14
Te tiempo yúcuan te Herodes, tēe ndácu jniñu región Galilea, ni jini jnūhun de jnūhun Jesús. Te ni cahān de jíín ñáyuu cáhīin jíín de:
Tēe yúcuan cúu Juan tēe ni scuándute, te ni natecu de. Jeē yúcuan íyó poder de sáha de jniñu jéhnu. Achí de.
Chi Herodes, je ni ndacu de jniñu jeē na quɨ́vɨ Juan vecāa, jíín jéē na cónuhnī de jíín cadena. Súcuan ni sáha de jeē sɨquɨ́ Herodías, ñasɨhɨ́ ñani de Felipe. Chi Juan ni cahān de nuū Herodes:
Tu íyó ley condeca ró ña, áchí de.
Te jeē yúcuan ní cuni Herodes cahni de Juan. Te yúhú de jeē quɨtɨ̄ ni ñayuu, chi ndɨhɨ i jéni ndije ni i jeē ɨɨn tēe nácani jnūhun Yaā Dios cúu Juan. Te ɨɨn quɨvɨ̄ ni sáha Herodes ɨɨn vico quɨvɨ̄ ní cacu de. Te sēhe sɨ́hɨ́ Herodías ni quɨ̄vɨ i ni jita jéhé i nuū ñáyuu ní cana de ún. Te ni cusɨɨ̄ ni Herodes ni sáha i. Te ni jejnūhun téyɨ́ de jeē cuáha de núu na vé cacān i nuū de. Te ni jehēn i ni cajnūhún i náná i na vé cacān i. Te ni ndɨ̄vɨ i nuū Herodes, te ni cahān i:
Cuāha ní xínī Juan tēe scuándute, cone nuū ɨɨn cohō, achí i.
Yūcuán na te rey Herodes ni cucuíhyá ni de. Te sɨquɨ̄ jeē ni jéjnūhun téyɨ́ de, jíín jéē ní cajini sōho tēe cáyeji staā jiín de, jeē yúcuan ní ndacu de jniñu jeē na cuáha nuū i. 10 Te ni tají de soldado jeē na quícahnde xinī Juan ini vecāa. 11 Te ni quee soldado un jíín xínī Juan, íne nuū ɨɨn cohō, te ni jēhe nuū súchi sɨ́hɨ́ un. Te máá i ni jendeca i nuū naná i.
12 Yūcuán na te ni jengoo tēe cáscuáha jíín Juan, te ni candonehen de yɨquɨ cúñu Juan, te ni cachindūji de. Yūcuán na te ni jengoo de ni cacastūhún de nuū Jesús.
Jeē ni scáji yā uhūn mil tēe
(Mr. 6.30‑44; Lc. 9.10‑17; Jn. 6.1‑14)
13 Te ná ni jini Jesús jnūhun, te ni cujiyo ya yūcuan cuáhān yā jiín barco, jeē cóne sɨ́ɨn ya ɨɨn lugar nuū tú ñayuu. Te ni cajini ñayuu jeē cuahán yā. Te tācá ñuu ni quendacoo i cájica jéhé i, cuajnahan i ya. 14 Te nuū ní quenda Jesús ini barco, te ni jito ya ñayuu cuehē ún. Te ni cundáhú ni yā i, te ni nasávāha ya tāca ñáyuu cácuhū jeē véjicoo i jíín. 15 Te nuū ní ini, te tēe cáscuáha jíín yá, ni quecoo de nuū yā, te ni cacahān de:
Je ni ini, te yāhá chi tú na ñayuu yúcu. Núu súcuan te tají ní ñayuu na quíngoo i tācá ñuu, te cuaan i jeē cáji i.
16 Te ni cahān Jesús jiín de:
Tu jíni ñúhún quíngoo i, chi cuāha máá ró jeē cáji i, áchí yá.
17 Te ni cacahān de jíín yá:
Tú na vé cánevāha ná yáha, chi uhūn‑ni staā jiín úū‑ni chācá, áchí de.
