12
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kuei María kirá támi sáꞌa̱n sata̱ Jesús
Ta kámani̱ iño̱ ka̱ kuu̱, dá kasáꞌá víko̱ pascua. Dá ni̱ saa̱ Jesús ñoo Betania noo̱ ió Lázaro, ta̱a ni̱ xiꞌi̱ ñoó, ta ni̱ na̱taki ra̱ ni̱ kee Jesús. Ta ñoó ni̱ kenduu na̱ veꞌe Lázaro ña̱ꞌa kadíni Jesús. Ta ni̱ chi̱kodó Marta ña̱ꞌa kadíni na̱ noo̱ mesa. Ta ni̱ sa̱ io taꞌani Lázaro tein ña̱yuu ndéi xíꞌín ná ñoó. Dá ni̱ kiꞌin María kirá támi sáꞌa̱n ni̱ ka̱va̱ꞌa xíꞌín yuku̱ naní nardo, ta kúú rá táto̱ꞌon dao litro, ta kirá yaꞌi nda̱ꞌo kúú rá. Ta kúú ni̱ kuei ndiꞌán ra̱ sata̱ sáꞌa̱ Jesús, ta xíꞌín idí dini̱a̱n ni̱ da̱náyaaán saꞌa̱ ná. Ta iin níí kúú ini veꞌe ñoó ni̱ na̱ka̱ꞌani díko̱ kirá támi sáꞌa̱n ñoó. Dá ni̱ kaa iin ta̱a xíonoo xíꞌín Jesús naní Judas Iscariote, táꞌa̱n ra̱ kúú de̱ꞌe ta̱a naní Simón, ta mií rá koꞌo̱n naki̱ꞌo Jesús noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá:
―¿Ndiva̱ꞌa ko̱ ní di̱kó yó kirá támi sáꞌa̱n xaa̱n, chi̱ ya̱ꞌi rá táto̱ꞌon ki̱ꞌo níꞌi̱ ña̱yuu kéchóon na oni̱ ciento kuu̱, dá niꞌi̱ yo̱ di̱ꞌón chindeé yó na̱ kúndaꞌí, ní kúu? ―kaá ra̱.
Tído ko̱ ní káꞌa̱n ra̱ dión sa̱ꞌá ña̱ kúꞌu̱ ndisa ini ra̱ sa̱ꞌá na̱ kúndaꞌí. Dión ni̱ kaa ra̱, chi̱ kúú rá iin ta̱ kui̱ꞌíná. Ta sa̱ꞌá ña̱ néꞌe va̱ꞌa ra léka̱ noo̱ ñóꞌo di̱ꞌón xíꞌo ña̱yuu chíndeé ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó taó de̱ꞌé ra̱ cháá di̱ꞌón ñoó níꞌi̱ mií rá. Dá ni̱ kaa Jesús:
―O̱ sa̱ dána̱ni ndó ñáꞌa̱ yóꞌo, dá chi̱ ni̱ sa̱ neꞌe va̱ꞌán kirá támi sáꞌa̱n yóꞌo ni̱ kenduua̱n yuꞌu̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kooi ndu̱xii. Chi̱ daá kuití vá kandei ña̱yuu kúndaꞌí xíꞌín ndó, tído yuꞌu̱, o̱ kóo kuií taꞌoin xíꞌín ndó ―kaá na̱.
Ni̱ ka̱ndo̱o ta̱ néꞌe choon ña̱ kaꞌání taꞌani ra Lázaro
Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Jerusalén ni̱ ka̱ndaa̱ ini ña̱ ió Jesús ñoo Betania. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ka̱sáa̱ na̱ ñoó. Ta o̱ du̱ú iin tóꞌón Jesús kóni̱ na̱ kande̱ꞌé ná, chi̱ kóni̱ taꞌani na kande̱ꞌé ná Lázaro, táꞌa̱n ra̱ ni̱ na̱taki tein na̱ kúú ndi̱i ñoó. 10 Kúú ni̱ ka̱ndo̱o taꞌani ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱ ña̱ kaꞌání rá Lázaro, 11 dá chi̱ sa̱ꞌá ña̱ ni̱ na̱taki ra̱, sa̱ꞌá ño̱ó kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ ñoo Israel ni̱ ka̱nkuei ti̱xi ndáꞌa̱ rá, ta ni̱ ka̱ndísa na Jesús.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ na̱tiin va̱ꞌa ña̱yuu Jesús tá ni̱ ku̱ꞌu na ñoo Jerusalén
12 Tá ni̱ tu̱u noo̱ iin ka̱ kuu̱, dá ni̱ niꞌi̱ tóꞌon ña̱yuu kuáꞌa̱ ni̱ ka̱sáa̱ noo̱ koo víko̱ ñoo Jerusalén ña̱ ve̱i Jesús. 13 Dá ni̱ saꞌanda iin rá iin na ndáꞌa̱ ta̱ñóo̱ néꞌe na kuaꞌa̱n na̱ natiin na Jesús noo̱ ve̱i na, ta kaá na̱ káyuꞌú ná:
―¡Ná natiin Ndios ña̱ñóꞌó! ¡Na̱ káꞌano kúú na̱ ve̱i xíꞌín choon satoꞌo yo̱ Ndios! ¡Ta kúú ná rey noo̱ yóó, na̱ Israel! ―kaá na̱ káyuꞌú ná.
