9
De suni nī ncāhān yā jíín ndá dē: Ndāā cáhān ni jíín ndá nú jā sava tēe íyó yáhá, mā cúū cuitī dē chi jondē cunī dē nāsa tátúnī Yāā Dios jíín poder yā, ncachī yā.
Jā tucu nī nduu yā
(Mt. 17.1‑13; Lc. 9.28‑36)
Ñúcuán de nūū íñū quīvī, de Jesús nī jeca yā Pedro jíín Jacobo jíín Juan, de cuāhān sīín yā jíín dē iin yucu súcún. De ñúcuán, tucu nī nduu yā nūū dē.
De sahma yā nī jēndūtē, de nī nduyaa ndasí tá cáá yūhā volcán. De nduú ni iin nchivī ñayīví yáhá cuu naquete ji jā nduyaa ndasí súcuán.
De nī jinī ndá dē jā Elías jíín Moisés, tēe nī īyo janahán, nátúhún ndúū dē jíín Jesús.
Ñúcuán de nī ncāhān Pedro jíín yā: Maestro, nācā vāha jā íyó ndá sá yáhá, de ná sáhá ndá sá ūnī vehe ramádā, iin cuu maá ní, incā cuu Moisés, de incā cuu Elías, ncachī dē.
Chi nī nchūhú ndasí ndá dē, de Pedro nduú ní nsáhá dē cuenta nā cuá cúu jā cáhān dē.
De nī nquiji iin vīcō nūhún, de nī jasī-ni nūū ndá dē. De nūū vīcō ñúcuán nī ncāhān iin tūhun: Yáhá cúu Sēhe nī jā mānī ndasí nī jíín. De cunini ndá nú tūhun cáhān yā, ncachī.
De nī nūcūndēhé ndá dē-ni, de nduú cā ní jínī dē ndúū tēe ñúcuán, chi maá-ni cā Jesús.
De nī nuu ndá dē jíín yā yucu. De nī ndacu nīhin yā nūū dē jā má cāchí dē nūū ni iin jā súcuán nī jinī ndá dē, chi jondē tá natecū maá yā, Yāā nī nduu tēe, ncachī yā.
10 Jā ñúcuán nī nchuhun inī ndá dē ndācá jā ní ncuu ñúcuán, de jícā tūhún táhán dē nā tūhun cúu jā natecū yā.
11 De nī jīcā tūhún dē yā: De ndá tēe stéhēn ley janahán, ¿nājēhē cáhān dē jā cánuú jā xihna cā Elías nenda, sá de quiji Yāā cúu Cristo? ncachī de.
12 De nī ncāhān yā jíín dē: Jāndáā cúu jā xihna cā quiji iin tēe cuu tá ncuu Elías, de sāhá tūha dē ndihi, cáchī tutū. ¿De nā cuá cáhān tucu tutū īī sīquī nduhū, Yāā nī nduu tēe? Cáhān jā ndoho ndasí nī, de sāhá jéhe inī ji nūū ni.
13 Sochi cáhān ni jíín ndá nú, ja nī nquiji tēe jāá ncuu tá cúu nūū ní ncuu Elías, de nī nsāhá nāvāha ndá ji dē ndihi jā ní ncuu inī ji, tá cúu nūū cáhān tūhun dē nūū tutū, ncachī yā.
Jā ní nasāhá vāha yā iin sūchí jā ñúhún tāchī inī
(Mt. 17.14‑21; Lc. 9.37‑43)
14 De nī nenda yā jíín ndá dē nūū ndá cā tēe scuáha jíín yā, de nī jinī yā nchivī cuāhā ndasí, nī jicó ndúū ji ndá dē. De suni íyó ndá tēe stéhēn ley janahán, stáhān tāhán dē jíín ndá tēe scuáha jíín yā.
15 De tá nī jinī ndá nchivī jā váji yā, de sáhvi inī ji, de jínu ji cuāhān ji nūū yā jā cāhān ji jíín yā.
16 De nī jīcā tūhún yā ndá tēe stéhēn ley janahán: ¿Nā sīquī stáhān tāhán ndá nú jíín ndá dē? ncachī yā.
17 De nī ncāhān iin tēe íyó ñúcuán: Maestro, nī nquisiáha sá sēhe yií sá nūū ní, chi ñúhún iin tāchī inī ji, de nī ncuñíhín ji nī nsāhá.
