16
Te ni quecoo tēe grupo fariseo jiín tée grupo saduceo nuū yā. Chi cácuni de coto ndee de ya, te ni cajicān de jeē na sáha ya ɨɨn jniñu jéhnu jeē coo ɨɨn seña ichi ándɨvɨ́. Te máá yá ni cahān yā jiín de:
Núu ni ini, te cácahān rō: Nandii, chi ni nasácuéhé i andɨvɨ́, áchí ró. Te jenéhen chi cácahān rō: Vijna te cuun saū, chi ni nasácuéhé i andɨvɨ́, áchí ró. Tēe stáhú‑ni cácuu ró. Chi cájecūhun ni rō ndese stéén seña andɨvɨ́, te tu cájecūhun ni rō ndese stéén tācá jniñu jéhnu sáha ri tiempo yáha. Ñayuu yáha jeē casáha jniñu néé, tu cájetáhú cuɨtɨ i Yaā Dios. Te cájicān i jeē sáha ri ɨɨn jniñu jéhnu jeē coo ɨɨn seña andɨvɨ́. Te tuá na ɨnga jniñu jéhnu stéén rī nuū i, chi máá‑ni jniñu jéhnu nájnūhun ni cuu jíín Jonás, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Achí yá.
Te ni stóo ya de jíjnáhan de, te cuahān yā.
Jnūhun levadura tēe fariseo
(Mr. 8.14‑21)
Te tēe cáscuáha jíín yá ni canaa ni de condiso de staā náa cuangoo de jíín barco ɨnga lado mar. Te ni cahān Jesús jiín de:
Coto má candíje ró levadura tēe grupo fariseo jiín tée grupo saduceo, achí yá.
Te tēe cáscuáha un ní cacahān maá de:
Va sɨquɨ̄ jeē tú na staā ndíso yó, jeē yúcuan cáhán yā súcuan, áchí de.
Te ni jini Jesús, te ni cahān yā:
¿Najehē cácahān rō jeē ni cáhān rī súcuan sɨquɨ̄ jeē tú na staā cándiso ró? Tēe tu cándíje nīhin cácuu ró. ¿A ná tu jecūhun ni rō jeē tu ní cáhán rī súcuan sɨquɨ̄ jeē tu ndíso ró stáā? ¿A tu cánucūhun ni rō jeē ní tahú cuéchí rí uhūn staā ni cayeji uhūn mil tēe, te nasaa jīca ni canastútú ró jeē ni quéndōo? 10 ¿Te á tu cánucūhun ni rō jeē ní tahú cuéchí rí uxā staā ni cayeji cuūn mil tēe, te nasaa jīca ni canastútú tucu ró? 11 ¿Te najehē tu cájecūhun ni rō jeē násūu sɨ́quɨ̄ staā ni cahān rī jiín ró jeē ni cáhān rī jeē coto má candíje ró levadura tēe fariseo jiín tée saduceo? Achí yá jiín de.
12 Yūcuán na te ni cajecūhun ni de jeē tu ní cáhán yā jeē coto de jeē ma cáji de pan jeē yɨ́hɨ levadura, chi sa suhva ni cahān yatá yá jeē ma cándíje de jnūhun stáhú cástéén tēe fariseo jiín tée saduceo.
Jeē ni cáhān Pedro jeē Jesús cúu Cristo
(Mr. 8.27‑30; Lc. 9.18‑21)
13 Te nuū ni jínū Jesús región Cesarea Filipo jiín tée cáscuáha jíín yá, te ni cajnūhun yá de:
Ruhū, Yaā ní nduu tēe, ¿ndé ɨɨn cúu ri cácahān ñayuu?
14 Te ni cacahān de:
Sava i cácahān jeē cúu ní Juan tēe ni scuándute. Te sava ga i cácahān jeē cúu ní Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te sava ga i cácahān jeē Jeremías chí ɨnga tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios cúu ní. Achí de.
15 Te ni cahān yā jiín de:
Te máá ró, ¿ndé ɨɨn cúu ri cácahān rō? achí yá.
16 Te ni cahān Simón Pedro:
Máá ní cúu Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios. Te cúu ní Sēhe Yaā Dios, Yaā técu nɨɨ́ cáni, áchí de.
