6
Dá kūnúꞌu Jesuu ñuú Nazaree
(Mt. 13:53‑58; Lc. 4:16‑30)
Ntāka Jesuu ñuú mí tuví ña ne, dá kūnúꞌu ña ñuú mii ña ni ña ntɨniꞌi ñā. Dā xee ntúvi dá iō dáꞌna ne, eni ntuꞌu Jēsuu kánakuāꞌa ña ña Israeé san má viꞌī mi ntánataká nuu ña. Ña ntáteku í ne, koó dā kúduꞌva ña, ntákaꞌan ña:
—¿Xoó ntu nakuāꞌa i ñá saꞌa é kuān ó kakaꞌan ña? ¿Míꞌi ntu vēꞌxi e dóo kiꞌin inī ña, é kakuvi kade ña un ntɨꞌɨ nūu i e dóo naꞌnu? ¿Vá ñā te dɨvi ntu ña kade váꞌa utun, iꞌxá Maríā? Ini o ení ña, Santiau, Jósee, Júda, ni Sīmuun. Vata te īꞌa ntoo taꞌan ña ñuú kō dɨ —kaꞌan ña.
Dukuān ne, ñá ni kuintīꞌxe ña Jesuu. Ntá tsi Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ñā:
—Da míꞌī ká ñuú ne, ntaíko ñuꞌu ñāꞌa san ña kakaꞌán naa Xuva ko. Ntá tsi ña ñuú mii ñā ne, ñá ini iko ñuꞌu ña ña —kaꞌan Jésuu.
Ikān ne, ña ni kúvi viī ña nté uun nuu i e dóo kaꞌnu. Nteꞌvi tsī ña nchokuví san tɨ́ɨn ntaꞌa ña ñā ne, ntaváꞌa ña ña. Koó dā kúduꞌva Jesuu é xoxo ni kuintíꞌxe i ña. Kidáā ne, e tuku e túku ñuú kueꞌen ña, kunañéꞌe ñá ñaꞌa san túꞌun Xuva kō.
Dā táxnuu Jesuu ña ntɨníꞌi ñā é kikaꞌan ntódo ña túꞌun Xuva kō
(Mt. 10:5‑15; Lc. 9:1‑6)
Kidáā né, kāna Jesuu uxuvi ñáꞌa ña ntɨniꞌi ñā ne, uvi uvi ñáꞌa ña táxnūu ña ña. Xéꞌe ñā é kūvi vií ña nakūnu ña é ña váꞌā san. Kakaꞌan Jésuu é ña te neé kuido ña é ntio ña itsi kān. Ntē ña kuido ña é kāꞌxí ña; nté diuꞌún ña kuido ña; da mii tsi tatun ñā é kɨtuun ña. Kuvi kɨꞌɨ ña ntiꞌxen ña, ntá tsi ña kuido ña dúꞌnu ña é nadama ña. 10 Kakaꞌan Jésuu ni ña:
—Tē xee ntó uun viꞌi ne, ikan tsi kuntōo nto da nté ntāka nto ñuú san. 11 Tē ña taꞌxi ña viꞌi ña é kuntōo nto, o tē ña ntío ña kini ña é ntákaꞌan ntó ne, nakɨdɨ ntō ntiꞌxen nto nteꞌu ñuú san ne, dá ntāka ntó ikān. Kuan kōo kutuni ñáꞌa san tsi íō kuetsí ña —kaꞌan ña.
12 Kidáā ne, kuéꞌen ña, kūkaꞌan ntódo ña ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa, na nātɨvi iní ña kuétsi ñā né, na kuintiꞌxe ña Xuva kō. 13 Dōó tɨtɨn é ña váꞌā é ñūꞌu nima ñáꞌa san nakunu ña. Nákutsi nūu ña asete ñá nchokuví san ne, ntuváꞌa ña.
Dā xiꞌí Juaan Bautista
(Mt. 14:1‑12; Lc. 9:7‑9)
14 Kūtuní rei Heródē nté ō dé Jesuu, tsí ntákaꞌan un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san. Iō ñá ntákaꞌan ña:
—Á tē e ntóto Juaan Bautista. Dukuān né, dōó iō ña é kūvi vií ña nuu i e dóo naꞌnu —kaꞌan ña.
