12
Jā ní nchihi María perfume jēhē Jesús
(Mt. 26.6‑13; Mr. 14.3‑9)
De cúmanī īñū cā quīvī de coo vico pascua. De nī jēhēn tucu Jesús ñuū Betania nūū ndéē Lázaro, tēe jā ní jīhī de nī nastécū yā dē.
De nī nsāhá ndá ji iin vico jā cuxíní ji jíín yā jā íyó yíñúhún ji jíín yā. De Marta nī jani ña cōhō. De Lázaro yájī dē stāā jíín yā nūū mesa jíín ndá cā nchivī.
Ñúcuán de María nī nquenda ña jíín tá sava litro aceite perfume jā cúu ndinuhun itā nardo, jā yāhvi ndasí ndéē. De nī nchihi ña jēhē Jesús, de nī nasíchī ña jíín ixi ña. De níí inī vehe nī nchitú xicō perfume.
Ñúcuán de nī ncāhān Judas Iscariote sēhe Simón, iin tēe scuáha jíín yā, de suu dē cúu jā nastúu dē yā:
¿Nūcu nduú ní ncúyāhvi perfume yáhá jā ūnī ciento denario, de cuāha ó nūū nchivī ndāhví nícu?
Súcuán nī ncāhān dē, nsūú jā cúndáhví ndija inī dē nchivī ndāhví, chi sa jā cúu dē tēe cuíhná. Chi maá dē née itīn xūhún, de quéhen cuíhná dē jā jáquīn ndá tēe ñúcuán.
Sá de nī ncāhān Jesús: Mā stáhān nū ña. Chi jā ní nsāhá ña yáhá cúu jā ní nsāhá tūha ña nduhū jōndē quīvī jā quiyuhū ni.
Chi níí cání ndéē nchivī ndāhví jíín nú, sochi nduhū chi mā cúndeē ni cā jíín nú, ncachī yā.
Jā ní scáni táhán ndá dē tūhun jā cahnī dē Lázaro
De cuāhā nchivī hebreo nī jini ji tūhun jā ndéē yā ñuū Betania. De nī nquenda ndá ji, de nsūú maá-ni jā cúnī ji cūndēhé ji nūū Jesús, chi suni cúnī ji cūndēhé ji nūū Lázaro, tēe jā ní nastécū yā.
10 Ñúcuán de ndá sūtū cúñáhnú nī scáni táhán dē tūhun jā suni cahnī dē Lázaro.
11 Chi jā síquī Lázaro de nī ncujiyo cuāhā táhán dē hebreo nūū dē, de cándíja ji Jesús.
Jā ní nquīvi Jesús Jerusalén
(Mt. 21.1‑11; Mr. 11.1‑11; Lc. 19.28‑40)
12 De incā quīvī, de ndá nchivī cuāhā jā ní nquenda vico pascua, nī jini ji tūhun jā váji Jesús Jerusalén.
13 De nī jahnū ji ndahá ñūū, de nī nquee ji cuātahān ji yā. De nī ncana jee ndá ji: Cúñáhnú ndasí Yāā Dios. Vāha ndasí Yāā cúu Yāā jā váji jíín tiñu maá Jētohō ō Yāā Dios. Vāha ndasí Yāā cúu Rey maá ó nchivī Israel, ncachī ji.
14 De nī nīhīn Jesús iin burro, de nī jēcōsō yā tī, tá cúu nūū cáhān tutū īī:
15 Nchivī Jerusalén jā suni nání Sión, mā cúyūhú ndá nú.
Yáhá cūndēhé nú jā váji Rey nū,
de yósō yā iin burro.
Cáchī tutū.
16 De quīvī ñúcuán de ndá tēe scuáha jíín yā nduú ní jícūhun inī dē jā súcuán quée ndaā ndācá jā yósō nūū tutū īī. De jondē tá nī nduñáhnú Jesús jā cuánohōn yā andiví, de sá de nī nūcūhun inī dē ndá tūhun jā yósō sīquī yā, jíín jā súcuán nī nsāhá ndá dē jíín yā.
17 De ndá nchivī jā ní īyo jíín yā tá nī ncana yā Lázaro nūū yíyuhū dē, de nī nastécū yā dē, nī nacani ji tūhun nāsa nī nsāhá yā.
18 Jā ñúcuán cúu jā ní nquee nchivī cuāhā, nī jētahān ji yā, chi nī jini ji tūhun jā ní nsāhá yā tiñu ñáhnú jā ní stéhēn yā poder yā.
