21
Te nuū cuácuyajni ya ñuu Jerusalén, te ni jinū yā jiín tée cáscuáha jíín yá ñuu Betfagé, jeē íne jehē yucu Olivos. Te ni tají yá uū tēe cáscuáha jíín yá jeē quíngoo de. Te áchí yá jiín de:
Cuáhán ñuu lulí íne ichi núú. Te yūcuan níhīn rō ɨɨn burra, núhní tɨ̄ jiín ɨɨn burro lúlí. Te ndají ró tɨ̄, quijicoo ró jíín tɨ́ nuū rī. Te núu ndé ɨɨn cahān jiín ró, te cachi rō nuū: Máá Jítoho yō jíni ñúhún yá tɨ̄, achi rō. Yūcuán na te siáá‑ni i tɨ, quiji ró jíín tɨ́, achí yá.
Te súcuan ni cuu tācá jniñu yáha návāha squícu jnūhun ni cahān tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, yósó núū tútu:
Cachi rō nuū ñáyuu ñuu Jerusalén jeē naní ñuu Sión:
Yāhá condēhe ró jeē véji Rey rō.
Tu sájéhnu ya maá yá, chi máá burra‑ni yósó yá,
jíín burrito, sēhe quɨtɨ ndíso.
Achí tutu.
Yūcuán na te tēe cáscuáha un cuángoo de, te ni casáha de nájnūhun ni ndacu Jesús jniñu nuū de. Te ndéca de burra jíín séhe tɨ, ni ndecoo de nuū yā. Te ni casoó de sahma de sɨquɨ̄ tɨ̄, te ni jecosō yā tɨ̄. Te cáhīin cuehē ñayuu, te ni cascáá i sahma i ini ichi. Te sava ga i ni cajehnde ndaha ñúú, te ni cachucun i ini ichi. Te ñayuu cuangoo ichi núú jíín ñáyuu cuangoo ichi yátá, cácana jee i:
Yōhyo cújéhnu Yaā cúu Sēhe yucūn rey David. Yōhyo vāha Yaā cúu Yaā jeē véji jíín jniñu máá Jítoho yō Yaā Dios. Te yōhyo cújéhnu máá Yaā Dios. Achí i.
10 Te nuū ni quɨ́vɨ ya ñuu Jerusalén, te ndɨhɨ ñayuu ñuu un ní cacuvaā i, te cuehē i cájnūhun jnáhan:
¿Ndé tée cúu tēe yáha? áchí i.
11 Te ni cacahān ñayuu vējicoo jíín yá:
Yāha cúu Jesús jeē nácani jnūhun Yaā Dios, jeē véji nde ñuu Nazaret ndañúū Galilea. Achí i.
Jeē ní quenehen ya ñayuu ini templo
(Mr. 11.15‑19; Lc. 19.45‑48; Jn. 2.13‑22)
12 Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ Jesús ini templo cáhnu Yaā Dios. Te ni quenehen ya tāca ñáyuu cájeen quɨtɨ te cánaxīco núū ñáyuu jeē socō i. Te ni scotúú ndeyɨ ya tāca mesa tēe cástáyɨ xūhún, jíín silla tēe cáxīcó paloma. 13 Te áchí yá jiín i:
Yósó núū tútu iī jeē cahán Yaā Dios: Vehe ri chi vehe nuū cájicān tahú cúu, áchí Yaā Dios. Te máá ró jijnáhan ró, chi nájnūhun yaū cava ñacuīhná ni canasáha ró. Achí yá.
14 Yūcuán na te sava ñayuu cuaá jíín ñáyuu chacuá ni quecoo i nuū yā ini templo un. Te ni nasávāha ya i. 15 Te sutū cácujéhnu jíín tée cástéén tutu ley Yaā Dios, ni cajito de tācá jniñu jéhnu sáha ya, te ni cajini de jeē cácana jee sūchi lúlí ini templo: Yōhyo cújéhnu Yaā cúu Sēhe yucūn rey David, achí i. Te ni caquɨtɨ̄ ni de. 16 Te ni cacahān de jíín yá:
¿A tu jíni ró jéē súcuan cácahān sūchi yáha? áchí de.
Te ni cahān Jesús jiín de:
Jíni ri. ¿Te á ná tu cahu ró jéē yosó núū tútu iī jeē suhva cáhán ɨɨn tēe jíín Yaā Dios?
Sáha ní jéē tāca súchi lúlí jíín súchi cájexin,
vāha ndasɨ́ cáhán i jeē Yaā cujéhnu cúu Cristo.
Achí.