15 Iō ñá ne, ntákaꞌan ña:
—Ña sāꞌá ne, á tē ña é kaꞌán naa Xuva ko kídaā, ñá nani Ēlia —kaꞌan ñáꞌa san.
Tuku ñaꞌa ne, ntákaꞌan ña:
—Kuan kāa ntíꞌxe ña, vata kaa ña kaꞌán naa Xuva ko kídaā —kaꞌan ña.
16 Ntá tsi dā téku Heróde nūu i sáꞌa ne, kakaꞌan ña:
—Dɨvi ñā é Juaan, é nakɨꞌɨ tūꞌún u dukun ña. Á tē ntóto ña —kaꞌan ña.
17 Tsí mii Hēródē táxnūu ña é tɨ̄ɨn ña Juaán san. Xnuu kutu ña ñā viutun kuenta iña ñádɨ̄ꞌɨ ení ña, tsi Heródē sán ne, nakiꞌi ña ñadɨ̄ꞌɨ́ ení ña, ña nani Fēlipe, é kūvi tún ñadɨꞌɨ̄ ña. 18 Tsí kakaꞌan Juaan ni Heródē san tsi dóo xii kaa é nakiꞌi ña ñadɨ̄ꞌɨ́ ení ña. 19 Táꞌnu dɨ̄ꞌɨ́, táꞌnu nani Herōdiá ne, dōó dutsi kuíni tún nī Juaán san ne, ncho kaꞌní tun ña, ntá tsi ña ni kuvi, 20 tsí Heródē ne, úꞌvī ñá Juaan, tsí ini ña tsi dóo vaꞌá ñaꞌa ña ne, kade ntaa ña un ntɨꞌɨ̄ é ntio Xuva ko. Dōo diní ña da téku ña é kākaꞌan Juaán san, ntá tsi un tsi kúdana iní ña nté koo vií ña é kākaꞌan ña. 21 Ntá tsi xee ntúvi e ntúku nuu ini Herodia nté koo vií ña nī Juaán san. Tsí da táva Heródē viko ña ntuvi da káku ña ne, xée ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña tsiñu i ñuú san, nī tóꞌō sntadún san, ni ñāꞌa, ña ntoo naꞌnu ñuú Galilea, é kāꞌxi ñá ni ñā. 22 Kidáā ne, xéē dióko Herōdiá san mí kakuvi viko sán ne, iteꞌē tun. Dōo inténi Heródē né, dōo inténi ña xeé san dɨ da íteꞌē tun. Kidáā ne, kakaꞌan Heródē sán nī tun:
—Kákān kó nee iña é ntio o ne, dá tāꞌxi ú o. 23 Xéꞌe ña xuꞌu ña, kakaꞌan ña: Kuān te dava ñuꞌu mí kadē kûꞌvé u kákan ne, taꞌxi u —kaꞌán rei Heródē san.
24 Ntīi tún ne, kútsixeꞌē tún dɨꞌɨ̄ tun:
—¿Nee iña é vāꞌá kakán u? —kaꞌan tún, tsixeꞌē tun.
—Kákan dɨ̄kɨ́ Juaan Bautista —kaꞌan táꞌnu dɨꞌɨ̄ tun.
25 Kaxkainu tún kueꞌen tun mí tuví rei Heródē ne, kakaꞌán tun:
—Nchio ko é tāꞌxi nto vevií tsi dɨkɨ́ Juaan Bautista; kunūu iní tɨchiꞌi —kaꞌán tun.
26 Dōo kúntaꞌxa iní rei Heródē san, tsí e xeꞌé ña xuꞌu ña nuu un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ntoo viko san. Ña ni kúvī ká natɨ̄vi iní ña. 27 Ura tsí i táxnūu ña sntadún san é nā kíkiꞌí ña dɨkɨ́ Juaan. 28 Kuéꞌēn sntadún san ne, ēꞌnte túꞌun ña dɨkɨ́ Juaán ne, dā xee niꞌi ña, nuu iní tɨtiꞌí san. Xéꞌe ña tāꞌnú dɨ̄ꞌɨ́ san, da nakuéꞌe tún dɨꞌɨ̄ tun.
