5
Yesu aꞌɨ omʉkpata na gigina
(Tsia bhʉ́ Mat. 4:18-22; di ne bhʉ́ Mlk. 1:16-20.)
A akolo ekpɨ́ bini, Yesu adʉ lɨngo ekpɵ na Genedjaleta.* 5:1 Genedjaleta: A ko ꞌɨlɨ koko na ekpɵ na Galilaya. Tsia bhʉ́ Mlk. 6:53. Bhiti okpála asʉlʉ de anɨ má wakaka ngʉ́ nadje ’li Ebhe. Anɨ au zabʉ bhisi lɨngo ’ngu me obhʉbhʉlʉ-o nde aze, u nde ngavʉlʉ onado gba o na sungu-o. Yesu atsia aꞌʉ bhʉ́ sʉsʉka bini, bhende gba Simo-o. Do anɨ pɨ Simo me: «Yie lɨngo ’gɵ-o, amba mʉ dyudyo lɨmʉ mbo ne abhʉ́ ’ngu.» Yesu atsia adʉ bhʉ́ zabʉ-o kuto. Anɨ aholo nasuno pɨ bhiti okpála bhomʉ-o. Anɨ andjia nagama ’ngʉ́ lɨe, anɨ atsia apa pɨ Simo me: «Dyudyo zabʉ-o apɨ́ tsiba, amba ngayi ne obɨ mʉ-o, yi bala onado gba yi-e bhʉ́ ’ngu ngʉ́ naholo osungu-o.»
Simo agie pɨ anɨ me: «Mʉsuno, ya amene kulu sukpe ɨnde-e libhomu, ya holo belegʉ sungu de bini. Engʉ́ la bini, ka ’li mʉ-o, ya abhíke onado-o bhʉ́ ’ngu mabhike.» U abala onado lɨe bhʉ́ ’ngu-o, u atsia aholo osungu bhelé. Kaka-a, onado gba uo-o aholo natsotsolo. Abhomʉ-o, u amene ’kpa o pɨ obɨ o ɨnde adʉ bhʉ́ zabʉ koko ngʉ́ naꞌɨ uo me, u go ha mbo ’kpa o pɨ o. Obhobhomʉ-o ago, u abebedhe ozabʉ bhisi-e ne osungu bedhebedhe. Kaka-a, ozabʉ atsia aholo nalinda bhʉ́ ’ngu.
Lɨ Simo Piele au lɨe mo-o, anɨ atɨ bhʉ́ li ’dhʉ Yesu, anɨ atsia apa me: «Ngámá, gbe lɨmʉ de ma ne sidi, anga ma ne siti kpála!» Anɨ apa mo-o, anga ngauo ne obɨ e, u angamba nanɨ naali ka bhiti osungu ɨnde u aholo e ko. 10 Djakɨ ne Djaa , ongɨsɨ gba Djebedayo ɨnde adʉ amene bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Simo-o, angamba bhadi moko. Engʉ́ bini, Yesu apa pɨ Simo me: «Mo odjé tsʉlʉ de, anga nayie pɨ mbɨa ɨnde-e, mʉ dʉ́ matá agɨlɨ osungu de, engʉ́ bini, mo odʉ́ ɨbili agɨlɨ okpála pɨ Ebhe.» 11 Abhomʉ-o, u agbele ozabʉ gba o apɨ́ ’gɵ. U aꞌo ka ndʉ ’he gba o hana, u atsia anʉ bhʉ́ dabɨlɨ bini ne Yesu.
Yesu akobho kpála na kába
(Tsia bhʉ́ Mat. 8:1-4; di ne bhʉ́ Mlk. 1:40-45.)
12 A akolo ekpɨ́ bini, Yesu adʉ bhʉ́ kʉtɨ bini na ndu doto na Galilaya, kpála bini ɨnde lɨ kába atsotsolo kʉte e hana-a, akoto. Lɨ anɨ au Yesu lɨe, anɨ ago atɨ kala anɨ, anɨ atʉ bhʉ́la e ne kuto, anɨ atsia alopolo lɨe pɨ anɨ me: «Ngámá, ɨ dʉ me mʉ nde akʉnda-a, mʉ tɨ da nakobho ma.» 13 Yesu aha ’kpa e aꞌo lɨ anɨ. Anɨ atsia apa me: «Ma akʉnda moko, kokobho!» Abhomʉ-o, kába agʉlʉ bha kolo lɨ kʉte kpála ango-o hana maka ndjombe. 14 Yesu atsia aha lɨ́lɨ pɨ anɨ me: «Mo opá belegʉ engʉ́ ɨnde-e pɨ kpála bini de. Engʉ́ bini, nʉ suno bha lɨmʉ pɨ dimandɵ gba Ebhe maka lɨ kʉte mʉ nde lɨe ko. Pɨpɨta-a, amba mʉ ha makiso maka lɨ lɨ́lɨ gba Moidje apa lɨe, ngʉbula napana pɨ ndʉ okpála hana me mo okobho.» 15 Abana mo-o, engʉ́ gba Yesu adʉ bha ayangba ne kalanʉ. Okpála bhelé adʉ ago apo bhʉ́la o de anɨ ngʉ́ nadje anɨ, ne di me anɨ kobho o ne okuo gba o-o. 16 Engʉ́ la bini, anɨ adʉ anʉ bhʉ́ omili bɨlɨ. Oo, anɨ atsia adʉ akpokpo ’ngʉ́ ne Ebhe.
