7
Dā ntaváꞌa Jesuu ña kade tsiñu iña sntadun, ña ñuú Roma
(Mt. 8:5‑13)
Dā kúvi kaꞌan Jesuu ni ñáꞌa sán ne, kuéꞌen ña ñūú Capernau. Ikān tuví uun ñaꞌā tóꞌō sntadun, ña ñuú Roma. Tuví uun ña kade tsiñu iña ña, ña e dóo ntio ña ne, dōó nchokuví ña. E dóko sā kúvi ñā. Da téku tóꞌō sntadún san tsi ntákaꞌan ñáꞌa san iña Jésuú ne, taxnūu ña ñata, ña odo nūu ña Israee, e kíkakan ñá dā xeꞌe ntaꞌa Jesuu é na kɨ̄ꞌɨn ña, kintaváꞌa ña ña kade tsiñu san. Dā xee ñátā san mí tuví Jesuú ne, ntákaꞌan ñá ni ñā:
—Vií nto da xeꞌe, xntii kudii nto tóꞌō sntadún san, tsi dóo vaꞌá ñaꞌa ña, tsi dóo kakuinima ñá ñuú kō ne, mii ñā xntítsi ña viꞌi mí ntánataká nuu ña ñuú ntɨ —kaꞌan ña.
Kidáā ne, kuéꞌen Jēsuu ni ñátā san. Ntá tsi dóko sā xee ña nú viꞌi ña kān né, taxnūu tóꞌō sntadún san ña dóo váꞌa tiin niꞌi ñā é kūkaꞌan ñá ni ñā:
—Tōꞌó, ñá tē nté sa váꞌa ñaꞌa u é kuīta ntíꞌxin nto nú viꞌī ko. Ntē ña te nté sa váꞌa ñaꞌa u é xēé u un tsi nte mí tuví nto, kuiní ko. Ntá tsi te mii tsī é kāꞌan ntó ne, ntūváꞌa ña kade tsiñu iñá ko. Tsí xuꞌú ne, īó tóꞌō kó dɨ, ña odo nūu iñá ko ne, dōó tɨtɨ́n sntadún ko é odo nūu ú iña ñá dɨ, é kātee tsiñú u ña nēe é vií ña. Te kāꞌán u ni ñā é kɨ̄ꞌɨn ñá ne, kɨ́ꞌɨn ñā. Te kāꞌán u ni ñā é na kīꞌxi ña ne, kiꞌxi ña. Te taxnūu ú ña ntáde tsiñu iñá ko é viī ña sáꞌā ne, vií ña —kaꞌan tóꞌō sntadún san.
Koó dā kúduꞌva Jesuu da téku ña sáꞌā. Kaito ña un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ntántīkɨn ñá ne, kakaꞌan ñá ni ñā:
—Nuu é ntaā i é kākaꞌán u: Váta kīní u nté uun ñaꞌa ña Israee é vata kaa ñatīi sáꞌa e dóo kanuu iní ña ko —kaꞌan Jésuu.
10 Dā náxee ña e táxnūu tóꞌō sntadún san nú viꞌi ña kān ne, é ntūváꞌa tsi ña kade tsiñu iña ña.
Nantóto Jesuu iꞌxá ñadɨ̄ꞌɨ kii
11 Rkontûví ne, kuéꞌen Jēsuu uun ñuu é nani Nāiin. Kuéꞌen ña ni ña ntɨniꞌi ñā ne, ñá tē nté kaa ñaꞌa kueꞌen ña, kuntikɨ̄n ñá ña dɨ. 12 Dā xee étsin ña mí kɨ̄ꞌví ña má ñūú san ne, véꞌxi ñāꞌa, ña odo ñā xiꞌi e kíkuꞌxí ña ña. Ñá te da dīi ña má ñūú san íntīkɨn ñá ña dɨ. Ñatīi, ña xiꞌí san ne, kuan tsī kaa uun kudii ña iꞌxá ñadɨ̄ꞌɨ kií san. 13 Dā íni Jesuu ñádɨ̄ꞌɨ́ san ne, ntūntaꞌví ini ña ña, kakaꞌan ña:
—Ña kuékūn kan —kaꞌan ña.