19 Ñúcuán de nī ncāhān ndá máá tēe fariseo: Mitan de ja nī jinī ō jā má cūú cuitī cā casī ō. Chi ndéhé ó jā ndiviī cuitī nchivī cuāhān ji jíín dē, ncachī ndá dē.
Nchivī nación Grecia nánducú ji Jesús
20 De sava nchivī nación Grecia, suni nī nquenda ji Jerusalén vico pascua jā chiñúhún ji Yāā Dios.
21 De nī nquenda ndá ji nūū Felipe, tēe ñuū Betsaida ndáñúū Galilea. De nī ncāhān ji jíín dē: Señor, cúnī ndá sá cāhān sá jíín Jesús, ncachī ji.
22 De nī jēhēn Felipe, nī ncachī tūhun dē nūū Andrés. De ndúū dē cuācachī tūhun dē nūū Jesús.
23 De nī ncāhān Jesús jíín dē: Ja nī nquenda quīvī jā nduñáhnú maá Yāā nī nduu tēe.
24 De ndāā cáhān ni jíín ndá nú, iin nūnī trigo tú mā níncava nūū ñūhún jā quiyuhū, túsaá de coo mátúhún-ni. Sochi tú quiyuhū, de nacayā cuāhā ndasí. De suni súcuán cánuú jā cuū ni de quiyuhū ni, tácua coo cuāhā nchivī jā nduu ji sēhe Yāā Dios.
25 De nā-ni nchivī tú nduú jéhe ji tūhun cundoho ji jā síquī nduhū, de tānū tāhvī ji. De nchivī jā jéhe ji tūhun cundoho ji jā síquī nduhū inī ñayīví yáhá, cutecū ji níí cání andiví.
26 De tú ní nchivī cúnī ji satíñú ji nūū ni, de ná cúniquīn ji nduhū. De nūū cundeē maá nī, suni ñúcuán cundeē nchivī sátíñú nūū ni. De nchivī jā sátíñú nūū ni chi sāhá Tatá nī jā cuñáhnú ji.
Jā ní ncāhān Jesús jā cuū yā
27 De mitan de cúcuécá ndasí inī ni sáhá tūndóhó jā quiji sīquī ni. ¿De nāsa cāhān ni? ¿A cāhān ni jíín Tatá nī: Scácu ní sāán nūū tūndóhó jā quiji sīquī sá, cachī ni? Mā cūú, chi jā síquī ñúcuán cúu jā ní nquiji nī ñayīví.
28 Tatá, stéhēn ní jā cúñáhnú ndasí ní jíín poder ní, ncachī yā. Ñúcuán de ichi andiví nī ncāhān iin tūhun: Ja nī stéhēn ni jā cúñáhnú nī, de stéhēn tucu nī incā vuelta, ncachī yā.
29 De nī jini ndá nchivī íñí ñúcuán, de nī ncāhān ji jā taja cána. De sava cā ji nī ncāhān: Iin ángel Yāā Dios nī ncāhān jíín yā.
30 De nī ncāhān Jesús jíín ji: Nduú ní ncáhān Yāā Dios tūhun yáhá jā síquī nduhū, chi sa sīquī ndá máá nú tácua cunī nū jā ní ncāhān yā jíín nī.
31 Mitan cúu jā sándaā Yāā Dios sīquī cuāchi nchivī ñayīví yáhá. Mitan cúu jā scúnu yā jānēhén jā tátúnī inī ñayīví yáhá.
32 De nduhū, tá jīnu cundita caa nī cuū ni inī ñayīví, de sāhá nī jā cuu inī ndá nchivī quīvi ji ndahá nī, ncachī yā.
33 Súcuán nī ncāhān yā jā stéhēn yā nāsa modo cuū yā.
34 De nī ncāhān nchivī jíín yā: Nī jini ndá sá tūhun jā cáhān tutū ley Yāā Dios jā névāha ó, jā Cristo cutecū yā níí cání. ¿De nūcu cáhān ní jā Yāā nī nduu tēe, cánuú cundita caa yā cuū yā? ¿Ní iin cúu maá Yāā nī nduu tēe túsaá? ncachī ji.