18 De ní-ni cúu nūū íyó ji, de tāchī ñúcuán jáhnī yīhí ji de scócáva ji nūū ñūhún. De jée tīñū yuhú ji, de cáhñī nūhun ji sáhá. De cuācuxií ndasí ji. De nī ncāhān ndāhví sá jíín ndá tēe scuáha jíín ní jā ná távā dē tāchī, de nduú ní ncúu sāhá dē, ncachī dē.
19 Ñúcuán de ni ncāhān Jesús: Tēe nduú cándíja cuitī cúu ndá nú. ¿De nāsaa cā quīvī cundeē ni jā ndoho nī jíín nú? ¿De nāsaa cā quīvī cuandeé inī ni jíín nú? Cuáquēhen sūchí ñúcuán ná quíji ji, ncachī yā.
20 De nī nquisiáha ndá dē ji nūū yā. De tá nī jinī tāchī nūū yā, de nī jahnī yīhí ji-ni. De nī jicó cáva ji nūū ñūhún, de nī ntuū ji, de nī jee tīñū yuhú ji.
21 De Jesús nī jīcā tūhún yā tatá ji: ¿Nāsaa tiempo cúu jā sáhá súcuán jíín ji? ncachī yā. De nī ncāhān dē: Jondē lulí ji.
22 De nī ncuu cuāhā vuelta nī scócáva tāchī ji nūū ñúhūn jíín nūū ndūté, jā cahnī ji cúnī. De tú cuu sāhá ní, de cundáhví inī ní sāán de chindeé chituu ní sāán jā nduvāha sēhe sá, ncachī dē.
23 De nī ncāhān Jesús jíín dē: Tú cuu candíja nú jā sāhá nī, chi nchivī cándíja de cuu ndācá-ni jā cúnī ji, ncachī yā.
24 De maá tatá sūchí ñúcuán nī ncāhān jee dē: Cándíja sá, de chindeé chituu ní sāán jā candíja nīhin cā sá, ncachī dē.
25 De nī jinī Jesús jā távī ndasí nchivī nūū yā. De nī ncāhān yā nūū tāchī: Ndóhó tāchī jā ní nsāhá jāá ncuñíhín ncusóhó ji, nduhū tátúnī ni nūū nū jā quee nú inī sūchí yáhá, de mā ndívi nú cā inī ji, ncachī yā.
26 Ñúcuán de nī ncana cóhó tāchī, de nī jahnī yīhí tucu ji, de nī nquee cuāhān. De sūchí ñúcuán nī ncuu ji modo ndīyi, de nī ncāhān cuāhā nchivī jā ní jīhī ji.
27 Sochi Jesús nī ntiin yā ndahá ji, de nī nacani yā ji, de nī nūcuīñī ji.
28 Sá de nī nquīvi Jesús inī iin vehe, de ndá tēe scuáha jíín yā nī jīcā tūhún síín dē yā: ¿Nājēhē cúu jāá nduú ní ncúu tavā ndá sá tāchī ñúcuán? ncachī dē.
29 De nī ncāhān yā: Iin tāchī súcuán, chi mā quēé cuitī quīhīn de tú mā cácān táhvī nū de tú mā cōó nditē inī nū, ncachī yā.
Jā ní ncāhān tucu yā jā cuū yā
(Mt. 17.22‑23; Lc. 9.43‑45)
30 De nī nquee yā ñúcuán jíín ndá dē, de nī nchāha yā ndáñúū Galilea cuāhān yā. De nduú cúnī yā jā cunī ni iin nchivī.
31 Chi stéhēn yā nūū ndá tēe scuáha jíín yā, de ncachī yā: Maá nī, Yāā nī nduu tēe, nastúu ndá ji nduhū nūū ndá tēe xēēn. De cahnī dē nduhū, de tá nī jīhī ni, de nūū únī quīvī de natecū ni, ncachī yā.
32 De nduú ní jícūhun inī ndá dē tūhun yáhá, de nī nchūhú dē cātūhún dē yā sīquī tūhun jā ní ncāhān yā.
Ní nchivī cúu jā cúñáhnú cā
(Mt. 18.1‑5; Lc. 9.46‑48)
33 De nī nquenda yā jíín ndá dē ñuū Capernaum, de tá nī nquīvi yā inī vehe, de nī jīcā tūhún yā ndá dē: ¿Nā tūhun nī natúhún ndá nú jā váji ó ichi? ncachī yā.
