27
Jā cuáhān ndá dē jíín yā nūū Pilato
(Mr. 15.1; Lc. 23.1‑2; Jn. 18.28‑32)
De tá nī ncunijīn, de ndācá sūtū cúñáhnú jíín ndá tēe ñáhnú jā ndácu nūū nchivī hebreo, nī scáni táhán dē tūhun nāsa sāhá dē jā cuū Jesús.
De nī juhnī ndá dē yā, de cuāhān dē jíín yā nūū Poncio Pilato, tēe cúu gobernador.
Jā ní jīhī Judas
(Hch. 1.16‑19)
Ñúcuán de Judas, tēe jā ní nastúu yā, nī jinī dē jā ní ncunīhin sīquī yā jā cuū yā. De nī ntahúhvī inī dē, de nī nacuāha dē ōcō ūxī xūhún plata jā ní nīhīn dē nūū ndá sūtū cúñáhnú jíín nūū ndá tēe ñáhnú.
De nī ncāhān dē jíín: Cuāchi nī nsāhá sá jā ní nastúu sá iin tēe jā cuū dē, de nduú nā cuāchi dē. De nī ncāhān ndá dē: ¿Nā cuá ndíhvī inī ndá nī? De cuāchi maá nú cúu, ncachī dē.
De nī nasquéne Judas xūhún ñúcuán inī templo. De nī nquee dē cuāhān dē, de nī scuéhné dē maá dē.
De ndá sūtū cúñáhnú nī nastútú dē xūhún ñúcuán, de nī ncāhān dē: Mā cūú chuhun ó xūhún yáhá inī jātūn nūū sócō ndá nchivī, chi xūhún jā ní jēcunáá jā cuū iin tēe cúu, ncachī dē.
Ñúcuán de nī nsāhá ndāā ndá dē jā xūhún ñúcuán cueen dē ñuhun jā nání Lugar Ñuhun Quíxín, tácua ñúcuán quiyuhū ndá nchivī jīcá.
De jā suu cúu jā jondē mitan nání ñuhun ñúcuán Lugar Ñuhun Nīñī.
De súcuán nī nquee ndaā tūhun nī ncāhān Jeremías, tēe nī nacani tūhun Yāā Dios jondē janahán: Nī nquehen ndá dē ndihócō ūxī xūhún plata, de súcuán-ni cúu iin yāhvi jā ní nsāhá nchivī Israel cuenta nāsaa-ni ndéē yā nūū ji.
10 De jíín xūhún ñúcuán nī jeen ndá dē ñuhun quíxín, tá cúu nūū ní ndacu maá Jētohō ō Yāā Dios nūū ni. Ncachī Jeremías.
Jā ní īñi Jesús nūū Pilato
(Mr. 15.2‑5; Lc. 23.3‑5; Jn. 18.33‑38)
11 De tá nī nquenda ndá dē jíín Jesús nūū gobernador, tēe cúu Pilato, de nī jīcā tūhún dē yā: ¿A maá nú cúu Rey nchivī hebreo? ncachī dē. De nī ncāhān Jesús: Suu cúu nī, tá cúu nūū cáhān nū, ncachī yā.
12 De ndá sūtū cúñáhnú jíín ndá tēe ñáhnú jā ndácu tiñu, nī ncāhān dē cuāchi sīquī yā. Sochi nduú ní scócóo cuitī yā.
13 Ñúcuán de nī ncāhān Pilato jíín yā: ¿A nduú jíni nú jā cuāhā cuāchi cáhān ndá dē sīquī nū? ncachī dē.
14 Sochi nduú ní ncáhān cuitī yā ni iin tūhun jíín dē. De nī nsāhvi ndasí inī gobernador jāá nduú ní ncáhān cuitī yā.
Jā ní nsāhá ndāā ndá dē jā cahnī dē yā
(Mr. 15.6‑20; Lc. 23.13‑25; Jn. 18.38–19.16)
15 De íyó costumbre gobernador jā quīvī vico ñúcuán siáā dē iin tēe yíhí vecāa, nā-ni tēe cúnī nchivī jā siáā dē.
16 De quīvī ñúcuán íyó iin tēe yíhí vecāa, nání dē Barrabás, de ja nī jītē nuu tūhun jā ní nsāhá dē cuāchi xeēn.
17 De tá nī ndutútú nchivī, de nī ncāhān Pilato jíín ji: ¿Ní tēe cúnī ndá nú jā siáā ni mitan: A Barrabás á Jesús jā cúu Cristo, Yāā jā ní ntají Yāā Dios? ncachī dē.