14 Dá ni̱ na̱níꞌi̱ Jesús iin burro lóꞌo̱, dá ni̱ kaa na sata̱ ri̱. Dá ni̱ xi̱nko̱o noo̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios:
15 O̱ sa̱ yuꞌú ndo̱, na̱ ñoo Sion;
sa̱ ve̱i va rey ndo̱,
ta kánóo na sata̱ iin burro lóꞌo̱ ve̱i na.
16 Ko̱ ní kándaa̱ taꞌon ini ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi dándáki ndidaá ña̱ yóꞌo mií hora daá ñóó. Nda̱ kuu̱ ni̱ nana Jesús kuaꞌa̱n nóꞌo̱ ná induú, nda̱ daá ni̱ ndi̱ko̱ꞌon ini ra̱ ña̱ ki̱ꞌo dión káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ki̱ꞌo dión ni̱ kee ña̱yuu ñoó xíꞌín ná. 17 Ta ndidaá ña̱yuu ni̱ sa̱ ndita xíꞌín Jesús tá ni̱ kana na Lázaro ini káo̱ ñoó, ta ni̱ da̱nátaki ñaá ná, no̱ón kúú na̱ xíꞌo kuendá noo̱ dao ka̱ ña̱yuu sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xini na̱. 18 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ saꞌa̱n ña̱yuu ñoó ni̱ na̱tiin va̱ꞌa na Jesús, dá chi̱ ni̱ seídóꞌo na sa̱ꞌá ña̱ ndato ni̱ kee na xíꞌín Lázaro. 19 Ta ndaꞌí va ndátóꞌón táꞌan ta̱ fariseo ndíta ra, ta kaá ra̱:
―Nde̱ꞌé rá. O̱ kándeé taꞌon yó kadi yo̱ noo̱ ta̱a káa. Chi̱ kande̱ꞌé ndó, ki̱ꞌo dión ví kua̱ꞌá ña̱yuu tákuei kuaꞌa̱n sata̱ rá ―kaá ra̱.
Ndéi dao ta̱ griego nándukú rá Jesús
20 Ta ñóꞌo dao ta̱a káꞌa̱n yúꞌu̱ griego tein na̱ ni̱ ka̱sáa̱ ñoo Jerusalén kandaño̱ꞌo na Ndios víko̱ ñoó. 21 Ta ni̱ na̱tuu yati ra noo̱ Felipe, táꞌan ra̱ ñoo Betsaida, ña̱ nákaa̱ chí kuendá Galilea diꞌa. Dá ni̱ seí ndaꞌí ra̱ noo̱ Felipe, ta kaá ra̱:
―Tatá, kóni̱ ndu̱ kaꞌa̱n ndu̱ xíꞌín Jesús.
22 Dá ni̱ saꞌa̱n Felipe ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín Andrés, dá ni̱ saꞌa̱n nduú ra̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon ra xíꞌín Jesús. 23 Dá ni̱ kaa Jesús:
―Sa̱ ni̱ kasa̱ndaá vá hora natiin na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ñóꞌó kee tatá na̱. 24 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ña̱ tá ná o̱ chíꞌi yó tata tirió no̱ñóꞌo̱, ta kuua̱n, dá kía̱n iin tóꞌón dáá vá kakian. Tído tá ná kuua̱n ti̱i ñóꞌo̱, dá kía̱n kuita̱ ña̱, ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo kui̱ꞌi ki̱ꞌo ña. 25 Ta ndi ndáa na̱ ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kuu. Ta na̱ ko̱ ndíꞌi ini sa̱ꞌá ña̱ kataki na̱ ñayuú yóꞌo, no̱ón kúú na̱ koni kataki chíchí. 26 Tá ió iin káa ndó kóni̱ koni kuáchí noo̱ yúꞌu̱, dá kía̱n nakíi̱ ndo̱ ndiko̱ ndo̱ yuꞌu̱. Ta noo̱ koo yuꞌu̱, ñoó taꞌani kandei na̱ xínkuáchí noo̱í. Ta ndi ndáa na̱ xínkuáchí noo̱ yúꞌu̱, koꞌo̱n tatái̱ ki̱ꞌo na ña̱ñóꞌó noo̱ ná.