14 Kidáā ne, kuéꞌen ētsin ña ne, dā tɨ́ɨn ntaꞌa ña chidō sán ne, íntāñɨ dáꞌna ña. Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu ni ñá xiꞌí san:
—Xuꞌú kakaꞌán u ni ō ne: ¡Nakuntítsin! —kaꞌan ña.
15 Ura tsí i nakuntítsi ña xiꞌí san ne, eni ntuꞌu ñā nákaꞌan ña. Jesuú ne, ntáda ña ña kuenta ntáꞌa dɨꞌɨ ñā. 16 Dā íni ñaꞌa sán é kuān o dé Jesuú ne, dōo uꞌví ña, un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá ne, eni ntuꞌu ñā nakuéꞌe ña sintiáꞌvi ntaꞌa Xuva kō, ntákaꞌan ña:
—Tsí uun ñaꞌa ña kaꞌán naa Xuva ko, ña e dóo kaꞌnu ne, é xee dîtó ñā mí ntoo ō ve. Tsí Xuva kō ne, xée ña ñūú kō é xntii ña kō —kaꞌan ñáꞌa san.
17 Dá kanɨɨ ñūú Judea ni diñɨ í kūtuni ña nté ō dé Jesuu.
Ña táxnuu Juaan Bautista
(Mt. 11:2‑19)
18 Ña ntántīkɨn Juaan Bautistá ne, ntaa ña ni ña un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ nuu i nté ō dé Jesuu. Kidáā né, kāna Juaán san uvi ñáꞌa, ña ntántīkɨn ñá ne, 19 dā táxnūu ña ña ntaꞌa Jesuu é tsixeꞌe ña te dɨvi ntīꞌxe ña ña é kīꞌxi sán ne, o te kuntētu ká ña uun ká tuku ñáꞌa. 20 Ña e táxnūu Juaán san ne, xée ētsin ña, ntákaꞌan ñá ni Jēsuu:
—Taxnūu Juaan Bautistá ntɨ é tsixeꞌē ntɨ́ te dɨvi nto ñā é kīꞌxi sán ne, o kuntētu ká ntɨ uun ká tuku ñáꞌa —kaꞌan ña.
21 Ura dúꞌva tsi i ne, ñá tē nté kaa ñaꞌa ntaváꞌa Jesuu, ña e ntákuvi kuiꞌí san, nī ña e ntántoꞌo i, nī ña é ñūꞌu é ña váꞌā nima í dɨ. Tɨtɨ́n ña kuāá nāxiꞌí nuu ñá dɨ. 22 Kidáā ne, nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ñá nī ña táxnuu Juaán san:
—Kueꞌēn ntó, kukaꞌan ntó nī Juaan nee é íni nto, nee é téku nto. Ntaa nto ni ñā tsí ña kuāá ne, é nāxiꞌí ntuxnūú ña; ña natɨ́ɨn i ne, é nākaka ña; ña ntánakoꞌxo kúñu ī ne, é ntūntoo ña kuiꞌi ña; ña loꞌō ne, é nātekú ña; ña xiꞌí ne, é ntōto ña; ñá ntāꞌví ne, é tēkú ña túꞌūn é vāꞌá san nté koo nakáku ña. 23 ¡Nté kui váꞌā ó xoo ñáꞌa, ña é ña natɨvi iní i é kantīkɨ́n ko! —kaꞌan Jésuu ni ña.
24 Dā kunúꞌu ña táxnuu Juaán san ne, eni ntuꞌu Jēsuu kakáꞌan ñá ni ñāꞌa san iñá Juaán san, kakaꞌan ña:
—¿Neé ntu ixkoto ditó nto ñuu itsí kān? ¿Vá ñeꞌe ntú nto é ixkoto nto uun ñatīi, ña é dotō tsí kakaꞌan, vata kaa uun choo é kākantá nuu dá kadūku tátsin? 25 ¿Neé ntu ixkoto nto? ¿Vá ixkoto ntú nto uun ñatīi, ña e dóo vaꞌá doo i? É īni nto tsí ña e dóo vaꞌá doo i, ña é iō ntɨ́ꞌɨ da nēé ka tsi é ntio i ne, ñá tē ñuu itsí kān ñuꞌu ña, tsi nú viꞌī rei kan ntóo ña. 26 ¿Neé ntu ixkoto nto? ¿Īxkoto ntú nto uun ñaꞌa ña kaꞌán naa Xuva ko? Nuu é ntaā i tsí dɨvi ñā ne, kakaꞌan ñá naa Xuva ko, ntá tsi dií dií ka kaꞌnu ñaꞌa ña é ña kaꞌán naa Xuva ko. 27 Tsí dɨvi ñā é ūve naꞌa iña ña Túꞌun Xuva kō mí kakāꞌan:
Taxnūu ú uun ñaꞌa, ña é kunīꞌi túꞌūn san, diꞌna dá xeen,
vata koo é nākoo túꞌve ña itsi o.
