15
Junta apóstol ini̱ ñuu̱ Jerusalén
Yúan‑na te ichi ñúu̱ Judea ni̱ kikoyo yaku̱ chaa, te ni̱ kastá'a̱n‑de nuu̱ táká ñani̱: Nú tú xɨtɨ̱ ndúu̱‑ro̱ nátu̱'un ká'a̱n ley Moisés, te ma̱ káku kutɨ‑ro, áchí‑de. Te yu̱án ní kuvaa̱. Te Pablo jíín Bernabé, ni̱ ka̱státá'an téyíí‑de jíín cháa‑ún. Te ni̱ kundaa̱ tu̱'un ja̱ kíngoyo Pablo jíín Bernabé jíín sáva‑ga̱ cha̱a ñuu̱ Jerusalén. Te yúan ndatu̱'ún‑de jíín cháa apóstol jíín cháa kákuu nuu̱ sɨkɨ́ tú'un yá'a. Yúan‑na te tɨku'ni̱ kándíja‑ún, ni̱ ka̱nakuatá'ú‑i nuu̱‑dé. Te ni̱ kaja̱'a‑de kája'a̱n‑de ichi ñúu̱ Fenicia jíín íchi ñúu̱ Samaria, kájani‑de tu̱'un ndasa ni̱ ka̱kandíja ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación. Te xaa̱n ní ka̱kusɨɨ̱ iní ta̱ká ñani̱. Te ni̱ ja̱koyo‑de ini̱ ñuu̱ Jerusalén. Te tɨku'ni̱ kándíja yúan, jíín cháa apóstol, jíín cháa kákuu nuu̱, ni̱ ka̱jatá'ú‑de cha̱a. Te ni̱ ka̱jani‑de ta̱ká tu̱'un ndasa ni̱ sá'a Dios jíín‑de. Ko sava cha̱a fariseo ja̱ kákandíja, ni̱ ndukuiñi̱. Te ni̱ kaka'a̱n: Jínu ñú'ún já xɨtɨ́ ndúu̱‑i te tá'ú‑yó tíñu nuu̱‑í ja̱ ná kuándatu̱‑i nuu̱ ley Moisés, áchí. Te ni̱ ka̱ndutútú táká cha̱a apóstol jíín táká cha̱a kákuu nuu̱ náva̱'a ndatu̱'ún‑de, te sándaa̱‑de sɨkɨ̱ tú'un yá'a. Te nuu̱ ní ji̱nu ni̱ ka̱státá'an téyíí‑de, te ni̱ ndukuiñi̱ Pedro, te ni̱ ka'a̱n‑de: Ñáni̱, a kájini̱ va̱'a máá‑ró já ondé sáá ní ka̱ji Dios ruu̱ náva̱'a kani‑ri̱ tu̱'un va̱'a‑ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación te kandíj‑i jíná'an‑i. Te Dios ja̱ jiní‑ya̱ iní añú‑i, ni̱ stá'a̱n‑ya̱ já ní jatá'ú‑yá‑i, chi ni̱ ja̱'a‑ya̱ Espíritu Santo nuu̱‑í jíná'an‑i nátu̱'un ni̱ ja̱'a‑ya̱ núu̱ máá‑yó. Te tú ní sásɨ́ɨn‑ya̱ yóó jíín‑i, chi̱ suni ni̱ ka̱kandíja‑i te ni̱ sándoo‑ya̱ añú‑i. 10 Te vina naja̱ kájito nchaa̱‑ro̱ Dios núsáá, chi̱ káxndée‑ró ɨ́ɨn yugo xini̱ cháa káskuá'a yá'a, te ni ndɨ̱yi táa̱‑yo̱ jíná'an‑de te ni máá‑yó, tú ní kákanda‑yó kúndiso‑yó. 11 Chi̱ kákandíja‑yó já Jíto'o̱‑yo̱ Jesús kúndá'ú ini̱‑ya̱ yóó, te yu̱án náma‑ya̱ yóó. Te suni súan nama‑ya̱ máá‑i. Achí‑de. 12 Yúan‑na te cha̱a kua'a̱‑ún, ni̱ ka̱kuná'ín‑de. Te ni̱ ka̱jini ná'ín‑de tu̱'un káka'a̱n Pablo jíín Bernabé ná ta̱ká tiñu ñá'nu jíín táká tuni̱ ni̱ sá'a Dios jíín‑de ja̱ ní ka̱sá'a máá‑de nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación. 