3
Te ni quɨ̄vɨ tucu Jesús ini vehe iī sinagoga. Te yūcuan íne ɨɨn tēe ni ichī ɨɨn ndaha de. Te tēe grupo fariseo cájito yuhu de ya núu nasávāha ya tēe un quɨ́vɨ̄ ndétātú, návāha nihīn de cuēchi sɨquɨ̄ yā. Yūcuán na te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha ún:
Ndocuɨñɨ̄ te condichi rō mēhñu yáha, áchí yá.
Te ni cajnūhun yá de jíjnáhan de:
¿Ndese cáhán ley sɨquɨ̄ quɨvɨ̄ ndétātú? ¿A jéē sáha vāha yó, chí sáha néé yó? ¿A jéē nasávāha yó ñáyuu je yajni cuu, chí sáha yó jéē cúū i? áchí yá.
Te máá de tú na vé ni cacahān de. Te ni quɨtɨ̄ ni yā ni jito ya nuū de jíjnáhan de, te ni cucuíhyá ni yā jeē níhni ni de. Te ni cahān yā jiín tée ni ichī ndaha:
Scáá ndaha ró.
Te ni scaá de, te ni nduvāha‑ni ndaha de. Yūcuán na te ni quendacoo tēe grupo fariseo, te ni casquíjnáhan de jnūhun jíín tée grupo Herodes sɨquɨ̄ yā, ndese cahni de ya.
Jeē ní quecoo cuehē ñayuu nuū yā yumar
Te Jesús cuahān yā nde yumar jiín tée cáscuáha jíín yá. Te cuehē ñayuu región Galilea ni candiquīn i ya. Te suni ñayuu región Judea, jiín ñáyuu ñuu Jerusalén, jiín ñáyuu Idumea, jiín ñáyuu ichi núū cáne niāndii yūte Jordán, jiín ñáyuu región Tiro jiín Sidón, cuehē ndasɨ́ ñáyuu ni cajini jnūhun i jniñu jéhnu ni sáha ya, te ni quecoo i nuū yā. Te ni cahān yā jiín tée cáscuáha jíín yá jeē na cóo tūhva ɨɨn barco quɨ̄vɨ ya, návāha ma chitú níhin ñayuu cuehē ún xiin ya. 10 Chi cuehē ñayuu je ni nasávāha ya, te jeē yúcuan vējicoo cuehē gā ñayuu cándoho tāca núū cuehyɨ̄, te chítú níhin i xiin ya jeē quehé i ya cácuni i. 11 Te ñayuu cáñuhun tachī ini, núu ni cajito nuū yā, te cájecuɨñɨ̄ yɨtɨ́ núū yā, te cácana cóhó:
Máá ní cúu Sēhe Yaā Dios, achí.
12 Te ni ndacu nīhin ya nuū tachí un jéē ma cáhán gā jeē cúu ya Sēhe Yaā Dios.
Jeē ní nacāji ya uxī uū tēe apóstol
(Mt. 10.1‑4; Lc. 6.12‑16)
13 Yūcuán na te ni caa ya cuahān yā ɨɨn yucu. Te ni cana ya tāca tée jeē cuní maá yá caca jíín yá, te ni quecoo de nuū yā. 14 Te ni jeni ya uxī uū de jeē cuɨ́ñɨ de jíín yá, te tají yá de quingoo de nacani de jnūhun. 15 Te ni sáha ya jeē cóndiso jníñu de nasávāha de ñayuu cuhú te quenehen de tachī ini ñayuu. 16 Te yāha cúu ndɨhúxí uū tēe jeē ní nacāji ya: Simón jeē ní nasnání yá de Pedro. 17 Te Jacobo jiín ñani de Juan, sēhe Zebedeo. Te ni nasnání yá ndɨndúú de Boanerges, jeē cuní cahān: Tēe yɨ́hɨ fuerza nacani jnūhun, nájnūhun yɨ́hɨ fuerza taja. 18 Te sava ga de nání de Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Jacobo sēhe Alfeo, Tadeo, Simón tēe grupo cananista, 19 jíín Judas Iscariote, tēe jeē ní nastúu de ya.
Jeē ní cacahān ñayuu jeē jejníñu ya fuerza Satanás
(Mt. 12.22‑32; Lc. 11.14‑23; 12.10)
Yūcuán na te ni quɨ̄vɨ ya ɨɨn vehe jíín tée cáscuáha jíín yá un. 20 Te ni ndutútú tucu cuehē ñayuu, te ni tuá ni cúu caji yā staā jiín de. 21 Te tāca jnáhan vehe ya ni cajini jnūhun jeē súcuan cúu. Te ni quecoo de venūquīhin de ya. Chi cácahān de jeē ní sana xinī yā.
22 Te suni tēe cástéén tutu ley Yaā Dios jeē ní quijicoo nde ñuu Jerusalén, ni cacahān de:
Tēe yáha ñúhun Satanás ini de, jeē cujéhnu nuū tachí. Te jíín fuerza un quénehen de tachī, achí de.
23 Te ni cana ya de jíjnáhan de, te ni cahān yā ɨɨn jnūhun yátá jíín de:
¿Ndese cuu quenehen Satanás maá? 24 Chi núu ɨɨn nación sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, nación un má cúu ga coyūcu cáhnu. 25 Te núu ñayuu ɨɨn vehe sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, ñayuu un má cúu ga coyūcu cáhnu. 26 Te suni súcuan Satanás jiín jnáhan tachī, chi núu sásɨ́ɨn máá te cuajnáhan máá, núu súcuan te ma cóo ga, chi sa suhva naa.
27 ’Te ni ɨɨn tēe ma cúu quɨ̄vɨ de ini vehe tēe ndacuī jeē quenehen de ndajníñu de. Chi cánuú jeē xíhna gā cuhni de tēe ndacuī ún. Te suni súcuan cúu jeē jíhni rī Satanás te quénehen ri tachī.
28 ’Te jendaá cahán rī jiín ró jeē iyó modo coo jnūhun cáhnu ni nuū tāca cuéchi cásáha ñayuu, te suni nuū tāca jnúhun néé cácahān i. 29 Te núu cahān ndevāha i sɨquɨ̄ Espíritu Santo, te ma cóne cáhnu ni Yaā Dios nuū i, chi sa suhva condee cuēchi sɨquɨ̄ i nɨ́ɨ́ cáni, áchí yá.
30 Súcuan ni cahān yā, chi ni cacahān i jeē quénehen ya tachī jiín fuerza Satanás.
Náná yā jiín ñani yā
(Mt. 12.46‑50; Lc. 8.19‑21)
31 Yūcuán na te ni quee naná yā jiín táca ñani yā. Te íin ña nuū quéhe, te ni tají ña jnūhun cuahān nuū yā jeē cána ña ya. 32 Te ñayuu cáyūcu nɨ́ɨ́ xiin ya, ni cacahān i jíín yá:
Náná ni jíín táca ñani ni cáhīin nuū quéhe, te cácuni cahān jiín ní, áchí i.
33 Te ni cahān maá yá:
¿Ndé ɨɨn cúu náná rī jiín ñani rī? achí yá.
34 Yūcuán na te ni ndacoto ya nuū ñáyuu cáyūcú xiin ya ún, te ni cahān yā:
Suni náná rī jiín ñani rī cácuu tāca ñáyuu yáha. 35 Chi tāca ñáyuu casquícu jniñu cúní Yaā Dios, suu cácuu ñani rī, cuāha ri, náná rī, achí yá.
Jnūhun yátá sɨ́quɨ̄ tēe jéte trigo
(Mt. 13.1‑9; Lc. 8.4‑8)