Kásto̱ꞌon Jesús xíꞌín ña̱yuu ndi ndoꞌo na, dá kuu na̱
27 ’Kútúú nda̱ꞌo inii̱, tído, ¿ndí ki̱án kaꞌi̱n xíꞌín tatái̱? ¿Á kaꞌi̱n: “Tatá, di̱tá ní yuꞌu̱ no̱ó ta̱ndóꞌó yóꞌo”? Tído o̱ kúu taꞌon kaꞌi̱n dión, dá chi̱ choon yóꞌo kúú choon ve̱i yuꞌu̱. 28 Tatá Ndios, naꞌa̱ ní choon káꞌano kómí ní no̱ó ña̱yuu yóꞌo.
Dá tái̱ ni̱ kaꞌa̱n Ndios nda̱ induú:
―Sa̱ ni̱ naꞌi̱ choon káꞌano kómíí, ta koꞌo̱n tukui naꞌi̱ ñá iin ka̱ ndée̱.
29 Tá ni̱ seídóꞌo ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ña̱ ni̱ꞌi nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ni̱ kaa dao na ña̱ ni̱ ka̱yuꞌú dai̱. Ta dao ka̱ na̱ ni̱ kaa ña̱ iin ángel ni̱ kaꞌa̱n xíꞌín Jesús. 30 Dá ni̱ kaa Jesús:
―Ko̱ ní káꞌa̱n na̱ ña̱ kueídóꞌo yuꞌu̱, diꞌa ni̱ kaꞌa̱n na̱, dá ná kueídóꞌo ñaá ndoꞌó. 31 Ta viti ni̱ kasa̱ndaá va kuu̱ ña̱ keyíko̱ Ndios sa̱ꞌá na̱ ndéi ñayuú yóꞌo, ta koꞌo̱n na̱ di̱tá ná choon noo̱ ndáꞌa̱ ña̱ uꞌu̱, ña̱ saꞌándá choon ñayuú yóꞌo. 32 Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ nda̱neꞌe ra yuꞌu̱, dá nakuakai ndidaá ña̱yuu noo̱ miíí.
33 Dión ni̱ kaa na̱ ni̱ ka̱sto̱ꞌon na xíꞌín ña̱yuu ñoó ndi ndoꞌo na noo̱ kuu na̱. 34 Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó:
―Kándaa̱ ini ndu̱ ña̱ káꞌa̱n ley ña̱ ni kuu̱ ta̱ꞌón o̱ ku̱ú na̱ kúú Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá. Sa̱ꞌá ño̱ó ¿ndiva̱ꞌa káꞌa̱n mií ní ña̱ kánian ndaneꞌe ra iin ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo? ¿Ndá yoo kúú ra̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo, tá dáá?
35 Dá ni̱ kaa Jesús:
―Nda̱dá cháá vá kuu̱ kooi dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kanoo ndó xía̱n nani iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, dá kíán ná dáꞌa ni kandeé ña̱ íin naá xíꞌín ndó. Dá chi̱ na̱ xíonoo noo̱ íin naá, ko̱ túu taꞌon noo̱ koꞌo̱n na̱. 36 Ta xía̱n iói̱ dátoo̱i̱n noo̱ ndo̱, kandeé iní ndo̱ yuꞌu̱, dá kakuu ndó kuendá yuꞌu̱, na̱ dátoo̱n noo̱ ndo̱.
Kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ Israel ko̱ ní xíin kandísa to̱ꞌon Jesús
Tá ni̱ ndiꞌi ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión, dá ni̱ kee na kuaꞌa̱n na̱, ta kúú ni̱ chi̱de̱ꞌé na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó.
37 Ta va̱ꞌará kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱ ndato ni̱ kee na no̱ó ña̱yuu ñoó, tído ko̱ ní kándísa taꞌon ñaá ná. 38 Dión, dá ni̱ xi̱nko̱o to̱ꞌon ni̱ taa profeta Isaías, dá chi̱ diꞌa ni̱ kaa na̱:
Satoꞌi̱, ¿ndá yoo ví ni̱ ka̱ndísa to̱ꞌon ni̱ da̱náꞌa̱ ndu̱ noo̱ ná?