13 Te nuu̱ ní ka̱kuná'ín‑de, te ni̱ chísó Jacobo tu̱'un: Ñáni̱ jíná'an‑ró, kuni so̱'o tu̱'un ná ká'a̱n‑ri̱: 14 Simón, ni̱ jani‑de tu̱'un ja̱ ondé xnáñúú ní ja̱'a Dios tu̱'un nuu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ ná kúndiso‑i sɨ́'vɨ́‑yá. 15 Te tu̱'un yá'a, ɨɨn núú‑ni káka'a̱n jíín táká cha̱a ni̱ ka̱jani tu̱'un Dios onde̱ sáá nátu̱'un yóso tú'un‑de nuu̱ tutú: 16 Te vásá ncháa̱‑ri̱ nasáva̱'a‑ri̱ ve'e David ja̱ ní ndua̱. Te nachutá'an‑ri̱ ja̱ ní tanu̱, te ndukani jáá‑rí kundii̱, 17 náva̱'a ta̱ká‑ga̱ cha̱a jíín táká ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kúnání‑i jíín sɨ́'vɨ́‑rí, ná nándúkú‑i máá Tatá Dios, áchí máá I'a̱ sá'a ta̱ká tiñu yá'a. 18 Te onde̱ kɨvɨ̱ ní jungo̱o ñu̱yɨ́vɨ stá'a̱n‑ya̱ tíñu yá'a nuu̱ ñáyɨvɨ. 19 Ja̱ yúán jáni ini̱‑ri̱ ja̱ ná tú kasu̱‑yo̱ núu̱ ñáyɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ kánaxíó káva ini̱‑i nuu̱ Dios, 20 chi̱ sua ná cháa‑yó carta ki'i̱n nuu̱‑í ja̱ ná kúnu‑i koto‑i ndatíñu ja̱ kúchá'án sá'a ndoso̱, te ma̱ káka téné‑i, te ma̱ kée‑í nɨñi̱, ni ku̱ñu kɨtɨ ní kuá'ñá. 21 Chi̱ onde̱ aná'án ká'i̱o cha̱a jáni tu̱'un Moisés ndɨta'a̱n kɨvɨ̱ ndéta̱tú ini̱ ve̱'e sinagoga ndɨta'a̱n ñuu̱. Achí Jacobo. 22 Yúan‑na te ni̱ ka̱kundaa̱ ini̱ cha̱a apóstol, jíín cháa kákuu nuu̱, jíín ndívii tɨ́ku'ni̱ kándíja. Te ni̱ kaka̱ji máá‑de sava cha̱a ki̱ngoyo jíín Pablo jíín Bernabé onde̱ ñuu̱ Antioquía. Te cha̱a ni̱ kaka̱ji‑de‑ún, kákuu Judas ja̱ nání‑de ɨnga̱ sɨ́'vɨ́ Barsabás, jíín Silas. Te kákuñá'nu‑de nuu̱ táká ñani̱. 23 Te cha̱a‑ún, ndíso‑de carta yá'a: Máá‑rí kákuu cha̱a apóstol, jíín táká cha̱a kákuu nuu̱, jíín táká ñani̱‑yo̱. Te káchaa‑ri̱ tu̱'un yá'a nuu̱ róó, ñáni̱, ña̱yɨvɨ sɨ́ɨn nación ja̱ káxiu̱kú‑ró iní ñuu̱ Antioquía jíín ñúu̱ Siria jíín ñúu̱ Cilicia. Sándéé iní‑ro̱ jíná'an‑ró. 24 Ni̱ ka̱jini tu̱'un‑ri̱ ja̱ ní kenda koyo sava cha̱a yá'a, te kásáká núu‑de ini̱‑ro̱ jíín tú'un káka'a̱n‑de. Te ni̱ ka̱kuxíí iní‑ro̱. Chi̱ kátá'ú‑de tiñu ja̱ xɨtɨ́ ndúu̱‑ro̱, jíín já kuándatu̱‑ro̱ núu̱ ley, kuní‑de. Ko ruu̱, tú ní kátájí‑rí cha̱a‑ún jaa̱‑de nuu̱‑ro̱. 25 Te ni̱ ka̱sándaa̱‑ri̱, chi̱ ɨɨn‑na̱ ni̱ naketá'an ini̱‑ri̱. Te ni̱ kaka̱ji‑ri̱ cha̱a tájí‑rí jaa̱ nuu̱‑ro̱ jíín ñaní‑yo̱ Bernabé jíín Pablo. 