19
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ sa̱ io Pablo ñoo Éfeso
Ta xía̱n nani nákaa̱ ii̱ Apolos ñoo Corinto, kúú ni̱ ya̱ꞌa Pablo iin xíán noo̱ ndíta yukú ñóꞌó kuaꞌa̱n na̱. Dá ni̱ saa̱ na̱ ñoo Éfeso. Ta kúú ñoó ni̱ na̱kiꞌin táꞌan na xíꞌín dao ta̱a kúú kuendá Jesús. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Pablo:
―¿Á ni̱ na̱tiin ndoꞌó Espíritu ii̱ Ndios tá ni̱ ka̱ndísa ndó?
Dá ni̱ kaa ro̱ón:
―Ko̱ óon taꞌon kueídóꞌo ndu ña̱ kaꞌa̱n na̱ ña̱ ió Espíritu ii̱ Ndios.
Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón tuku ñaá Pablo:
―¿Ndí ki̱án ni̱ ka̱ndísa ndó tá ni̱ sodo̱ ndúta̱ ndo̱, tá dáá?
Dá ni̱ kaa ra̱:
―Ni̱ ka̱ndísa nduꞌu̱ ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Juan tá sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ ná ña̱yuu.
Dá ni̱ kaa Pablo:
―Ni̱ sa̱ da̱kódo̱ ndúta̱ Juan ña̱yuu, táꞌa̱n na̱ ni̱ na̱ndikó iní sa̱ꞌá kua̱chi kée na. Ta ni̱ kaꞌa̱n Juan xíꞌín ná ña̱ ná kandeé iní na̱ iin ka̱ ta̱a ve̱i sata̱ ná. Ta na̱ yóꞌo kúú Jesús, ta no̱ón kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá.
Tá ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ sodo̱ ndúta̱ rá xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. Dá tá ni̱ chi̱nóo Pablo ndáꞌa̱ ná dini̱ rá, kúú ni̱ na̱tiin ra Espíritu ii̱ Ndios ini ra̱. Kúú ni̱ ka̱sáꞌá vá káꞌa̱n ra̱ dao ka̱ yúꞌu̱, táꞌa̱n ña̱ ko̱ ní dákuáꞌa ra. Dá ni̱ ka̱sáꞌá taꞌani ra kásto̱ꞌon ra to̱ꞌon ni̱ niꞌi̱ rá noo̱ mií Ndios. Ta kúú rá táto̱ꞌon uxi̱ uu̱.
Dá ni̱ ku̱ꞌu Pablo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ Israel ndéi ñoo ñoó. Ta no̱ó oni̱ yoo̱ ko̱ ní yu̱ꞌú taꞌon na kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ Jesús. Ta ni̱ da̱ndíchi̱ táꞌan na xíꞌín ña̱yuu ndéi ñoó, dá ná xino̱ ini na̱ ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. Tído ni̱ ndu̱káxí nda̱ꞌo nío̱ dao na, sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní xíin taꞌon na kandísa na to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ Pablo. Ta no̱ón kúú na̱ ni̱ ka̱sáꞌá káꞌa̱n ndava̱ꞌa na saꞌa̱ íchi̱ ndaa̱ Jesús no̱ó ña̱yuu ndéi ñoó. Dá ni̱ da̱nkoo ñaá Pablo. Dá ni̱ kee na ndáka na na̱ ni̱ nduu kuendá Jesús kuaꞌa̱n na̱. Ta ndidaá kuu̱ vá sa̱ nda̱tóꞌón ná xíꞌín ña̱yuu ñoó sa̱ꞌá to̱ꞌon Jesús ini iin veꞌe ta̱a naní Tirano, ta kíán iin veꞌe noo̱ nátaka ña̱yuu ndátóꞌón ná. 10 Ta dión ni̱ sa̱ kee na tein uu̱ kuia̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi chí Asia diꞌa ni̱ seídóꞌo to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús.
11 Ta xíꞌín ndáꞌa̱ Pablo sa̱ kee Ndios ña̱ꞌa náꞌano, 12 chi̱ va̱ꞌará peñito Pablo o táꞌí dáꞌo̱n ná néꞌe ña̱yuu kuaꞌa̱n na̱ chinóo naa̱n sata̱ na̱ kúꞌu̱, ta kúú nduva̱ꞌa va na. Ta kánkuei taꞌani espíritu kini ini na̱ kuaꞌa̱n.