18 Súcuán nī ncāhān dē chi cúnī dē siáā dē Jesús. Chi ja nī jīcūhun inī dē jā ní ncucuásún inī ndá sūtū ñúcuán, de jā suu cúu jā ní nasiáha ndá dē yā nūū dē.
19 De juni ndéē Pilato silla nūū sáhá ndāā dē tiñu, de ñasíhí dē nī ntetíñú ña tūhun nī nquiji nūū dē: Mā quívi nduū nū jíín ndá nchivī sīquī tēe ndāā jīñā, chi cuni de ndasí nī nsiúhú jāni nduhū jā síquī dē, ncachī ña.
20 Sochi ndá sūtū cúñáhnú jíín ndá tēe ñáhnú, nī scáhān dē nchivī jā cācān ji jā ná siáā dē Barrabás, de ná cúū Jesús.
21 Ñúcuán de nī jīcā tūhún tucu gobernador: Jā ndúū dē, ¿ní iin dē cúnī ndá nú jā siáā ni? ncachī dē. De nī ncāhān ji: Siáā ní Barrabás, ncachī ji.
22 De nī jīcā tūhún Pilato: ¿Túsaá de nāsa cúnī ndá nú jā sāhá nī jíín Jesús, tēe cúu Cristo? ncachī dē. De nī ncāhān ndihi ji: Cata caa ní dē yīcā cruz, ná cúū dē, ncachī ji.
23 Ñúcuán de nī ncāhān Pilato: ¿Nā cuāchi nī nsāhá dē túsaá? De ndá nchivī nī ncana jee ndasí ji: Cata caa ní dē yīcā cruz, ná cúū dē, ncachī ji.
24 De nī jinī Pilato jāá nduú cúndeé dē jíín nchivī, chi sa víhí cā cúvaā ji. De nī ndacu dē jā ná quíji ndute, de nī nandahá dē nūū nchivī cuāhā. De nī ncāhān dē: Jā nándahá nī yáhá cúu seña jāá nduú nā cuāchi cundeē sīquī ni jā cuū tēe vāha yáhá. Chi sīquī ndá máá nú ná cúndeē, ncachī dē.
25 De nī ncāhān ndihi nchivī: Suu sīquī ndá máá sá jíín sīquī sēhe sá ná cúndeē cuāchi jā cuū dē, ncachī ji.
26 Sá de nī nsiáā dē Barrabás cuāhān. De nī ndacu dē jā ná cáni ndá soldado Jesús, jíín jā cata caa dē yā yīcā cruz.
27 Ñúcuán de ndá soldado cuāhān dē jíín Jesús inī palacio. De nī ncana dē ndihi táhán dē nī ncutútú dē nūū yā.
28 De nī ntavā ndá dē sahma yā, de nī nchuhun dē yā iin sahma cuahá jā cúu sahma rey.
29 De nī nsāhá ndá dē iin corona iñu, de nī nchuhun dē xīnī yā. De nī nchihi dē ndahá cuáhá yā iin ñutun jā cúu tá cúu bastón. De nī nsāhá catá dē nūū yā, chi nī jēcuīñī jītí dē, sáhá dē jā chíñúhún dē yā. Nācā vāha rey cúu Rey nchivī hebreo, ncachī dē.
30 De nī ntivī sīí ndá dē nūū yā. De nī naquehen dē ñutun jā ní nchihi dē ndahá yā, de nī ncuun dē xīnī yā.
31 De tá nī ncuu nī nsāhá sácá dē yā, de nī ntavā dē sahma cuahá jā ñúhún yā, de nī nachuhun dē yā sahma maá yā. De cuāhān dē jíín yā jā cata caa dē yā yīcā cruz.