26 Cha̱a yá'a, a kájatañaa‑de máá‑de nuu̱ túndó'o, va̱sa ná kúu̱‑de ja̱ sɨkɨ́ Jíto'o̱‑yo̱ Jesucristo. 27 Núsáá te tájí‑rí Judas jíín Silas jaa̱‑de nuu̱‑ro̱. Te cha̱a‑ún, suni ɨɨn‑ni tu̱'un kastu̱'ún‑de nuu̱‑ro̱ jíná'an‑ró. 28 Chi̱ máá‑rí jíín Espíritu Santo, kájani ini̱‑ri̱ ja̱ má xndée‑ri̱ ni ɨɨn tiñu ve̱e sɨkɨ̱‑ro̱, chi̱ máá‑ni tiñu kánúú yá'a. 29 Ma̱ káji‑gá‑ro̱ ndátíñu ja̱ á ni̱ soko̱ núu̱ ndosó, ni nɨñi̱, ni kɨtɨ kuá'ñá, te ma̱ káka téné‑ró. Nú ndɨ'ɨ ta̱ká ya̱'á xnáa‑ro, te bueno skíkuu‑ró nú súan. A ni̱ ka'a̱n‑yo̱ núsáá. Achí. 30 Yúan‑na te cha̱a kája'a̱n‑ún, ni̱ ka̱kuun‑de kua'a̱n‑de ñuu̱ Antioquía. Te ni̱ ka̱stútú‑de ña̱yɨvɨ kuá'a̱. Te ni̱ kaja̱'a‑de carta‑ún nuu̱‑í. 31 Te ni̱ ka̱ka'u‑i carta‑ún. Te ni̱ ka̱kusɨɨ̱ iní‑i jíín tú'un ndéé iní ja̱ ndíso carta‑ún. 32 Te Judas jíín Silas, suni cha̱a kájani tu̱'un Dios kákuu‑de. Te jíín kuá'a̱ tú'un ni̱ kaka'a̱n ni̱'in‑de jíín táká ñani̱‑ún. Te ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱‑i ni̱ ka̱sá'a‑de. 33 Te ni̱ ka̱kendo̱o‑de yúan kua'a̱ kɨvɨ́. Yúan‑na te ñani̱ yúan, ni̱ ka̱nachu'un íchí‑i‑de káno'o̱n‑de nuu̱ apóstol. Te ni̱ kuná'ín‑ni tu̱'un‑ún. 34 Ko Silas, ni̱ jata'a̱n ini̱‑de ja̱ kéndo̱o‑de yúan. 35 Te Pablo jíín Bernabé, ni̱ ka̱kendo̱o‑de ini̱ ñuu̱ Antioquía. Te jíín sáva‑ga̱ cha̱a ni̱ ka̱stá'a̱n‑de tu̱'un ni̱ ka̱jani‑de tu̱'un máá Jíto'o̱‑yo̱.
Ja̱ ní kusɨ́ɨn Pablo jíín Bernabé
36 Te ni̱ kuu‑ga̱ kɨvɨ̱. Te ni̱ kachi̱ Pablo jíín Bernabé: Vina te kinde̱'é‑yó táká ñani̱‑yo̱ ndɨ́ta'a̱n ñuu̱ ja̱ ní ka̱jani‑yó tú'un máá Jíto'o‑yo̱ núu̱‑í, ná ndéó ndasa kákuu‑i. Achí‑de. 37 Te Bernabé, kuní‑de ja̱ kúnchaka‑de Juan, cha̱a nání Marcos. 38 Ko tú ní játa'a̱n ini̱ Pablo ja̱ kí'i̱n cha̱a‑ún jíín‑de, chi̱ onde̱ ñuu̱ Panfilia ni̱ kusɨ́ɨn Juan nuu̱ Pablo jíín Bernabé, te tú ní kuní‑de kukuu‑de jíín‑de jíín tíñu. 39 Te ni̱ ka̱státá'an téyíí‑de sɨkɨ̱ Juan. Te ni̱ ka̱kusɨ́ɨn‑de. Te Bernabé, ni̱ jaka‑de Marcos, kua'a̱n jíín‑de jíín barco onde̱ ñuu̱ Chipre. 40 Te Pablo, ni̱ ka̱ji‑de Silas, kua'a̱n jíín‑de. Te ni̱ ka̱nakuatá'ú táká ñani̱ nuu̱‑dé. Te ni̱ kajika̱n ta'u̱‑í ja'a̱ Pablo ja̱ ná chíndéé chítuu‑ya̱‑dé. 41 Te ni̱ jika kuu‑de nɨ́ɨ́ ñúu̱ Siria jíín nɨ́ɨ́ ñúu̱ Cilicia. Te tɨku'ni̱ kákandíja yúan, ni̱ ka̱yija‑ga̱ ini̱‑i ni̱ sá'a‑de.