CARTA JEE NI TEE SAN PABLO APOSTOL NUU ÑAYUU ÑUU ROMA
1
Máá rí cúu Pablo, mozo Jesucristo, chi ni cana Yaā Dios ruhū cúu ri apóstol yā, ni jeni ya ruhū te ni tají yá ruhū jeē nácani ri jnūhun jeē jnáma ya ñayuu.
Te jnūhun un ní jejnūhun ya nde jenahán ndasɨ́, te yósó núū tútu iī jeē ní catee tēe ni canacani jnūhun ya. Te jnūhun un cáhán sɨquɨ̄ Jitoho yō Jesucristo, Yaā cúu Sēhe Yaā Dios. Te ni nduu ya tēe, ni cacu ya chīji yucūn rey David. Te ni natecu yā mēhñu ndɨ́yɨ ni sáha Espíritu iī, te súcuan ni steén Yaā Dios jeē cúu ya Sēhe ya jeē ndíso poder. Te jeē jiín Jesucristo ni jēhe Yaā Dios jniñu luu yáha jeē cácuu ri apóstol, cájica ri jiín jnúhun Cristo, návāha coo ñayuu tācá nación jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, te cuatáhú i nuū yā. Te suni máá ró jijnáhan ró, suni ni cana ya rohó ní quɨ́vɨcoo ró ndaha Jesucristo.
Te tée ri carta yáha cuajeē nuū rohó ñáyuu ñuu Roma. Chi ni cundáhú ni Yaā Dios rohó, te ni cana ya rohó jéē coo ndoo coo iī rō nuū yā. Te ñúhun ni rī jeē maá Tátá yō Yaā Dios jiín Jítoho yō Jesucristo sáha ga yā jeē váha róhó, te sáha ya jeē coo ndeyɨ́ coo sɨɨ̄ ni rō.
Jeē cuní Pablo quihīn de ñuu Roma
Te xīhna gā cástūhun rí nuū rō jeē nácuatáhú rí nuū Yaā Dios jeē sɨquɨ́ rohó jijnáhan ró, chi ni sáha Jesucristo jeē váha róhó. Chi nɨ́ɨ́ ñáyɨ̄vɨ jíté núu jnūhun cuahān ndese vāha cácandíje ró yá. Te máá Yaā Dios jiní yā jeē niní jícán tahú rī jehē rō jijnáhan ró nuū jicán tahú rī. Chi yōhyo ndɨ́hvɨ́ ni rī jejníñu ri nuū yā jeē nácani ri jnūhun Sēhe ya. 10 Te níní jícán tahú rī nuū yā jeē núu cúní yā te nde vijna te cuu jecondēhe rí rohó. 11 Chi cúu ni rī coto ri nuū rō jijnáhan ró, te stéén gā rī jnūhun ya nuū rō, návāha quendōo vāha ga anuá rō te cuɨñɨ nīhin ga rō jiín. 12 Súcuan cúní rī návāha sáha yó jéē ɨnuú coo ndeyɨ́ ni yō jijnáhan yó sɨquɨ̄ jeē ɨ́nuú cácandíje yó yá.
13 Hermano jijnáhan ró, cúní rī jeē na jécūhun ni rō jeē tɨ́jnɨ jínu ni cuu ni rī jecondēhe rí rohó, te nde vijna ná tu cuu. Chi cúní rī scuité núu ga rī jnūhun ya mēhñu ró, nájnūhun ni sáha ri mēhñu ñáyuu tāca gá nación. 14 Chi cúu ri tēe táú sɨquɨ̄ jnúhun ya, chi táú rī nacuāha ri jnūhun ya nuū ndɨhɨ ñayuu, cúu ñayuu jiní gā sɨquɨ̄ ndɨhɨ jeē iyó ñayɨ̄vɨ jíín jéē tu jíní cuɨtɨ, cúu ñayuu tūhva jíín jéē tú tūhva. 15 Jeē yúcuan cúu jeē ndɨhvɨ́ ni rī jeē suni nuū rohó ñáyuu ñuu Roma nacani ri jnūhun jnáma ya yohó.
Jeē ndíso jnūhun vāha ya poder
16 Chi tu cúcanu rī sɨquɨ̄ jnúhun vāha ya, chi yūcuan cúu poder Yaā Dios jeē jnáma ya tāca ñáyuu cácandíje, xīhna gā ñayuu hebreo te suni tāca gá ñayuu. 17 Chi jnūhun vāha ya un stéén nuū yō jeē ndáhva Yaā Dios cuēchi yó sɨ́quɨ̄ jeē candíje yó jéē sáha ya jehē yō, te máá jéē candíje yó nɨ́ɨ́ cuáhān yō. Chi súcuan cáhán nuū tútu iī: Ñayuu jeē ní ndahva yā cuēchi i, técu i jeē candíje i jeē sáha ya jehē i, áchí.