Ta, ¿ndá yoo ni̱ na̱koni choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ní?
39 Sa̱ꞌá ño̱ó ko̱ ní kúu taꞌon kandísa ña̱yuu ñoó, dá chi̱ diꞌa taꞌani ni̱ taa Isaías:
40 Ni̱ sadi Ndios no̱ó ña̱yuu ñoó, ta ni̱ ndekáxí ná nío̱ ná,
dá ná o̱ ko̱ní na̱ xíꞌín noo̱ ná, ta ni ná o̱ kándaa̱ ini na̱,
dá ná dáꞌa ni nandió kuéi na noo̱ Ndios, ta ná dáꞌa ni nduva̱ꞌa na.
41 Ña̱ yóꞌo kúú to̱ꞌon ni̱ taa Isaías tá ni̱ xini na̱ choon ndato kómí Jesús, ta ni̱ kaꞌa̱n na̱ saꞌa̱ ná. 42 Vati̱ xía̱n daá, kua̱ꞌá nda̱ꞌo ta̱ néꞌe choon ni̱ ka̱ndísa Jesús, tído ko̱ ní náꞌa̱ ra̱ mií rá, dá chi̱ yuꞌú ra̱ taxí ñaá ta̱ fariseo ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo ra̱, 43 dá chi̱ kátoó cháá ka̱ ra̱ ña̱ñóꞌó xíꞌo ta̱a ñayuú yóꞌo o̱ du̱ú ña̱ñóꞌó xíꞌo Ndios.
Ió kua̱chi ña̱yuu ko̱ xíin kandísa to̱ꞌon dánaꞌa̱ Jesús
44 Dá ni̱ ka̱yuꞌú Jesús:
―Tá ndi ndáa na̱ kándéé iní yuꞌu̱, o̱ du̱ú iin tóꞌón ní yuꞌu̱ kándéé iní na̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii kándéé iní na̱. 45 Ta ndi ndáa na̱ ndéꞌé yuꞌu̱, nda̱ na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii ndéꞌé ná. 46 Ni̱ ka̱sáa̱ yuꞌu̱ ñayuú yóꞌo kúúí na̱ dátoo̱n no̱ó ña̱yuu, dá kía̱n ndi ndáa ña̱yuu ná kandeé iní ñaá, o̱ kuíin naá ka̱ noo̱ ná. 47 Ta ndi ndáa ña̱yuu seídóꞌo to̱ꞌon káꞌi̱n, ta ko̱ kée na choon saꞌándái̱, o̱ du̱ú yuꞌu̱ keyíko̱ saꞌa̱ ná, chi̱ ko̱ véi taꞌon yuꞌu̱ keyíko̱i̱ sa̱ꞌá ña̱yuu. Diꞌa ve̱i yuꞌu̱ dáka̱kii na̱ no̱ó kua̱chi na. 48 Ta ndi ndáa na̱ ko̱ xi̱ín kandeé iní na̱ yuꞌu̱, ta ko̱ kóni̱ na̱ natiin na to̱ꞌon káꞌi̱n, sa̱ io nduu va iin yoo keyíko̱ saꞌa̱ ná. Ta ño̱ó kúú to̱ꞌon káꞌi̱n xíꞌín ndó. Ta mií to̱ꞌon yóꞌo tiin Ndios, dá keyíko̱ na̱ saꞌa̱ ndo̱ tá ná kasandaá kuu̱ noo̱ ndíꞌi. 49 Ta o̱ du̱ú to̱ꞌon kána ña̱xintóni̱ mií yuꞌu̱ káꞌi̱n xíꞌín ndó. Tatá Ndios, na̱ ni̱ ta̱ndaꞌá yuꞌu̱ ve̱ii, no̱ón kúú na̱ ni̱ xi̱ꞌo choon no̱ói̱ ndi kía̱n kaꞌi̱n xíꞌín ndó, ta ndá to̱ꞌon kaꞌi̱n xíꞌín ndó. 50 Ta náꞌá káxí yuꞌu̱ ña̱ to̱ꞌon ni̱ xi̱ꞌo tatái̱ noo̱í kía̱n kandeéán ki̱ꞌoan ña̱ kataki chíchí ndó. Sa̱ꞌá ño̱ó, táto̱ꞌon ki̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n tatái̱ xíꞌíín, ki̱ꞌo dión káꞌi̱n xíꞌín ndó ―kaá Jesús.