35 Ñúcuán de nī ncāhān Jesús: Jacū-ni cā quīvī cundeē ni jíín ndá nú jā cúu nī luz jā cúnijīn inī ánō nū. Túsaá de mitan juni íyó cā luz ni jíín nú, de caca nú jíín, chi iin sanaā-ni de cuāhān ni, de quendōo nú modo nūū neē. Chi nchivī jíca modo nūū neē, nduú jínī ji ní cúu nūū quíhīn ji.
36 Túsaá de juni ndéē cā ni jíín nú, de candíja nú nduhū jā cúu nī luz, tácua nduu nú nchivī jíca jíín luz, ncachī yā. Súcuán nī ncāhān yā ndá tūhun yáhá, de cuāhān yā-ni, de nduú cā ní stéhēn yā maá yā nūū ji.
Jāá nduú ní ncándíja nchivī hebreo jā cúu yā Cristo
37 De vísō cuāhā tiñu ñáhnú nī nsāhá Jesús jā stéhēn yā poder yā nūū nchivī, de nduú ní ncándíja ji yā.
38 Chi cánuú quee ndaā tūhun jā ní ncāhān Isaías, tēe nī nacani tūhun Yāā Dios janahán:
Tátā Yāā Dios, nduú ní ncándíja ndá nchivī tūhun jā ní nacani sá,
de nduú ní ncándíja ji tiñu ñáhnú jā ní stéhēn ní poder ní nūū ji.
Ncachī Isaías.
39 Jā ñúcuán nduú ní ncúu candíja ndá ji, chi nī ncāhān tucu Isaías:
40 Nī nsāhá Yāā Dios modo jā cuáá ánō ndá ji,
jíín jā cúnīhin inī ji,
tácua coo modo jā má cūní ndá ji,
de ni mā jícūhun inī ji,
ni mā násāma inī ji quīvi ji nūū ni,
jā nasāhá vāha nī ánō ji nūū cuáchi ji.
Ncachī Cristo, cáchī tutū.
41 Ndá tūhun yáhá nī ncāhān Isaías, chi ja nī jinī dē nāsa cúñáhnú ndasí Jesús, de nī ncāhān dē nāsa coo quīvī jā quiji yā.
42 De vísō súcuán de cuāhā nchivī hebreo chi nī ncandíja ji yā, de suni jondē jíín sava tēe tátúnī. Sochi nduú ní ncáchī ndá dē jā cándíja dē yā, chi sīquī jā yúhú dē tēe fariseo. Chi tú súcuán de mā cuáha cā ndá tūhun jā quīvi dē vehe īī sinagoga.
43 Chi ndá tēe tátúnī cúsiī cā inī dē jā cuñáhnú dē sāhá nchivī, nsūú cā jā cuñáhnú dē sāhá Yāā Dios.
Tūhun jā cáhān Jesús cúu jā sāhá ndāā sīquī nchivī
44 De nī ncāhān jee Jesús: Nchivī cándíja nduhū, de nsūú mátúhún-ni nduhū cándíja ji, chi suni cándíja ji jondē maá Tatá nī, Yāā nī ntají nduhū.
45 De nchivī jínī nūū ni, suni jínī ji nūū Yāā nī ntají nduhū.
46 Maá nī jā cúu luz jā cúnijīn inī ánō nchivī, nī nquiji nī inī ñayīví tácua ndá nchivī cándíja nduhū, mā cācá ji modo nūū neē.
47 De tú iin nchivī jíni ji tūhun cáhān ni, de tú nduú jétáhví ji, de nsūú nduhū cúu jā sāhá ndāā sīquī ji. Chi nduú vāji nī jā nacunehen nī cuāchi sīquī nchivī ñayīví, chi sa jā scácu nī ji.
48 De nchivī jā squéne yichī nduhū, de nduú jétáhví ji tūhun cáhān ni, íyó iin jā sāhá ndāā sīquī ji. Suu ndācá tūhun jā ní ncāhān ni, tūhun ñúcuán cúu jā nacunehen cuāchi sīquī ji quīvī jīnu ñayīví.
49 Chi nduú cáhān ni jā cúu inī maá nī, chi Tatá nī, Yāā nī ntají nduhū, maá yā nī ndacu nūū ni nāsa cāhān ni jíín nāsa stéhēn ni.
50 De jínī ni jā tūhun ndácu Tatá nī sáhá jā cutecū nchivī níí cání. Túsaá de ndá tūhun jā cáhān ni, chi maá-ni tūhun jā ní ncachī Tatá nī cúu, ncachī yā.