2
Kində rɔ natɨ kɨ̀ sɔldɔ
Kinə sɔlmḛḛ tò kɨ̀ takul nam kàdɨ̀ Kristɨ-tɨ rəm, kadɨ-na̰ ta dingəm tò kɨ̀ takul ndigna̰ rəm, kuwə-na̰ lubɨ-lubɨ tò kɨ̀ takul Ndil kɨ́ aa njay rəm, ta kɨ́ ɔ̰̀ mḛḛ kdɔ-na̰ tò rəm, ɓá koo kəmtondoo tò rəm lé, adi tagɨr lə-si ɔw natɨ; ko ndigɨ kɨ́ káre ya ꞌndigi-na̰; adi mḛḛ-si tò natɨ káre; indəi rɔ-si natɨ; ꞌrai bè kadɨ rɔnəl lə-m ɔr-né njutɨ. ꞌRai né madɨ kɨ̀ jangɨ əse kdɔ riɓa kɨ ndangɨ kare al rəm; ngà kɨ̀ takul sɔldɔ lé, dow-je kɨ́ rangɨ ɓá kadɨ ooi-dé kɨ dow-je kɨ́ ꞌboy dꞌitə-si. Né-je kɨ́ à majɨ sə-si sə̰i ya par ɓá kadɨ kəm-si tò go-tɨ al, ngà kadɨ ná̰-ná̰ dan-si-tɨ adɨ kəm-é to go né-je-tɨ kɨ́ à majɨ kɨ̀ ndəgɨ dow-je tɔ ɓane.
Tagɨr kɨ́ tò mḛḛ Jeju Kristɨ-tɨ kin ya, adi tò mḛḛ-si-tɨ tɔ.
Ḛ kɨ́ né kɨ́ rɔ-é-tɨ lay ya tɔjɨ kadɨ to Lubə,
ngà koo ɓá ḛ oo kasɨ-na̰ lə-dé dḛ kɨ̀ Lubə
kinlé kɨ né kəw rɔ dɔ-tɨ al.
Ḛ mbatɨ riɓa liə kɨ̀ mḛḛndigɨ liə ya,
təl rɔ-é ngonnjèkullə-tɨ,
təl rɔ-é adɨ tana̰ kɨ̀ dow-je rəm,
dow-je ꞌgə-é kɨ́ ḛ to dow rəm tɔ.
Kristɨ sɔl dɔ-é kɨ̀ mḛḛndigɨ liə,
təl-né rɔ-é go ta-tɨ sar ya oy-né,
ɔw mbing ya oy dɔ kagdəsɨ-tɨ.
Gin-é kin ɓá Lubə ɔr-né jikɔl-é kɨ taá
ə adɨ-é ri kɨ́ itə ri-je lay,
10 kdɔ kadɨ dɔra̰-tɨ kɨ̀ dɔnangɨ-tɨ, kɨ̀ gin nangɨ-tɨ kin ya,
né-je lay ꞌtɔsɨ məkəjɨ-dé nangɨ kɨ̀ ri Jeju rəm,
11 ɓá kadɨ ndɔ̰ dow kɨ́ rá-rá ya pa ta rəsɨ ɔsɨ-né gajɨ
Bɔbɨ-ji Lubə panè: Jeju Kristɨ to ꞌƁaɓe.
Njèkadmḛḛ to londógɨ kɨ́ dɔnangɨ-tɨ
12 Sə̰i kɨ́ mꞌində-si dan kəm-m-tɨ, sə̰i lé ꞌtoi njétəl rɔ-si go ta-tɨ kɨ̀ ndɔ-je lay, ꞌrai kullə dɔ kajɨ-tɨ lə-si kɨ̀ ɓəl rəm, kɨ̀ dadɨ rəm; ꞌrai kdɔ takəm-m al, ngà ɓone bè kɨ́ mꞌgoto sə-si kin ya kàrè, kadɨ ꞌrai kɨ dɔ madɨ-é-tɨ ya ɓəy. 13 Kdɔ Lubə ya ɓá ində ndigɨ ra né mḛḛ-si-tɨ rəm, ɓá ɔsɨ-si adɨ ꞌrai né kɨ́ ɔw natɨ kɨ̀ kɔjra liə kɨ́ to kɔjra mḛḛmajɨ.
14 Né-je lay ya kadɨ ꞌrai kɨ̀ yunta al rəm, kɨ̀ najta al rəm, 15 kdɔ kadɨ ta goto dɔ-si-tɨ rəm, kadɨ aai njay rəm, kadɨ ꞌtoi ngan lə Lubə kɨ́ ta goto dɔ-si-tɨ dan dow-je-tɨ kɨ́ njéndəm majal mbul-mbul kɨ́ ꞌto njémḛḛndul-je. Dan-dé-tɨ lé, sə̰i ꞌndógi titɨ pər ngəl-je kɨ́ dɔnangɨ-tɨ nè, 16 kɨ̀ takul ta kɨ́ sɔbɨ dɔ kiskəm kɨ́ ꞌpai. Ndɔ təl Kristɨ-tɨ rəmə, ḛ kin ya ɓá à to né riɓa lə-m ə à tɔjɨ kɨ́ ngɔdɨ lə-m lé, mꞌa̰y kɔgɨ kare al rəm, ɓá kɔɔ lə-m kàrè tò kɔgɨ al rəm tɔ. 17 Ə kinə lé kadɨ mꞌtokɨ man nduu kɨ́ ꞌmbəl logugɨ né-tɨ, dɔ kadkare-tɨ kɨ́ adi Lubə kɨ̀ takul kadmḛḛ lə-si ya kàrè adɨ-m rɔnəl rəm, ɓá mꞌra rɔnəl-é natɨ sə-si lay rəm tɔ* 2:17 Pol un rɔ-é ɔjɨ-né man nduu kɨ́ ꞌmbəl dɔ né-tɨ kɨ́ dꞌadɨ kdɔ gugɨ-né né ɓá pa-né ta kɨ́ dɔ koy-é-tɨ (Tḛt 29:38-42; Kni 15:1-10; 2Ti 4:6).. 18 Bè ya tɔ, sə̰i kàrè adi rɔ-si nəl-si dɔ-tɨ rəm, ɓá ꞌrai rɔnəl-é natɨ sə-m rəm tɔ.