13 Sa̱ xi̱onoo dao ta̱ Israel sa̱ taó rá espíritu kini ñóꞌo ini ña̱yuu. Tído iin kuu̱ ni̱ kaꞌán rá kaꞌanda ra̱ choon xíꞌín kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús, dá taó rá espíritu kini, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱ xíꞌán:
―Saꞌándá nduꞌu̱ choon noo̱o̱n xíꞌín kuu̱ Jesús, táꞌa̱n na̱ káꞌa̱n Pablo saꞌa̱. Kuaꞌán keta kíi̱ ini ta̱a xaa̱n ―kaá ra̱ xíꞌán.
14 Ta ta̱a káꞌa̱n dión kúú ndin usa̱ de̱ꞌe iin ta̱ Israel naní Esceva, táꞌa̱n ra̱ kúú iin duti̱ kúú no̱ó.
15 Tído ni̱ kaꞌa̱n espíritu kini ñoó xíꞌín rá:
―Náꞌá vá yuꞌu̱ Jesús. Ta náꞌá taꞌani yuꞌu̱ ndá yoo kúú Pablo. Tído ndoꞌó, ¿ndá yoo kúú ndoꞌó ña̱ saꞌándá ndo̱ choon noo̱ yúꞌu̱, tá dáá? ―kaáa̱n xíꞌín rá.
16 Ta kúú ni̱ ndao niꞌini ta̱a yíꞌi espíritu kini ñoó ni̱ tiin ñaá rá, chi̱ ni̱ ndu̱ndakí nda̱ꞌo ra ni̱ kee espíritu kini ñoó. Kúú ni̱ kendava̱ꞌa ra xíꞌín ndin usa̱ ta̱a ñoó, ta ni̱ ndatá ndíꞌi ra dáꞌo̱n rá. Ta kúú nda̱ ndáa vichí vá rá ni̱ ka̱nkuei ra veꞌe ñoó kuaꞌa̱n ra̱, ta ni̱ ta̱rkueꞌe̱ nda̱ꞌo ra ni̱ keean.
17 Ta kúú ndidaá kúú na̱ Israel xíꞌín na̱ ko̱ kúú na̱ Israel ndéi ñoo Éfeso ñoó ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ dión ni̱ kuu. Ta kúú ni̱ yu̱ꞌú nda̱ꞌo na. Dá ni̱ ka̱sáꞌá kékáꞌano na kuu̱ satoꞌo yo̱ Jesús. 18 Kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ du̱ú ni̱ ka̱ndísa Jesús ni̱ ka̱sáꞌá náꞌo̱ na̱ kua̱chi na̱, ta xíꞌo na kuendá sa̱ꞌá ña̱ kini sa̱ kee na. 19 Ta kua̱ꞌá ña̱yuu kétádí néꞌe na libro na̱ ni̱ ka̱sáa̱ na̱. Dá ni̱ da̱kéi̱ na̱án noo̱ ndidaá kúú ña̱yuu ñoó. Ta ni̱ kekuendá na̱ ndidaá ya̱ꞌi libro ñoó. Dá ni̱ ka̱ndaa̱ ini na̱ ña̱ ya̱ꞌi ña táto̱ꞌon uu̱ diko uxi̱ mil di̱ꞌón plata. 20 Dión ni̱ kuu, dá ni̱ na̱ka̱ꞌani cháá ka̱ to̱ꞌon va̱ꞌa saꞌa̱ satoꞌo yo̱ Jesús, ta kúú kua̱ꞌá ka̱ ña̱yuu ni̱ ka̱ndísa ñaá.
21 Tá ni̱ ndiꞌi ñoó, dá ni̱ chi̱kaa̱ ini Pablo koꞌo̱n na̱ korniꞌini na ña̱yuu ndéi chí kuendá Macedonia xíꞌín Acaya, dá koꞌo̱n na̱ ñoo Jerusalén. Ta ni̱ kaa na̱:
―Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ saꞌi̱n Jerusalén, dá ví, dá kía̱n miía̱n koꞌi̱n ñoo káꞌano naní Roma ―kaá na̱.