Jā ní jata caa dē yā yīcā cruz
(Mr. 15.21‑32; Lc. 23.26‑43; Jn. 19.17‑27)
32 De tá nī nquee ndá soldado jíín yā, de nī jēcutáhán dē jíín iin tēe ñuū Cirene, nání dē Simón. De nī ntee ndá dē tiñu tēe ñúcuán jā cuiso dē cruz yā.
33 De nī nquenda ndá dē iin lugar nūū nání Gólgota, de tūhun ñúcuán cáhān: Lugar Yiqui Xínī.
34 De nī jēhe ndá dē vino jā ní nsacā nuu jíín iin jā úguā jā coho yā. De tá nī jito túnī yā, de nduú ní ncúnī yā coho yā.
35 De tá nī ncuu nī jata caa dē yā yīcā cruz, de nī nsāhá dē suerte sīquī nāsa nīhīn iin iin dē sahma yā. De súcuán nī nquee ndaā tūhun jā ní ntee tēe nī nacani tūhun Yāā Dios janahán: Tavā ndá dē suerte sīquī nāsa nīhīn iin iin dē sahma nī, ncachī yā, cáchī tutū.
36 Sá de nī jēcundeē ndá dē ñúcuán jā coto dē jondē cuū yā.
37 De nī ntee dē iin tūhun xīnī cruz yā jā cáhān nā sīquī nī jīhī yā: Yáhá cúu Jesús, Rey nchivī hebreo, cáchī.
38 De suni nī jata caa ndá dē ūū tēe cuíhná yīcā ūū cā cruz, iin dē lado cuáhá yā, de incā dē lado sátín yā.
39 De nchivī jā yáha ñúcuán, scuícó ji xīnī ji, de nī ncāhān yīchī ji:
40 Ndóhó chi cáhān nū jā canī nū templo cāhnú, de nūū únī quīvī de nasāhá nú. Túsaá de scácu nú maá nú mitan. De tú Sēhe Yāā Dios cúu nú, de nuu nú yīcā cruz viī, ncachī ji.
41 De ndá sūtū cúñáhnú, jíín tēe stéhēn ley janahán, jíín tēe grupo fariseo, jíín ndá tēe ñáhnú, suni súcuán nī ncāhān catá dē nūū yā, de cáhān ndá máá dē:
42 Tú incā nchivī nī scácu dē, ¿de nūcu nduú cúu scácu dē maá dē mitan? Tú Rey nchivī Israel cúu dē, de ná núu dē yīcā cruz, tácua candíja ó dē.
43 Nī ncandíja dē Yāā Dios, de ná scácu yā dē mitan de tú cúndáhví inī yā dē, chi nī ncāhān dē jā cúu dē Sēhe yā, ncachī ndá dē.
44 De ndúū tēe cuíhná jā ndíta caa xiín yā, suni súcuán nī ncāhān nāvāha dē.
Jā ní jīhī Jesús
(Mr. 15.33‑41; Lc. 23.44‑49; Jn. 19.28‑30)
45 De tá nī ncuu cahūxī ūū, de nī ncuneē níí cáhnú jondē cahūnī.
46 De tá cahūnī, de nī ncana jee Jesús: Elí, Elí, ¿lama sabactani? De tūhun ñúcuán cáhān: Yāā Dios maá sá, Yāā Dios maá sá, ¿nūcu nī sndóo ní sāán?
47 De sava nchivī íñí ñúcuán, nī jini ji jā cáhān yā, de nī ncāhān ji: Tēe yáhá cána dē Elías, tēe nī nacani tūhun Yāā Dios janahán, ncachī ji.
48 De nī jinu-ni iin tēe, nī jēquēhen dē iin cāchī, de nī nchundaji dē nūū vinagre iyá. De nī ntee dē xīnī iin ñutun, de nī ntee dē yuhú yā jā coho yā.
49 De nī ncāhān sava cā dē: Cundetu nú, cúndēhé ó tú quiji Elías scácu dē á nduú, ncachī ji.
50 De maá Jesús nī ncana jee yā incā vuelta, de nī jīhī yā-ni.
51 De sahma jā ndíta caa jā ndásī nūū cuarto īī inī templo cāhnú, nī ndātā-ni sava sava jondē xīnī jíín jondē jēhē. De nī ntāan, de nī ndātā toto.