17 Te ni cahān Jesús:
Yōhyo ndetū rō, Simón sēhe Jonás, chi nasūú ɨɨn ñayuu ni steén jnūhun yáha nuū rō, chi sa suhva máá Tátá rī, Yaā ndeé andɨvɨ́, ní steén yā nuū rō. 18 Te ruhū suni cáhán rī jiín ró jeē maá ró cúu Pedro, jeē cuní cahān: yuū. Te jnūhun ndaā jeē ni cáhān rō jeē maá rí cúu Cristo, suu cúu nájnūhun ɨɨn yuū cáhnu. Te sɨquɨ̄ yuū cáhnu yáha sáha ri jeē quítuu vehe, te vehe un cúu ñayuu cácandíje ruhū. Te tu ndé vé cundeyɨ́ cuɨtɨ sɨquɨ̄ i, ni jnūhun xeēn jeē cájihī i, tuá na vé cúu sáha jíín ánuá i. 19 Te máá ró condiso jníñu ró sáha ró jéē quɨ́vɨcoo ñayuu ndaha Yaā andɨvɨ́ jeē ndacu ya jniñu nuū i. Te tāca jéē cásɨ rō jeē ma sáha ñayuu ini ñayɨ̄vɨ yáha, suni casɨ jeē cáyūcú nde andɨvɨ́. Te tāca jéē cuáha ró jnúhun sáha i ini ñayɨ̄vɨ yáha, suni jeē cáyūcú nde andɨvɨ́ cuáha jnūhun. Achí yá.
20 Yūcuán na te ni ndacu ya jniñu nuū tée cáscuáha jíín yá, jeē ma cáchi de nuū ní ɨɨn ñayuu jeē cúu ya Cristo.
Jeē ní castūhún Jesús jeē cúū yā
(Mr. 8.31‑9.1; Lc. 9.22‑27)
21 Te nde saá ní quejéé Jesús cástūhun cájí yá nuū tée cáscuáha jíín yá jeē jíni ñúhún quihīn yā ñuu Jerusalén. Te tāca tée jéhnu jíín sútū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley, stóho ndasɨ́ de ya. Te cahni de ya, te nuū uní quɨvɨ̄ te natecu yā, achí yá. 22 Yūcuán na te Pedro, ni cana máñúhún de ya, te ni quejéé de cáhán de nuū yā:
¿Naun cáhán ni súcuan? Chi tu cúní Yaā Dios jeē cuu súcuan. Tu jíni ñúhún cuɨtɨ ndoho ní jnúndóho yáha, áchí de.
23 Te ni ndió cóto ya nuū Pedro, te ni cahān yā jiín de:
Cujiyo quihīn rō, chi cáhán rō ná cáhán Satanás. Chi tēe ndúcú stɨ́vɨ rúhū cúu ró. Te tu jéni ni rō nájnūhun jéni ni Yaā Dios, chi sa suhva jéni ni rō nájnūhun cájeni ni ñayuu. Achí yá.
24 Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá:
Na‑ni ñayuu núu cúní i condiquīn i ruhū, na cásɨ i jeē cuní maá i, te na cóndiquīn i ruhū te cuāha i jnūhun ndoho i jnūndóho jeē sɨquɨ́ rī, vēsú na cúū i. 25 Chi núu ndé ñáyuu cuní i cācu i nuū jnúndóho quiji nuū i jeē sɨquɨ́ ruhū, núu súcuan te jnahnū ndetū i nɨ́ɨ́ cáni. Te núu ndé ñáyuu, vēsú na cúū i jeē sɨquɨ́ ruhū, te cotecu i nɨ́ɨ́ cáni. 26 ¿Chi ndé cuajníñu vēsú na cúndeyɨ́ ñáyuu nihīn i nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ́, te núu quɨ̄vɨ i nuū jnahnú ndetū i? Chi tú na jiín cuɨtɨ chunaa ñayuu jeē cácu ánuá i. 27 Chi ruhū, Yaā ní nduu tēe, ndiji ri jiín táca ndajéhé rī, te yōhyo luu cujéhnu ri nájnūhun cújéhnu Tátá rī. Yūcuán na te cuāha ri tahū nuū ɨɨn ɨɨn ñayuu núu ndese jniñu ni casáha i. 28 Te jendaá cahán rī jiín ró jeē sava tēe cáhīin yāhá, ma cúū de chi nde cuni de jeē maá rí, Yaā ní nduu tēe, ndácu ri jniñu jíín poder rī.
Jeē tucu ni nduu ya
(Mr. 9.2‑13; Lc. 9.28‑36)