Sɨquɨ̄ jeē iyó ndasɨ́ cuéchi ñayuu
18 Chi jíní vāha yó jéē Yaā Dios andɨvɨ́, cuāha ya castigo xeēn nuū tāca ñáyuu tu cácandíje te máni cuēchi cásáha. Chi jíín jniñu néé cásáha i te cájesɨ i nuū jnúhun ndaā. 19 Te ma cúu cahān i jeē tu jécūhun ni i sɨquɨ̄ ndese Yaā cúu Yaā Dios, chi máá yá ni steén nuū i. 20 Chi jíín táca jeē ni sáha ya te cúu jécūhun ni ñayuu ndese Yaā cúu máá Yaā tu jíto i nuū. Chi nde ni jecōo ñayɨ̄vɨ jíín ndé vijna te cúu jécūhun vāha ni i jeē maá yá cúu Yaā Dios te íyó poder yā nɨɨ́ cáni. Te jeē yúcuan má cúu cuɨtɨ cahān i jeē tu jíní i jeē iyó yá. 21 Chi vēsú ni cajini i ndese Yaā cúu ya, te tu ní cáchiñúhún i ya jeē cúu ya Yaā Dios, te ni tu ní nácuatáhú i nuū yā. Chi sa suhva ni nduu i ñayuu cájeni cāhá ni, chi ni candunéé íī i, te ni quendōo nee ini anuá i. 22 Cácahān i jeē ndichí i, te sa suhva cácunéé i. 23 Chi ni castóo i Yaā Dios jeē yóhyo luu cújéhnu, jeē ma cúū cuɨtɨ. Te ni cajetáhú i tācá imagen jeē casáha i, jeē cáa nájnūhun tēe cájihī, te suni nde imagen saa jiín cóō jiín quɨtɨ cájica ndɨcúún ndaha.
24 Te jeē yúcuan ní siaá Yaā Dios i jeē na sáha i tācá jniñu jnéhén jniñu néé jéē cuní i. Te cásáha i jniñu néé jíín jnáhan i jeē cúu máá jnúhun canu. 25 Chi tu ní cácandíje i jnūhun ndaā Yaā Dios, chi sa ni cacandíje i jnūhun stáhú. Te cáhīyo yɨ́ñúhún i te cáchiñúhún i nuū tāca jéē ni sáha ya, lugar jeē chiñúhún i máá Yaā ni sáha ún, Yaā jeē cánuú cahān yō jeē cujéhnu ya nɨɨ́ cáni. Amén.
26 Jeē yúcuan ní siaá Yaā Dios i jeē na sáha i tācá jniñu néé jéē cándiyo ni i jeē cúu máá jnúhun canu. Chi nde ñahan ni casama ña modo sɨhɨ́, te ni quɨ̄vɨ ña jíín modo neé. 27 Te suni súcuan tēe ni casiáá de modo chíjniñu jíín ñahan. Te nde ni nduquījí de ni casáha ndɨyɨ̄ de jíín jnáhan yɨ́ɨ́ de, te tēe jíín tée ni casáha de jniñu jnúhun canu. Te cándoho de castigo sɨquɨ̄ jníñu néé ní casáha de.
28 Te jeē tu ní cácuni i cuajnúhún i Yaā Dios, jeē yúcuan ní siaá yā i jeē na cáni néé ni i, te sáha i tācá jniñu jeē tu íyó váha. 29 Te máni máá na jniñu jeē tu íyó ndáā cándɨhvɨ̄ ni, te cájica jnéní, cásáha jniñu néé, cándiyo ni, cájito uhū jnáhan. Te máni jeē cácucuésún ni, cájehni ndɨ̄yɨ, cájejnáhan, cástáhú, cásáhuhū jnáhan, cásájnúhún sɨquɨ̄ jnáhan. 30 Cácahān jnūhun néé sɨ́quɨ̄ jnáhan, cájito uhū Yaā Dios, cácujéē ni, cásándúxí máá, cásátéyɨ́ máá, cájequin costumbre neé, tu cájendetū nuū tatá nuū naná. 31 Te tu cájecūhun cuɨtɨ ni, tu squícu jnūhun jéjnūhun, tu íyó mánī jiín jnáhan, tu íne cáhnu ni nuū jnáhan, tu cúndáhú ni jnáhan. 32 Te je cájini vāha i jeē ni sándaā Yaā Dios jeē ñáyuu casáha súcuan, cánuú jnahnū ndetū i. Te vēsú súcuan cájini i, te níní cásáha i jniñu néé un, te suni cánujnahan ni i jeē casáha jnáhan i súcuan.
Ndaā sándaā Yaā Dios sɨquɨ̄ cuéchi