52 De nī nune yavī nūū yíyuhū ndīyi, de cuāhā ndīyi jā ní ncandíja ji Yāā Dios, nī natecū ji.
53 De nī nquee ndá ji nūū yíyuhū ji, de tá nī natecū Jesús de nī ndīvi ji inī ciudad īī Jerusalén, de cuāhā nchivī nī jinī nūū ji.
54 De tá nī jīhī Jesús, de tēe cúu capitán jíín ndá tēe íñí jíín dē jā jíto dē jondē cuū yā, nī jinī ndá dē jā ní ntāan, jíín ndá cā tiñu jā ní ncuu. De nī nchūhú ndasí ndá dē, de nī ncāhān dē: Jāndáā ndija jā Sēhe Yāā Dios cúu tēe yáhá, ncachī dē.
55 De ñúcuán íñí cuāhā ñahan, ndéhé jícá ña. De suu ndá ñahan ñúcuán nī jēcuniquīn ña Jesús jondē Galilea, vāji ña jā chíndeé ña yā.
56 De ūnī ña cúu María ñuū Magdala, jíín María naná Jacobo jíín José, jíín naná ndúū sēhe Zebedeo.
Jā ní nchiyuhū dē yā
(Mr. 15.42‑47; Lc. 23.50‑56; Jn. 19.38‑42)
57 De tá nī ñini quīvī ñúcuán, de nī nquenda iin tēe cuícá, nání dē José, de tēe ñuū Arimatea cúu dē.
58 Tēe yáhá nī jēhēn dē nūū Pilato, de nī jīcān dē yiqui cúñu Jesús. De nī ndacu Pilato jā ná cuáha ji nūū dē.
59 De José nī nquehen dē yiqui cúñu yā, de nī nchusúcún dē iin sahma cuijín ndoo.
60 De névāha dē iin yavī ndīyi jā ní ncaān jeé yīcā iin cava, nūū ncháha ca quiyuhū ndīyi. De ñúcuán nī nchiyuhū dē yā. De nī jasī dē iin yūū cāhnú yuhú yávī, de cuāhān dē.
61 De María ñuū Magdala, jíín incā María, ndéē ña ichi núū nūū yíyuhū yā.
Jā ní jito ndá soldado nūū yíyuhū yā
62 De nī ncuu ndācá tiñu yáhá maá quīvī jā sáhá tūha nchivī jā quiji quīvī nátātú. Sá de nī ncunijīn maá quīvī nátātú. De ndá sūtū cúñáhnú jíín ndá tēe grupo fariseo, nī jēhēn dē nūū Pilato.
63 De nī ncāhān ndá dē: Señor, núcūhun inī ndá sá jā tá nī ntecū tēe stáhví néhén ñúcuán, de nī ncāhān dē jā natecū dē nūū únī quīvī.
64 Túsaá de ndacu ní jā ná cóto vāha ndá soldado yuhú yávī ñúcuán jondē tá nī nchāha ūnī quīvī. Chi tú nduú de sanaā de quiji ndá tēe jā ní scuáha jíín dē, de natavā cuīhná dē ndīyi ñúcuán jacuáā, quīhīn dē jíín. Ñúcuán de cachī ndá dē nūū nchivī jā ní natecū tēe ñúcuán. De víhí cā cuu tūhun stáhví ñúcuán nsūú cā jā xíhna ñúhún, ncachī ndá dē.
65 De nī ncāhān Pilato jíín dē: Yáhá íyó ndá soldado. Cuáhán jíín dē, de sāhá cutú vāha ndá nú yuhú yávī, de coto vāha ndá nú, tú nāsa cuu vāha cā sāhá nú, ncachī dē.
66 De cuāhān ndá dē, de nī nsāhá cutú dē yūū jā ndásī yuhú yávī nūū yíyuhū yā, de nī stíin vāha dē. De nī jani dē ndá soldado jā coto.