34 De nduú ní ncáhān cuitī ndá dē, chi ichi nī ncāhān ndá dē sīquī ní iin dē cúñáhnú cā.
35 Ñúcuán de nī jēcundeē yā, de nī ncana yā ndihúxī ūū dē, de nī ncāhān yā: Tú ní iin nú cúnī jā cuñáhnú cā, de sa sāhá nú maá nú jā cuu nú tēe núu cā nūū ndá táhán nú, de cuu nú mozo nūū táhán nú.
36 Ñúcuán de nī ntiin yā ndahá iin sūchí lúlí, de nī jani yā ji māhñú ndá dē. De nī numi yā ji, de nī ncāhān yā jíín ndá dē:
37 Nā-ni nchivī de tú jā síquī nduhū jétáhví ji iin sūchí lúlí tá cúu nūū cúu sūchí yáhá, de nduhū jétáhví ji. De nchivī jā jétáhví nduhū, de nsūú maá-ni nduhū, chi suni Yāā jā ní ntají nduhū jétáhví ji, ncachī yā.
Nchivī jāá nduú cáhān sīquī yā, íñí ji jíín yā
(Lc. 9.49‑50; Mt. 10.42)
38 Ñúcuán de nī ncāhān Juan jíín yā: Maestro, nī jinī ndá sá iin tēe jā jíín síví ní távā dē tāchī inī nchivī. De nī jasī ndá sá jā sáhá dē, chi nduú jíca dē jíín ó, ncachī dē.
39 De nī ncāhān Jesús jíín dē: Mā cásī ndá nú jā sáhá dē. Chi ni iin tēe jā jíín síví nī sáhá dē tiñu ñáhnú, mā cūú nacahān dē sīquī ni.
40 Chi iin tēe jāá nduú cáhān contra sīquī ō, íñí dē jíín ó.
41 De nā-ni nchivī de tú jā síquī nduhū taji ji vísō iin ñajin ndute coho nú, sīquī jā cándíja nú nduhū, de ndāā ndija cúu jā nīhīn ji tāhvī ji.
Xēēn coo sīquī nchivī quívi nūū cuāchi
(Mt. 18.6‑9; 5.13; Lc. 17.1‑2; 14.34‑35)
42 De tú iin sūchí lúlí yáhá cándíja ji nduhū, de tú quīvi ji cuāchi sāhá nā-ni nchivī, de vāha cā de tú ní núhnī iin yōsó cáhnú sūcūn nchivī ñúcuán, de quēe ji chījin ndute mar nícu.
43 De tú ndahá nú sáhá jā quīvi nú cuāchi, de vāha cā quehndē nū ná quíhīn, tácua nduú cā sāhá nú cuāchi. Chi vāha cā jā coo iin-ni ndahá nú de quīvi nú nūū cutecū nū níí cání, nsūú cā jā coo ndúū ndahá nú de quīvi nú infierno, nūū cáyū ñuhūn jā má ndáhvā cuitī.
44 De ñúcuán chi nduú jíhī tīndacú, de nduú ndáhvā cuitī ñuhūn.
45 De tú jēhē nū sáhá jā quīvi nú cuāchi, de suni vāha cā quehndē nū ná quíhīn, tácua nduú cā sāhá nú cuāchi. Chi vāha cā jā coo tícúhlu nú de quīvi nú nūū cutecū nū níí cání, nsūú cā jā coo ndúū jēhē nū de quīvi nú infierno, nūū cáyū ñuhūn jā má ndáhvā cuitī.
46 De ñúcuán chi nduú jíhī tīndacú, de nduú ndáhvā cuitī ñuhūn.
47 De tú tīnūú nú sáhá jā quīvi nú cuāchi, de vāha cā tavā nū ná quíhīn, tácua nduú cā sāhá nú cuāchi. Chi vāha cā jā quīvi nú nūū tátúnī Yāā Dios jíín iin-ni tīnūú nú, nsūú cā jā coo ndúū tīnūú nú de quīvi nú infierno.
48 De ñúcuán chi nduú jíhī tīndacú, de nduú ndáhvā cuitī ñuhūn.
49 Chi tá cúu nūū quée vāha oro sáhá ñuhūn, suni súcuán quée vāha nchivī sáhá tūndóhó. De ndācá cūñu jā sócō nchivī nūū yā, cúu uhguā sáhá ñīī.
50 Vāha íyó ñīī, de tú ñīī ná náā jā úhguā, ¿de nāsa nduu uhguā tucu sāhá nú? Túsaá de cuu nú nchivī vāha, tá cúu nūū íyó vāha ñīī. De cundeē vāha ndá nú jíín táhán nú, ncachī yā jíín ndá dē.