22 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá Pablo uu̱ ka̱ ta̱ xíonoo xíꞌín ná koꞌo̱n na̱ chí kuendá Macedonia. Ta na̱ yóꞌo kúú Timoteo xíꞌín Erasto. Tído ni̱ ka̱ndo̱o i̱ó Pablo ni̱ sa̱ io na̱ cháá ka̱ kuu̱ chí kuendá Asia.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱kui̱na vaa̱ ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso
23 Tiempo daá ñóó ni̱ ka̱sáꞌá káryíí nda̱ꞌo ña̱yuu ndéi ñoo Éfeso saꞌa̱ íchi̱ sa̱á ña̱ káꞌa̱n saꞌa̱ Jesús. 24 Chi̱ ió iin ta̱a kéchóon xíꞌín plata naní Demetrio ñoo ñoó. Ta kúú rá iin ta̱a káva̱ꞌa yoko̱ xíꞌín plata, ña̱ ndáa táto̱ꞌon ki̱ꞌo káa veꞌe ño̱ꞌo iin ndios diꞌí naní Diana. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón sa̱ níꞌi̱ rá sa̱ꞌá sa̱ kee ra choon yóꞌo, xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá. 25 Kúú ni̱ na̱da̱taká ra̱ ta̱a kéchóon xíꞌín rá, xíꞌín dao ka̱ ta̱a kéchóon xíꞌín plata. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín rá:
―Náꞌá vá mií ndó ña̱ xíꞌín choon kée yó yóꞌo níꞌi̱ yo̱ kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón. 26 Tído sa̱ ni̱ xini va mií ndó, ta ni̱ sei̱do̱ꞌo ndó saꞌa̱ iin ta̱a naní Pablo. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón ñoo Éfeso yóꞌo xíonoo ra, chi̱ iin níí kúú vá kuendá Asia yóꞌo xíonoo ra. Ta sa̱ ni̱ ka̱ndeé rá ni̱ xino̱ ini kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kandísa na noo̱ káꞌa̱n ra̱, chi̱ kaá ra̱ ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ndios kíán káva̱ꞌa ndáꞌa̱ ta̱a. 27 Ta o̱ du̱ú sa̱va̱ꞌa choon kée ni yó i̱o ió ña̱ naá, chi̱ i̱o taꞌani nda̱ꞌo ió ña̱ kasáꞌá kenóo ña̱yuu veꞌe ño̱ꞌo ndios diꞌí yo̱ Diana, dá o̱ kíꞌo ka̱ na̱ ña̱ñóꞌó noo̱ ná, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo taꞌani ndidaá na̱ ndéi chí kuendá Asia diꞌa, xíꞌín na̱ ndéi iin níí kúú ñayuú ―kaá ra̱.
28 Tá ni̱ seídóꞌo ta̱a ñoó no̱ó ni̱ kaꞌa̱n Demetrio, kúú ni̱ xido̱ nda̱ꞌo ini ra̱. Dá ni̱ ka̱yuꞌú rá:
―Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo ―kaá ra̱.
29 Ta kúú ndidaá vá ña̱yuu ndéi ñoo ñoó ni̱ na̱kui̱na vaa̱. Kúú ni̱ tiin na iin ta̱a naní Gayo xíꞌín ta̱ naní Aristarco. Ta ndi nduú ta̱a yóꞌo ni̱ kii chí kuendá Macedonia, ta xíonoo ra xíꞌín Pablo. Ta ñóꞌo ñaá ná ni̱ ku̱ꞌu na ini iin veꞌe káꞌano noo̱ nátaka na̱ ñoo ñoó ndátóꞌón ná saꞌa̱ ña̱ꞌa ndóꞌo na. 30 Dá ni̱ kaꞌán Pablo koꞌo̱n na̱ ku̱ꞌu na veꞌe ñoó kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ña̱yuu ñóꞌo ñoó. Tído dao ka̱ na̱ kúú kuendá Jesús ko̱ ní sónó taꞌon na ña̱ ku̱ꞌu na. 31 Ta ndéi taꞌani dao ta̱ néꞌe choon kuendá Asia ñoó, táꞌa̱n ra̱ néꞌe táꞌan va̱ꞌa xíꞌín Pablo. Dá ni̱ chi̱ndaꞌá rá choon kuaꞌa̱n ña̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ ná ña̱ ná dáꞌa ni ku̱ꞌu na veꞌe ñoó.