Kuān ó uve naꞌa. 28 Kakaꞌán u ni ntō tsi é un ntɨꞌɨ ñatīi, ña ntoo ñuxiví san ne, nté uun ña ña te dóo naꞌnu ñaꞌa ña vata kaa Juaán san. Ntá tsi ña é kāduku ntée mí kadē kûꞌvé Xuva kō ne, kuān te é dií ka dutsi ntaa ña ne, dií ka naꞌnu ñaꞌa ká ña é Juaán san.
29 ʼUn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña tekú i é kākaꞌan Juaán san ne, ede ntaa ña é kākaꞌan Xúva kō. Un tsi nte ña ntaído diuꞌun xôo iña ñuú Romá san dɨ ítsi ntute ña ntaꞌa Juaán san ne, 30 ntá tsi ña fariseú san nī mastrú leí san ne, ña ni ntío ñā é nakūtsi ntute Juaán san ña ne, kuān o nantii níꞌni ña é vāꞌa koo vií Xuva ko ni ñā.
31 ʼ¿Nté ntu koo ntada dadɨɨ ú ña ntoo vevii? ¿Ntē ntu ntáa ña? 32 Vata ntáa iꞌxá kuetsī é ntoo nu âꞌví i, ntánadɨ̄kɨ, é un tsi ntákachuꞌú ni tāꞌan i: “Nakuekū ntɨ́ choo, ntá tsi nté uun nto ñá ni iteꞌe ntō. Īta ntaꞌxa ntɨ́ ne, nté uun nto ña ni éku nto”, xkoó kaꞌan iꞌxá san. Kuān ntáa ña ntoo vevií dɨ, 33 tsi véꞌxī Juaan Bautista é ntē ña kaéꞌxi ña tañúꞌu ne, ntē ña kaxiꞌí ña ntute tɨntiꞌó dɨ ne, ntákaꞌan nto tsí nuu é ña váꞌā nima ña. 34 Kidáā ne, xeé u, xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīi. Xuꞌú ne, kaeꞌxí u, kaxiꞌí u ne, da ntákaꞌan nto tsi dóo kueꞌe kaeꞌxí u, dōo kueꞌe kaxiꞌí u. Ntákaꞌan nto dɨ tsí xuꞌú ne, dōo váꞌa tiin ú nī ña kini ntáa, nī ña ntaído diuꞌun xôo iña ñuú Romá dɨ. 35 Ntá tsi kutuni xoo é kiꞌin īní ntiꞌxe i te kīni o rkontûvi nté koo kuvi —kaꞌan Jésuu ni ña.
Dá tūví Jesuu nú viꞌi Sīmuun
36 Uun ñaꞌa, ña fariseú ne, kāna ña Jesuu é kikaꞌxí ña nú viꞌi ña kān. Dā xee ñá ne, ítūví ña nú mesa kan. 37 Kidáā ne, xée uun ñadɨ̄ꞌɨ́, ña ñuú ikān, ña e dóo iō kuetsí ne, da kutuni ña tsí tuví Jesuu nú viꞌī ña fariseú san ne, xée ñā, niꞌi ña uun xuxu e kúvi xuu é nani alābastru é nūu tsitu choꞌo vîdin. 38 Ítūví ña nú dɨ̄ꞌɨ́n Jesuu, kaéku ña ne, nākate ña dɨ́ꞌɨn Jēsuu ntuté nūú ña. Kidáā né, īdi ña naítsī ña dɨꞌɨn ña, da tánuu ña dɨ́ꞌɨn ña ne, dā daꞌví ña dɨ́ꞌɨn ñā choꞌo vîdín san. 39 Ña fariseu, ña kána Jesuú ne, dā íni ña sáꞌā né, dē kuení ña: “Tē dɨ́ ña kakaꞌan ntíꞌxe naa Xuva ko ñatīí saꞌá ne, kutuni ñá nee ñáꞌa ñadɨ̄ꞌɨ́ saꞌá, ña katɨɨn ntaꞌa ñā. Tsí ñadɨ̄ꞌɨ́ saꞌá ne, dōó iō kuetsí ña.” Kuan ō dé kuení ña. 40 Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu ni ña fariseú san:
—Simuún, iō kúdii é kāꞌán u ni ō —kaꞌan ña.
