te cáhán rī jiín ró jeē tācá na‑ni jnūhun cácahān ñayuu, nacuāha i cuenta jnūhun un quɨ́vɨ̄ coo juicio. 37 Chi jíín jnúhun ni cahān rō sándaā yā sɨquɨ̄ rō, núu jeē quéndōo ndaā rō chí jéē cóndee cuēchi sɨquɨ̄ rō. Achí yá.
Jeē ní cajicān ñayuu tu cácandíje ɨɨn jniñu jéhnu
(Mr. 8.12; Lc. 11.29‑32)
38 Yūcuán na te jecu tēe grupo fariseo jiín tée cástéén tutu ley Yaā Dios, ni cacahān de jíín yá:
Maestro, cácuni na jéē sáha ní ɨɨn jniñu jéhnu jeē steén núu máá ní cúu Yaā ní tají Yaā Dios, achí de.
39 Te ni cahān yā jiín de:
Ñayuu yáha jeē casáha jniñu néé, tu cájetáhú cuɨtɨ i Yaā Dios. Te cájicān i ɨɨn jniñu jéhnu jeē steén núu Yaā ní tají Yaā Dios cúu ri. Te tuá na ɨnga jniñu jéhnu stéén rī nuū i, chi máá‑ni jniñu jéhnu nájnūhun ni cuu jíín Jonás, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios. 40 Chi nájnūhun ni ine Jonás chīji chācá cáhnu unī nduú unī ñuú, suni súcuan ruhū, Yaā ní nduu tēe, cuu rī te cone ri chīji ñuhun unī nduú unī ñuú, te sáá te natecu rī. 41 Te tāca ñáyuu ñuu Nínive nuū ní nacani Jonás jnūhun, natecu i jíín ñáyuu tiempo yáha, quɨvɨ̄ juicio jeē sándaā yā cuēchi, te cahān i cuēchi sɨquɨ̄ ñáyuu yáha. Chi máá i ni canacani ni i ni castóo i cuēchi i quɨvɨ̄ ní nacani Jonás jnūhun nuū i. Te vijna chi cújéhnu ga ruhū Yaā íne yāhá vēsú Jonás, te tu cácandíje ró rúhū. 42 Te reina jeē ní cujéhnu nación ichi sur, natecu ña jíín ñáyuu tiempo yáha, quɨvɨ̄ juicio jeē sándaā yā cuēchi, te cahān ña cuēchi sɨquɨ̄ i. Chi nde jicá téyɨ́ ní quiji ña ni jini nahín ña jnūhun ndíchí ní cahān rey Salomón. Te vijna chi cújéhnu ga ruhū, Yaā íne yāhá vēsú Salomón, te tu cácandíje ró rúhū.
Tachī jeē nastútú jnáhan ndɨ́vɨ ini ñayuu
(Lc. 11.24‑26)
43 ’Núu ni quenda ɨɨn tachī ini ɨɨn tēe tu cándíje, te jíca cuu nuū ñúhun téhé, ndúcú núū ndétātú, te tu níhín, yūcuán na te jéni ni maá: 44 Na quínuhun rī vehe nuū ní quenda ri. Te núu ni ndee tucu, te jíto jeē tēe tu cándíje ún, cúu de nájnūhun ɨɨn vehe íyú te ni ndundoo. 45 Yūcuán na te jéquihin uxā gā tachī neé gá vēsú maá. Te quɨ́vɨcoo ini tēe un jéē cóyūcu yúcuan. Núu súcuan te xeēn gā ndoho tēe un jéē sándɨ̄hɨ́ vēsú jeē xíhna ñúhún. Te suni súcuan ndoho ñayuu tiempo yáha jeē casáha néé. Achí yá.
Náná yā jiín ñani yā
(Mr. 3.31‑35; Lc. 8.19‑21)
46 Te níní súcuan cáhán yā jiín ñáyuu ún, te ni quee naná yā jiín táca ñani yā, íin ña nuū quéhe, te cúní ña cahān ña jíín yá. 47 Te ni cachi ɨɨn tēe nuū yā:
Náná ni jíín táca ñani ni cáhīin nuū quéhe, te cácuni cahān jiín ní, achí de.
48 Te ni cahān yā jiín tée ni cahān súcuan jíín yá:
¿Ndé ɨɨn cúu náná rī, te ndé ɨɨn cácuu ñani rī? Achí yá.
49 Te ni steén ndaha yá nde nuū cáyūcu tée cáscuáha jíín yá. Te ni cahān yā:
Suni náná rī jiín ñani rī cácuu tāca jéē yáha. 50 Chi tāca ñáyuu casquícu jniñu cúní maá Tátá rī, Yaā ndeé andɨvɨ́, suu cácuu ñani rī, cuāha ri, náná rī. Achí yá.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ tēe jéte trigo
(Mr. 4.1‑9; Lc. 8.4‑8)