Kɔw mba lə Timote rəm, lə Epaproditɨ rəm
19 Mꞌində mḛḛ-m dɔ ꞌƁaɓe Jeju-tɨ, kɨ́ mꞌa kullə Timote rɔ-si-tɨ ngɔsnè, kdɔ kadɨ təl ree idə-m poy-si kadɨ ma̰ kàrè mḛḛ-m usɨ-né nangɨ tɔ. 20 Kdɔtalə gangɨ kisɨ-si kinlé, Timote lé ya par ə́ to rɔ-é kɨ́ tɔgrɔ-tɨ, ɓɨ mꞌɔw kɨ̀ dow kɨ́ rangɨ kɨ́ à kore kàdɨ̀-m mḛḛ tagɨr-je-tɨ kɨ́ sɔbɨ dɔ-si kin al. 21 Kdɔtalə ndəgɨ dow-je lay dꞌɔw ká sangɨ né-je-tɨ kɨ́ sɔbɨ dɔ-dé dḛ ya ɓɨ ꞌsangɨ ꞌlə Jeju Kristɨ al. 22 Ngà Timote lé tɔjɨ kadɨ rɔ liə adɨ ꞌgəi majɨ. Ḛ isɨ mbɔ́-m-tɨ titɨ kɨ́ ngon isɨ-né mbɔ́ bɔbɨ-é-tɨ ə un rɔ-é ində ta kullə-tɨ natɨ sə-m kdɔ Poyta kɨ́ Majɨ. 23 Adɨ kinə ta kɨ́ dɔ-m-tɨ aa njay rəmə, ḛ ɓá mꞌɔjɨ kullə-é rɔ-si-tɨ nɔ̰ɔ̰ rəm, 24 ma̰ ya kàrè mꞌadɨ mḛḛ-m ꞌƁaɓe kɨ́ ma̰ kɨ̀ dɔ-m mꞌa kɔw nɔ̰ɔ̰ ngɔsnè tɔ.
25 Ngà mꞌoo majɨ n̰a̰ kadɨ mꞌtəl mꞌulə Epaproditɨ kɨ́ to ngonkɔ̰-m kɨ́ njèkadmḛḛ rəm, madkullə lə-m kɨ̀ madɨ rɔ lə-m kɨ́ uləi-é rɔ-m-tɨ kɨ̀ né-je kɨ́ mꞌɔw ndoo-é. 26 Sə̰i lay ya ɓo koo-si ra-é lɔtɨ-lɔtɨ rəm, ɓá ta mɔ̰y liə kɨ́ usɨ mbi-si-tɨ kin kàrè adɨ-é kɔ̰̀ n̰a̰ rəm tɔ. 27 Rɔ-é lé to-é n̰a̰ adɨ tò ta koy-tɨ ya, ngà Lubə oo kəmtondoo liə, to kəmtondoo liə ḛ par ɓá oo tin al, ngà to kəmtondoo lə-m ma̰ tɔ, bè kdɔ kadɨ mḛḛkɔ̰̀ lə-m ree-né kɨ dɔ madɨ-é-tɨ dɔ madɨ-é-tɨ al. 28 Mꞌulə-é gogɨ kalangɨ kdɔ kadɨ ooi-é rəmə rɔ-si nəl-si-né rəm, ɓá kadɨ ma̰ kàrè mḛḛkɔ̰̀ lə-m sɔl-né kɔ̰y rəm tɔ. 29 Uwəi-é kɨ rɔ-si-tɨ kɨ̀ rɔnəl kuwə dow lə ꞌƁaɓe. Dow-je kɨ́ bè kinlé, uni ta-dé. 30 Kdɔ to ta lə kullə lə Kristɨ ɓá kete ḛ tò-né ta koy-tɨ rəm, ilə-né rɔ-é kɔgɨ taa-né tó-si ta kullə-tɨ kɨ́ tò kadɨ ꞌrai adi-mi rəm tin.

*2:17 2:17 Pol un rɔ-é ɔjɨ-né man nduu kɨ́ ꞌmbəl dɔ né-tɨ kɨ́ dꞌadɨ kdɔ gugɨ-né né ɓá pa-né ta kɨ́ dɔ koy-é-tɨ (Tḛt 29:38-42; Kni 15:1-10; 2Ti 4:6).