Yesu akobho dʉkuto
(Tsia bhʉ́ Mat. 9:1-8; di ne bhʉ́ Mlk. 2:1-12.)
17 Ekpɨ́ bini, Yesu adʉ asuno pɨ okpála. OmʉFalisai koko ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba Moidje ɨnde ayie nanɨ bhʉ́ ndʉ okʉtɨ hana na ndu doto na Galilaya ne Yudaya, di ne bhʉ́ ’ngbé gʉdhʉ na Yelusalema adʉlʉ de anɨ. Ne angu gba Ebhe-e, anɨ atsia adʉ akobho okpála na kuo. 18 Lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, okpála koko ago ne dʉkuto bini me u nde abɨ anɨ pɨ́ kalagba. U adʉ nagɨlɨ kpadjɨ ngʉ́ nato anɨ abhʉ́ ’tɨ, amba u ꞌo anɨ kala Yesu. 19 Engʉ́ bini, u ale nalɨ ne anɨ abhʉ́ ’tɨ pima ka lɨ okpála adʉ lɨe bhelé-o. Abhomʉ-o, u atsia aꞌʉ ne anɨ apɨ́ ’ngbʉ ’tɨ. U adʉ gudho lɨ ’ngbʉ ’tɨ-e má vuu! U atsia akɵ anɨ ne ekpʉ́ tété ne kalagba gba e hana bhʉ́ ká okpála kala Yesu. 20 Lɨ Yesu ambɨla lɨe me okpála bhomʉ-o abhuka nɨ na paká-a, anɨ atsia apa pɨ kpála na kuo-o me: «Olia ma, ma aꞌe osisiti ’ngʉ́ gba mʉ-o aꞌe.»
21 Lɨ omʉsuno na lɨ́lɨ di ne omʉFalisai adje ’ngʉ́ bhomʉ-o lɨe, u atsia aholo nabhundja me: «Kpála ɨnde ngasobho Ebhe me-e, a ko nga naae da? A tɨ da naꞌe siti ’ngʉ́ gba okpála da, bha bini Ebhe ngae kpi e kpi dɨ?» 22 Yesu ambɨla mabhundja gba uo lɨe, anɨ apa pɨ uo me: «Yi ngabhundja lɨ bua yi mo-o ka nɨ? 23 Ne napa me, ‹Ma aꞌe osisiti ’ngʉ́ gba mʉ aꞌe›, ne napa me, ‹Yie bhʉ́lá, amba mʉ dhʉkʉ-o› a ane ne bhʉkʉ ne bhedho? 24 Engʉ́ bini, ma akʉnda me yi mbɨla me ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma ne angu pɨ́la doto ngʉ́ naꞌe siti ’ngʉ́.» Abhomʉ-o, Yesu atsia apa pɨ dʉkuto-o me: «Ma apa pɨ mʉ me yie bhʉ́lá, ha dabɨlɨ gba mʉ-o, amba mʉ gie lɨmʉ agba mʉ!» 25 Kolo má gala me-e, kpála bhomʉ ayie bhʉ́lá bhʉ́ ká djila ndʉ okpála hana, anɨ aha dabɨlɨ ɨnde anɨ de asɨ pɨ́ e, anɨ atsia agie lɨe agba e me anɨ nde ngadhɵgɵ Ebhe. 26 Ndʉ okpála hana adʉ angamba naali. U abedhe ne tsʉlʉ bedhe, u adʉ adhɵgɵ Ebhe, u atsia adʉ apa me: «Ya au nakɨ ongʉ́ na ngangamba!»
Yesu aꞌɨ Levi
(Tsia bhʉ́ Mat. 9:9-13; di ne bhʉ́ Mlk. 2:13-17.)