Kidáā ne, kakaꞌan fáriseú san:
—Káꞌan ntō, Mastrú —kaꞌan ña.
41 Ne dá kantāa Jesuu ni ña, kakaꞌan ña:
—Uvi ñáꞌa ñatīi itá nuu ñā diuꞌun é nakiꞌi ntée ña iña ñá kuiká san ne, uun ñaꞌa ñā ne, úꞌūn sientu diúꞌun kuīꞌxín san itá nuu ña. Ña uun ñaꞌa sán ne, úvi dīko uꞌxi tsi. 42 Ña ni kúvi ntáꞌvi ña diuꞌun é nakiꞌi ntée ña ne, īde ña da xeꞌe nákadɨ̄ ñá kuenta é itá nuu ña ntuvi ña. Káꞌan nto vē: ¿Xoo é ntuvi i é dií ka kuinima í ña kuiká san? —kaꞌan ña.
43 Kidáā ne, kakaꞌan Símuún san:
—Vata te ñatīi, ña é dií ka kuēꞌe itá nuu san —kaꞌan ña.
Kakaꞌan Jésuu:
—Váꞌā o é kākaꞌan —kaꞌan ña.
44 Kidáā ne, kaito Jesuu ñádɨ̄ꞌɨ́ san ne, dá kakāꞌan ñá ni Sīmuun:
—Koton ñadɨ̄ꞌɨ saꞌa. Xuꞌú ne, xéē u nú viꞌi ō né, ntē ña ni taꞌxin ntute é ntōo dɨ́ꞌɨ̄n ko. Ntá tsi ñadɨ̄ꞌɨ́ saꞌá ne, nakate ña dɨ́ꞌɨ̄n kó ntute núu ña ne, idi mii ñā naítsi ña. 45 Ntē ña ni éꞌxin xuꞌu kó vata xkoó ini o ne, ntá tsi ñadɨ̄ꞌɨ́ sāꞌá ne, un tsi nte dá xee ú ne, katanuu ña dɨ́ꞌɨ̄n ko. 46 Ntē ña ni dáꞌvin dɨkɨ́ ko nté un siin aseté san. Ntá tsi dɨvi ñā ne, dáꞌvi ña dɨ̄ꞌɨ́n ko choꞌo vîdin. 47 Dukuān é kākaꞌán u tsí kuān te ñá tē nté kaa kueꞌe kuétsi ña īó ne, ntá tsi kutuni tsí e dé kaꞌnu iní Xuva ko ni ñā, tsi dóo kuínima ña. Ntá tsi ñaꞌa, ña é dutsi kūdii e ntáde kaꞌnu iní o ni ñā ne, un sīin kudií kakuinima ñá kō —kaꞌan ña.
48 Kidáā ne, kakaꞌan ñá ni ñadɨ̄ꞌɨ́ san:
—É dē kaꞌnu iní u ni ō kuétsi ō —kaꞌan ña.
49 Ñaꞌa, ña é vexkáꞌxi ni ña ne, eni ntuꞌu ñā ntátsixeꞌe ñā:
—¿Xoō ntu ñáꞌa ña sāꞌa, é un tsi nte kuétsi ñāꞌa san kade kaꞌnu iní ña ni ñā? —kaꞌan ña.
50 Ntá tsi Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ñadɨ̄ꞌɨ́ san:
—Tsi kuíntiꞌxe o Xuva kō ne, é ntūváꞌa nima ó ve. Va váꞌa tsi kuēꞌén ve, ñá ku kadā kuení ka o —kaꞌan Jésuu ni ña.