18 Te ni cahān yā jiín de:
Cuāha na quíji, áchí yá.
19 Te ni cahān yā jiín ñáyuu un jéē na cúcōo i nuū íte. Te ni quihin ya ndɨhúhún staā jiín úū chācá un. Te ni ndacoto ya ichi ándɨvɨ́, te ni nacuatáhú yá. Te ni tahú cuéchí yá staā ún, te ni jēhe ya nuū tée cáscuáha jíín yá. Te máá de ni casaja de nuū ñáyuu cuehē ún. 20 Te ndɨvii i ni cayeji, te ni candutú chíji i. Te ni canastútú de pedazo jeē ní quendōo, te ni chitú úxī uū jīca. 21 Te tēe ni cayeji un cúu nájnūhun uhūn mil, te sɨ́ɨn ga cúu ñahan jíín súchi lúlí.
Jeē ní jica jéhé yá nuū mar
(Mr. 6.45‑52; Jn. 6.16‑21)
22 Yūcuán na te ni cahān‑ni Jesús jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na quɨ́vɨcoo de barco, te cosnūú de quingoo de nde ɨnga lado mar, níní jéē nátají yá ñayuu un quínungoo i. 23 Te nuū ní cuu ni nacuatáhú yá nuū i, te máñúhún‑ni ya ni caa ya yucu, cuacacān tahú yā. Te ni cuaa, te íne máñúhún yá yūcuán. 24 Te barco un, je ni cuu sava nuū mar cuahān. Te ndute mar un nátundahá níhin barco, chi vēji tachī ichi núú de. 25 Te jeē yɨ́nee gā ni quee Jesús nuū de, jíca jéhé yá nuū mar. 26 Te tēe cáscuáha ún, ni cajito de ya jeē jíca ya nuū mar. Te ni candondava de, te ni cacana cóhó de jeē cáyūhú de.
Jíhná cúu, áchí de.
27 Te ni cahān‑ni Jesús jiín de:
Ndeyɨ́ coo ni rō, te ma yūhu ró, chi máá rí cúu, áchí yá.
28 Yūcuán na te ni cahān Pedro jiín yá:
Núu máá ní cúu, te cahān ni jíín ná jéē na cáca jéhé ná nuū mar te jeē na núū ní, áchí de.
29 Te ni cahān yā:
Nehen núu súcuan, áchí yá.
Te ni quenda Pedro ini barco, te ni jica de nuū ndúte cuahān de nuū Jesús. 30 Te nuū ní jini de jeē níhin yɨ́hɨ tachī, te ni yūhú de. Te ni quejéé de quée de chīji ndute. Te ni cana cóhó de:
Jnama ní sáña, áchí de.
31 Te Jesús ni jnɨɨ‑ni ya ndaha de. Te ni cahān yā jiín de:
Tēe tu cándíje nīhin cúu ró. ¿Naun ni nayūhu ró? Achí yá.
32 Te ni quɨ̄vɨ ya ini barco un jíín de, te ni jecuɨñɨ̄‑ni tachī. 33 Yūcuán na te tēe cáhīin ini barco un, ni cajecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ de nuū yā. Te ni cacahān de:
Jendaá ndije jeē Sēhe Yaā Dios cúu ní, áchí de.
Jeē ní nasávāha ya ñayuu cácuhū región Genesaret
(Mr. 6.53‑56)
34 Te ni quenda jíyo ya jiín de nuū mar un, ní jinū yā región Genesaret. 35 Te ñayuu yūcuan ní canacuni i ya. Te ni cascáca i jnūhun tācá ndañúū yūcuan jéē ni jínū yā. Te ñayuu ni caquindeca i ñayuu cácuhū nuū yā. 36 Te ni cacahān ndahú i jíín yá jeē na quéhé i vēsú yusáhma ya. Te tāca ñáyuu jeē ní caquehé sahma ya, ni canduvāha i.
Sɨquɨ̄ ndese cújnéhén ñáyuu
(Mr. 7.1‑23)