17 Te ni stóo ya de. Te ni quenda ya ñuu Jerusalén, cuahān yā nde ñuu Betania. Te yūcuan ní ndōo ya jecuáā ún.
Jeē ni cáhān yā nuū yújnu higo
(Mr. 11.12‑14, 20‑26)
18 Te jenéhen ɨnga quɨvɨ̄ cuanuhun yā ñuu Jerusalén, te jíí yā sōco. 19 Te ni jito ya ɨɨn nundēhe higo, íin yuhíchi. Te ni jehēn yā jehē. Te tú na ndehē ni níhín yā, chi máá ndaha‑ni íin. Te ni cahān yā jiín:
Vijna te ma cúun cuɨtɨ gā ndehē xinī rō, achí yá.
Te ni ichī‑ni yujnu higo ún. 20 Te tēe cáscuáha jíín yá, ni canaa ni de cájito de. Te ni cacajnūhún de ya:
¿Ndese ni sáha ní jéē yachí‑ni ni ichī yujnu higo? achí de.
21 Te ni cahān yā jiín de:
Jendaá cahán rī jiín ró, núu candíje ró te tú cani sɨquɨ́ ni rō, te cuu sáha ró jniñu jéhnu nájnūhun ni sáha ri jiín yujnu higo. Te nde jniñu jéhnu ga cuu sáha ró, chi nde cuu cahān rō jeē cújiyo yucu yáha, quihīn nuū mar, te sáha nájnūhun cahān rō. 22 Te tāca jéē cacán tahú rō jijnáhan ró, te núu candíje ró jéē nihín rō, te nihīn rō. Achí yá.
Sɨquɨ̄ jeē ndíso jníñu Jesús
(Mr. 11.27‑33; Lc. 20.1‑8)
23 Te ni quɨ̄vɨ tucu ya ini templo cáhnu. Te níní stéén yā jnūhun, te sutū cácujéhnu jíín táca tée jéhnu jeē cándacu jniñu nuū ñáyuu hebreo, ni quecoo de nuū yā. Te ni cacajnūhún de ya:
¿Ndé ní nihīn jníñu ró jéē sáha ró jniñu yáha? ¿Te ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ rō jeē sáha ró súcuan? Achí de.
24 Te ni cahān Jesús:
Suni ruhū, cajnūhun rí rohó ɨɨn jnūhun jíjnáhan ró, te núu cuu stíó cuɨ́ñɨ́ rō, yūcuán na te cachi rī nuū rō ndé ní nihīn jníñu ri jeē sáha ri jniñu yáha. 25 ¿Ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ Juan jeē ni scuándute de? ¿A Yaā Dios chí táca tée? áchí yá jiín de.
Yūcuán na te ni candajnūhun máá de:
Núu cahān yō jeē Yaā Dios ni tee ya jniñu un sɨ́quɨ̄ Juan, te cahān de jíín yó: Núu súcuan ¿te najehē tu ní cácandíje ró de? 26 Te núu cahān yō jeē ñáyuu ni catee jniñu un sɨ́quɨ̄ de, te cáyūhu yó ñayuu, chi ndɨvii i cácandíje i jeē tée ni nacani jnūhun Yaā Dios ni cuu ndije Juan. Achí de cácahān maá de.
27 Te ni cacahān de jíín Jesús:
Tu cájini rī, achí de.
Yūcuán na te ni cahān yā jiín de:
Ni ruhū, suni ma cáchi rī nuū rō ndé ɨɨn ni tee jniñu sɨquɨ̄ rī sáha ri jniñu yáha, áchí yá.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ uú sēhe yɨɨ́
28 Te ni cahān gā yā jiín de:
Cuni nahín ró jnūhun yátá yáha: Ɨɨn tēe ni īyo uū sēhe yɨɨ́ de. Te ni cahān de jíín ɨɨn i: Séhē, quihīn rō taxín ró ndehē uva rī vijna, áchí de. 29 Te ni cahān i: Ma quihín na, áchí i. Te ni cunúu, te ni nacani ni i, te cuahān i nuū jníñu ún. 30 Te tēe un ní jehēn de nuū ɨ́nga sēhe de, te suni súcuan ni cahān de jíín i. Te ni cahān i: Cuu núu súcuan, te quihīn na, áchí i. Te tu ní jéhén i. 31 ¿Te ndese cájeni ni rō? Jeē ndɨndúú i, ¿ndé ɨɨn i ni squícu jniñu cúní tatá i? áchí yá.
Te ni cacahān de:
Sūchi jéē ni cáhān de jíín xíhna gā, achí de.