32 Kúú ni̱ na̱taka kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu. Dao na káyuꞌú iin ña̱ꞌa, ta dao ka̱ na̱ káyuꞌú saꞌa̱ iin ka̱ ña̱ꞌa sa̱ꞌá ña̱ ni̱ naá iní na̱. Chi̱ kuaꞌa̱ vá ña̱yuu ñoó ko̱ kándaa̱ ini nda̱ saꞌa̱ kíán ña̱ ni̱ na̱taka na̱. 33 Dá ni̱ ta̱ndaꞌá niꞌini dao ta̱a Israel iin ta̱a naní Alejandro noo̱ ndidaá ña̱yuu ñoó, dá ná kaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, káꞌán rá. Dá ni̱ da̱kúu Alejandro ndáꞌa̱ rá xíka̱ ra̱ ña̱ ná kandei tádi̱ ña̱yuu ñoó, dá ná chindeé rá na̱ ñoo ra̱ no̱ó ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó.
34 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱yuu ñoó ña̱ ta̱ Israel kúú Alejandro ñoó, dá ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú ndidaá kúú ná táto̱ꞌon uu̱ ka̱ hora, dá kaá na̱:
―¡Na̱ ndáya̱ꞌi nda̱ꞌo kúú Diana, táꞌa̱n na̱ ndáño̱ꞌo yóó, na̱ ñoo Éfeso yóꞌo! ―kaá na̱.
35 Nda̱ daá ví ni̱ ka̱ndeé ra̱ kúú secretario ni̱ kutádi̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ kaa ra̱:
―Kueídóꞌo ndó yuꞌu̱, ndidaá ndoꞌó, na̱ ñoo Éfeso. ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó ña̱ ndidaá kúú ña̱yuu náꞌá ña̱ ñoo káꞌano Éfeso yóꞌo ni̱ niꞌi̱ choon ña̱ kía̱n kandaa yo̱ veꞌe ño̱ꞌo ndios ndáya̱ꞌi naní Diana xíꞌín naꞌánáa̱n, ña̱ ni̱ noo túu ni̱ kii induú? 36 Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu o̱ kúu kaá ña̱ ko̱ó. Sa̱ꞌá ño̱ó kandei tádi̱ ndo̱. Ná dáꞌa ni kee ndó iin ña̱ꞌa kini. 37 Chi̱ ni iin ta̱a ndáka ndó ni̱ ka̱sáa̱ ndo̱ yóꞌo ko̱ ní xiní xíxi ra veꞌe ño̱ꞌo ndo̱, ta ni ko̱ káꞌa̱n ndava̱ꞌa ra saꞌa̱ ndios diꞌí ndáño̱ꞌo ndó. 38 Sa̱ꞌá ño̱ó tá kóni̱ Demetrio xíꞌín ta̱a kéchóon xíꞌín rá kaꞌa̱n kua̱chi ra saꞌa̱ dao ta̱a, dá kía̱n kuu koꞌo̱n ra̱ veꞌe chóon, dá chi̱ ñoó ndéi ta̱a néꞌe choon keyíko̱ saꞌa̱ ña̱ ndóꞌo ndó. Ta ñoó kánian kaꞌa̱n kua̱chi táꞌan iin rá iin ndó sa̱ꞌá ña̱ ndóꞌo ndó. 39 Ta tá kóni̱ ndo̱ keyíko̱ ndo̱ dao ka̱ ña̱ꞌa, dá kía̱n kánian nataka ndo̱ no̱ó ta̱ néꞌe choon táto̱ꞌon ki̱ꞌo saꞌándá ley choon, dá keyíko̱ ra̱ saꞌa̱ ndo̱. 40 Chi̱ i̱o va ió ña̱ chinóo kua̱chi ta̱ néꞌe choon yó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱kui̱na vaa̱ yo̱ viti. Chi̱ o̱ níꞌi̱ taꞌon yó ndí ki̱án kaꞌa̱n yo̱ xíꞌín rá sa̱ꞌá ña̱ kéeá diꞌa ―kaá ra̱.
41 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n ra̱ to̱ꞌon yóꞌo, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ni̱ na̱taka ñoó ña̱ ná noꞌo̱ na̱ veꞌe na.