29 Dā kútuní ña ntɨniꞌī Juaán san ne, kūnakíꞌi ña kúñu ñā, dá kūkuꞌxí ña.
Dā xeꞌé Jesuu é kāꞌxi uꞌun míil ñaꞌa
(Mt. 14:13‑21; Lc. 9:10‑17; Jn. 6:1‑14)
30 Rkontûví ne, nāxeé ña ntɨniꞌi Jēsuu é īxkaꞌan ntódo ña ni ñāꞌa sán ne, ntaa ña ni Jēsuu ún ntɨꞌɨ̄ é idé ña, é nakuaꞌa ña ñaꞌá san dɨ. 31 Kakaꞌan Jésuu ni ña:
—Niꞌí nto, kɨ́ꞌɨn ō, kíkūntóo daꞌna ō mí xoxó ñaꞌa —kaꞌan ña.
Tsi dóo ntánaxee ñáꞌa; ntē ñá ntákuneꞌé ña é kāꞌxí ña. 32 Nakúꞌun ña tun ntōó san ne, dá kuēꞌen ña mí xoxó ñaꞌa. 33 Ntá tsi dóo tɨtɨ́n ñaꞌa san íni ña ña dá kuēꞌen ñá ne, nakiní ña xoó ñaꞌa ña. Kīi ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ñuú i san, kuéꞌen ña. Koó dā ntaínu ña kueꞌen ña mí kuēꞌen Jésuu ni ña ntɨníꞌi ñā ne, diꞌna ñaꞌa sán xeé ña é dɨvi ñā. 34 Dā xee tún ntōo é nuu Jesuu díñɨ ntute kān né, īní ña tsí ña te nté kaa ñaꞌa xee ña. Ntūntaꞌví ini Jesuu ña, tsí ntántétu ñaꞌa san xoo é kāꞌan í ni ñā iña Xuva ko, vata tsī ó ntántétu a leꞌntú san xoo é kɨꞌɨn niꞌi i tɨ é kīkaꞌxí tɨ tē xoxó tóꞌo tɨ̄. Kidáā ne, ñá te da dīi núu ī é nāñéꞌe Jesuu ña. 35 Dā kuáā ne, xée etsin ña ntɨniꞌi Jēsuu, ntákaꞌan ñá ni ñā:
—É dōo kuáa ne, xoxó ntoo i iꞌa. 36 Nataxnūu nto ñaꞌa sán, nā kíkuiín ña é kāꞌxí ña. Na kɨ̄ꞌɨn ñá rantsú san, o na kɨ̄ꞌɨn ñá xio ñuu, kintúku ñā é kāꞌxí ña —kaꞌan ña.
37 Ntá tsi Jesuu kakáꞌan ña:
—Dɨvi nto kuēꞌé nto é kāꞌxí ñaꞌa san —kaꞌan ña.
—¿Míꞌi ntū? Kuān te kíkuiín ntɨ uvi sientu aꞌví tañúꞌū ne, ¿míꞌi ntu xēe táꞌan é kāꞌxí un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san? —kaꞌan ñá ntɨniꞌi ñā.
38 Kidáā né, kakaꞌan Jésuu ni ña:
—Kūkoto nto: ¿tɨtɨ̄n ntú tañúꞌu odo nto? —kaꞌan ña.
Īxkóto ñā ne, da ntákaꞌan ña:
—Úꞌun tsī tañúꞌu ni ūvi tsákā san ió tɨ —kaꞌan ña.
39 Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu é na kuntōo ñaꞌa san nú ité san é xio xío kuntōo ña: 40 kuenta úvi díko uꞌxi ña, kuenta siéntu ñá dɨ. 41 Kidáā né, kīꞌi Jesuu é ūꞌun tañúꞌū sán nī ntuvi tsákā san. Da ntániꞌi ña nuu ña e dukún kān ne, nakuéꞌe ña sintiáꞌvi ntaꞌa Xuva kō. Kidáā né, kātsin dava ña, 42 dā xeꞌé ña éꞌxi ntaꞌa un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san. 43 Dā kúvī éꞌxi ñaꞌa sán ne, natáka ña ntɨniꞌi ña taꞌvī tañúꞌu nī tsákā san é ntoó ka. Uxúvi xīká ka tsítū é ntoo. 44 Uꞌun míil ñatīí san éꞌxi ña.