27 Pɨpɨta-a, Yesu akoto kilidjo, anɨ atsia au ndɵmbɨ bini na mandjandja, adʉ ’lɨ anɨ me Levi, 5:27 Levi: A ko ꞌɨlɨ koko gba Matié. anɨ nde adʉ kuto bhʉ́ bilo gba e-o. Yesu apa pɨ anɨ me: «Kpata ma.» 28 Levi ayie bhʉ́lá, anɨ aꞌo ka ndʉ ’he hana, anɨ atsia akpata Yesu.
29 Pɨpɨta-a, Levi atsia amene ’ngbé anokomɨa pɨ Yesu abhʉ́ ’tɨ gba e. Ondɵmbɨ na mandjandja bhelé di ne okpála koko adʉ nazʉ ’he ne uo bhʉ́ dabɨlɨ bini. 30 OmʉFalisai di ne omʉsuno na lɨ́lɨ gba o adʉ nadi mʉtokono, u atsia ayi omʉkpata gba Yesu-o me: «Ka nɨ yi ngazʉ ’he ne nandjɨ vino lɨe bhʉ́ dabɨlɨ bini ne ondɵmbɨ na mandjandja di ne okpála na sisiti-e?» 31 Yesu atsia agie pɨ uo me: «Okpála bhende lɨ kuo nde lɨ o ade-e, u ne gʉmʉ mʉtɨa ade. Engʉ́ bini, obhende ɨnde lɨ o ne kuo ne gʉmʉ mʉtɨa ngao. 32 Ma go ngʉ́ naꞌɨ okpála bhende ngbingbili-e de. Engʉ́ bini, ma ago ngʉ́ naꞌɨ obhende na sisiti-o, ngʉbula me u dji bua o.»
Yesu akpo ’ngʉ́ pɨndjɨ natse ezʉ ngʉ́ nayo Ebhe
(Tsia bhʉ́ Mat. 9:14-17; di ne bhʉ́ Mlk. 2:18-22.)
33 Okpála bhomʉ-o apa pɨ anɨ me: «Omʉkpata gba Djaa di ne obhende gba omʉFalisai ngatse ezʉ pɨko ngʉ́ nayo Ebhe. Engʉ́ bini, obhende gba mʉ-o la bha naao ngazʉ ’he ne nandjɨ vino.» 34 Yesu agie pɨ uo me: «Yi abhundja naayi me yi tɨ da naholo omaha ’ko ɵlɵ ne kpéke ngʉ́ natse ezʉ me ’ko ɵlɵ-o nde nga bha bhʉ́ dabɨlɨ bini ne uo? 35 Nedhɨnga koko akólo makolo, nedhɨnga ɨnde lɨ okpála adhépe ’ko ɵlɵ-o lɨe bhʉ́ ká uo-o. Lɨ oekpɨ́ ango-o, u tsia tsé la ’zʉ.»
36 Yesu atsia aha di gbitaku ɨnde-e pɨ uo me: «Kpála bini tɨ́ da nasidha bongo na mbɨa, anɨ tsia há pápála-a ngʉ́ nadʉdʉ lɨ bongo na didili de. Anɨ mene mo-o, lɨ bongo na didili-e sídha, la di-e, pála bongo na mbɨa lé ne bhe na didili-e de. 37 Kpála bini tɨ da naꞌo vino na mbɨa bhʉ́ odidili dhudhu na ko ’nʉ de. Anɨ mene mo-o, lɨ vino na mbɨa bɨ́ ’fu, ɨ ʉ́pa odidili dhudhu-o. Pandɨ-e túko, lɨ odhudhu-o tsia síti di. 38 Engʉ́ bini, a ayo naꞌo vino na mbɨa bhadi bhʉ́ odhudhu na mbɨa! 5:38 Yesu akʉnda napa bhomʉ-o me, u tɨ da naꞌo nasuno gba nɨ na mbɨa pɨ́ bhe gba omʉFalisai-e de. 39 Ɨ dʉ me kpála bini nde andjɨ pandɨ na didili andjɨ-e, anɨ kʉ́nda matá pandɨ na mbɨa de, anga anɨ pá me: ‹Pandɨ na didili-e ane ne bádha.›»

*5:1 5:1 Genedjaleta: A ko ꞌɨlɨ koko na ekpɵ na Galilaya. Tsia bhʉ́ Mlk. 6:53.

5:27 5:27 Levi: A ko ꞌɨlɨ koko gba Matié.

5:38 5:38 Yesu akʉnda napa bhomʉ-o me, u tɨ da naꞌo nasuno gba nɨ na mbɨa pɨ́ bhe gba omʉFalisai-e de.