Te ni cahān Jesús jiín de:
Súcuan cúu, te jendaá cahán rī jiín ró jeē tée cástútú xúhun renta jiín ñahan cájica jnéní, yachī cánacani ni i jeē stóo i cuēchi i te quɨ́vɨcoo i ndaha Yaā Dios jeē ndacu ya jniñu nuū i, te máá ró jijnáhan ró chi ma quɨ́vɨ ró. 32 Chi ni quiji Juan, ni steén de ndese condiquīn rō jnūhun ndaā, te tu ní cácandíje ró jnúhun ni cahān de. Te sa suhva tēe cástútú xúhun renta jiín ñahan cájica jnéní, ni cacandíje i jnūhun ni cahān de. Te máá ró, vēsú ni cajito ró jéē ní cacandíje i, te tu ní cánacani cuɨtɨ ni rō jeē candíje ró. Achí yá.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ tēe néé cásájniñu nuū uva
(Mr. 12.1‑12; Lc. 20.9‑19)
33 ’Cuni sōho ɨnga jnūhun yátá jíjnáhan ró: Ni īyo ɨɨn tēe chíí ñuhun. Te ni nachuhun de cuehē ndehē uva. Te ni jesɨ de corral, te ni sáha de ɨɨn nuū cúhun ndehē un táxīn. Te ni jeni de ɨɨn vehe súcún návāha cuu coto de nɨ́ɨ́ cáhnu.
’Te ni stóo de nuū sava tēe sájniñu nuū, te cuu sava de ndehē jiín. Te ni tee de ichi cuahān jicá de. 34 Te máá tiempo ndutútú uva, te ni tají de jecu mozo cuanuquīhin sava uva nuū tée cásájniñu ún. 35 Te tēe un ní cajnɨɨ de mozo un. Te ɨɨn i ni cacani de, te ɨnga i ni cajehni de, te ɨnga i ni cajēhe de yuū xinī. 36 Te tēe chíí uva ni tají tucu de jecu gā mozo cuangoo, cuehē gā vēsú jeē xíhna ñúhún. Te suni súcuan ni casáha tēe un jíín ndɨhɨ mozo un.
37 ’Te jeē sándɨ̄hɨ́ na te ni tají de sēhe de cuahān. Te jéni ni de: Tēe ún chi cuatáhú de jíjnáhan de nuū séhe ri. 38 Te tēe cásájniñu ún, núu ní cajito de nuū séhe tēe chíí uva, te ni cacahān maá: Tēe chíí táhū cúu jeē yáha. Na cáhni yō de, te ndōo tahū de cuu yó, áchí. 39 Te ni cajnɨɨ de i, te ni caquenehen de i ɨnga lado, te ni cajehni de i. Achí yá.
40 Yūcuán na te ni cajnūhun yá de:
Núu súcuan te núu na quíji tēe chíí uva un, ¿te ndese sáha de jíín tée cásájniñu ún? áchí yá.
41 Te ni cacahān de jíín yá:
Ma cundáhú cuɨtɨ ni de tāca tée cásáha jniñu néé un, chi cahni de. Te cuāha de ñuhun cáá uva un núū ɨnga sava tēe sájniñu nuū, cuu sava de ndehē jiín. Te quɨvɨ̄ ndutútú ndehē, te tēe ún nacuāha de sava ndehē nuū tée chíí uva. Achí de.
42 Te ni cahān Jesús jiín de:
¿Te á ná tu cahu ró jnúhun yáha jeē yosó núū tútu iī, jeē ruhū cúu nájnūhun ɨɨn yuū? Chi áchí tutu:
Yuū jeē ní casquéhichī tēe cájeni vehe,
yuū yáha nduu jeē quítuu vehe.
Máá Jítoho yō Yaā Dios ni sáha ya súcuan,
te cánaa ni yō jíto yó jniñu yáha.
Achí tutu. 43 Núu súcuan te cáhán rī jiín ró jeē cujiyo‑ni jeē ndácu Yaā Dios jniñu nuū rō jijnáhan ró, te nacuāha ya jniñu un núū ɨnga ñayuu jeē squícu váha i jniñu ndácu ya nájnūhun cúní yā. 44 Te ñayuu tu cácandíje, ndoho i nájnūhun ndóho ñayuu jeē cotúú sɨquɨ̄ yuú te jnáhnú i. Te quɨvɨ̄ sándaā Yaā Dios cuēchi, te ñayuu tu cácandíje, ndoho i nájnūhun ndóho ñayuu jeē nɨ́nga yuū sɨquɨ̄ i te cundihī i sáha. Achí yá.
45 Te sutū cácujéhnu jíín tée grupo fariseo ni cajini sōho de tāca jnúhun yátá ní cahān yā. Te ni cajecūhun ni de jeē sɨquɨ̄ maá de cúu jnūhun yátá ní cahān yā sɨquɨ̄ tée cásájniñu nuū uva jiín tée cájeni vehe. 46 Te ni canducú de modo jnɨɨ de ya. Te cáyūhú de jeē quɨtɨ̄ ni ñayuu, chi cájeni ni i jeē tée nácani jnūhun Yaā Dios cúu ya.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ vico nándāha