Dā íka Jesuu nú ntūte
(Mt. 14:22‑27; Jn. 6:16‑21)
45 Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu ni ña ntɨníꞌi ñā:
—Kueꞌēn ntó, kūnakuꞌún nto iní tun ntōó san ne, kueꞌēn ntó uun xo diñɨ ntute san mí tuví ñuú Betsaida. Nɨɨ dukuan na kāꞌán u ni ñāꞌa san é na ntāka ña —kaꞌan ña.
46 Dā nátaxnūu ña ñaꞌa sán ne, kuéꞌen ñā má kūꞌu kán, kūkaꞌan ntâꞌví ña ni Xuva kō.
47 Dā kúneé ne, nuu tun ntōó san méꞌñū ntute san. Jesuú ne, ítuvī mii ñá ñuꞌu kan. 48 Īní ña tsi dóo ntántoꞌo ña ntɨniꞌi ñā, ntánakaka ña tun ntōó san, tsi dóo kainu tatsin. Dā dokó sa tuví ne, xée Jēsuu mí ñūꞌu ña méꞌñū ntute san. Ntitsí Jesuu nú ntūte san, kaíka ña, vata tsi tē ncho kuido ntúu ña ña, 49 ntá tsi dā íni ña ntɨniꞌi ña ñā, ñá ñuꞌu tun ntōó san, é kaika ña nú ntūte sán ne, dōo uꞌví ña, tsí ntɨxɨ, kuiní ña. Un ntii tsī ntáchuꞌu ntáa ña, 50 tsi íni ntɨꞌɨ ña ña ne, úꞌvī kueꞌen ña. Ntá tsi ura tsí i kakaꞌan Jésuu ni ña:
—¡Na kōo ntii nto! Ñá ku uꞌvī nto, tsí xuꞌu —kaꞌan ña.
51 Kidáā ne, kúxēe ña iní tun ntōo mí ñūꞌu ña ne, ura tsí i xío kadin tatsín san. Koó dā kúduꞌva ña ntɨniꞌi ñā é kuān o idé ña. 52 Tsí ña ní ñeꞌe dɨkɨ ñá ntɨniꞌi ñā san nté ō kúvi da kátsin dava Jesuu tañúꞌū san da éꞌxi un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san. Tsí vata kutúni ña xoó ñaꞌa é Jēsuu.
Ntaváꞌa Jesuu ñá nchokuvi, ña ñuú Genesaree
(Mt. 14:34‑36)
53 Dā kúvi ita ntíꞌxin ña mínī sán ne, xée ña ñūu é nani Genesāree. Ikān né, kīꞌní ña tun ntōó san diñɨ ntute san. 54 Ura tsí i da ntíi ña iní tun ntōó san ne, kūtuni ñáꞌa san tsí dɨvi Jēsuu. 55 Koó dā ntaínu ña, kueꞌen ña kanɨɨ ñūú tsikan, kūkuidó ña ña nchokuví san. Chidō san tsódo ña ñā ne, kueꞌen níꞌi ña ña dā míꞌī ka é kākaꞌan ñáꞌā é tuví Jesuu. 56 Dā míꞌī ka mí kuēꞌen Jésuú ne, kuān te ñuú naꞌnu, kuān te ñuú kuetsi, kuān te má kūꞌú ne, ikān xee niꞌi ñaꞌá san ñá nchokuví san, dā tsóo ña ña mí kāxíō xáꞌvī. Ña ntánchokuví san ne, ntaíkan ña itsi te kuēꞌé Jesuu é tɨɨn ntaꞌa ña kuān te da míi tsi ntēte doo ña. Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa, ña tɨ́ɨn ntaꞌa dōo ñá, ntūváꞌa ña.