12
Yi dʉ apa ’ngʉ́ mbámbá, yi adʉ́ ne tsʉlʉ de
(Tsia bhʉ́ Mat. 10:26-27.)
Nedhɨnga bhomʉ-o, bhiti okpála apo bhʉ́la o de Yesu. U adʉ bhibhiti naali, kaka-a, u adʉ adedele ’dhʉ obɨ o. Abhomʉ-o, Yesu atsia aholo napa ngaɨza pɨ omʉkpata gba e me: «ꞌE-e! Yi lila lɨyi ka levile gba omʉFalisai-e uu! Padhá de, anga u ngalɨ bhʉ́ ndʉ ongʉ́ hana ne kali gba o-o maka lɨ levile* 12:1 Lɨ bɨlɨ ɨnde-e, levile ngasuno ehe na sisiti. ngalɨ bhʉ́ mapa lɨe hana ko. Ndʉ ’ngʉ́ ɨnde awo lɨe mawo-o hana, akóto bhʉ́ mbasʉ. Ndʉ ’ngʉ́ ɨnde na pepe hana, ndʉ okpála hana ambɨ́la. Kaka-a, ndʉ ’ngʉ́ ɨnde yi apá e sukpe-e hana, okpála adjé ne ngbɨkpɨ. Ndʉ ’ngʉ́ ɨnde yi apá e bhʉ́ tʉpele abhʉ́ ’tɨ-e hana, okpála asʉ́sʉla ne di bhʉ́ mbasʉ.»
Kpála ɨnde a ayo me yi kpe e ko
(Tsia bhʉ́ Mat. 10:28-31.)
«Ma apa pɨ yi, ngayi ondaise ma me: yi akpé okpála bhende ngabhɵlɵ kʉte-e de, ɨnde pɨpɨta-a, ɨ tɨ da matá namene ’he bini de ko. Ma asúno pɨ yi kpála ɨnde a ayo me yi kpe e ko. Yi kpe Ebhe ɨnde ka e ne angu ngʉ́ nabhili okpála. Pɨpɨta-a, anɨ tɨ da nabu uo bhʉ́ djua na dʉdʉma. A moko, ma apa pɨ yi me: yi kpe mangbo anɨ!
U tsɨtsɨndjɨ odjedje odhu bhuluvue ngʉbula senge bhisi dɨ? La-a, Ebhe ꞌɨlɨ ’to e lɨ sʉka uo bini de. Ebhe mbɨla belegʉ alo na sundjo yi-e hana. Yi adjé tsʉlʉ de, bhʉ́ djila Ebhe-e, yi ane bhiti odjedje ’dhu bhomʉ-o mane!»
Okpála ayála Yesu-o, Yesu ayála di uo
(Tsia bhʉ́ Mat. 10:32-33, 12:32.)
«Ma apa pɨ yi me: kpála ɨnde apá lɨ ma bhʉ́ ká djila okpála me nɨ ne naama kpála-a, ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma apá bhadi lɨ anɨ bhʉ́ ká djila oandjelu gba Ebhe-e me, a ko naama kpála. Engʉ́ bini, kpála ɨnde apá lɨ ma bhʉ́ ká djila okpála me nɨ mbɨla ma de-e, ngama, Ndɨlɨ gba kpála, ma apá bhadi lɨ anɨ bhʉ́ ká djila oandjelu gba Ebhe-e me, ma ambɨla anɨ de.
10 Ɨ dʉ me kpála bini nde apa siti ’ngʉ́ lɨ kʉte ma, Ndɨlɨ gba kpála-a, lɨ Ebhe mbú lɨ anɨ. Ɨ dʉ la me kpála bini nde asobho Bu Bhobua-a , Ebhe mbú lɨ anɨ de.
11 Nedhɨnga u anʉ́ lɨe ne yi bhʉ́ otɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje , di ne kala ongámásɨ ɨnde ngatsia ’kpɨ́ lɨ doto me u kodho ’ngʉ́ gba yi-e, yi adjé tsʉlʉ de me yi akóbho lɨ mangua kpadjɨ dho-ie de, di ne me yi apá pɨ-ie de. 12 Padhá de, anga lɨ nedhɨnga bhomʉ-o, Bu Bhobua asúno pɨ yi ngae engʉ́ ɨnde a ayo me yi pa e-o.»
Mʉkobho gba kpála ane tɨa
13 Abhomʉ-o, kpála bini bhʉ́ ká okpála apa pɨ Yesu me: «Mʉsuno, pa pɨ ndai ma me anɨ ha naama tɨa na lɨbhondɨ ’dyɨ ya-a mʉma haha.» 14 Yesu agie pɨ anɨ me: «Wai, aꞌo ma kpála nakodho ’ngʉ́ di ne nagbogbo bhʉsʉ otɨa gba yi-e da?» 15 Anɨ atsia apa pɨ ndʉ uo hana me: «ꞌE-e! Yi lila lɨyi ka gʉmʉ tɨa na doto uu, anga belegʉ lɨ tɨa dʉ bha ka kpála bhelé-e, mʉkobho gba anɨ-e dʉ́ bhʉ́bhʉ́ de.»
16 Abhomʉ-o, anɨ atsia akpokpo gbitaku ɨnde-e pɨ uo me: «Kpála bini na tɨa adʉ nanɨ ne odyɨ bhelé ɨnde aha nguwa pɨ anɨ naali. 17 Anɨ adʉ ayi lɨ bua e me: ‹Ma améne sɨ pɨ? Dabɨlɨ ka ma ngʉ́ nalila nguwa gba ma-a tété hana ade.› 18 Pɨpɨta-a, anɨ me: ‹Ma ambɨla engʉ́ ɨnde ma améne e ambɨla! Ma apándjala ongbokopi gba ma-o, ma ayíki ɨbili obhe na ngbengbengbe. Ma bú nguwa ne otɨa gba ma-a hana bhʉ́bhʉ́. 19 Abhomʉ-o, ma tsia pá lɨ bua ma me, tɨa ka ma bhelé ngʉbula bhiti kalanga. Ma guo ngala mbo guguo. Ma zʉ babadha ’zʉ, ma ndjɨ pandɨ, amba ma kpi djalɨ.› 20 Engʉ́ bini, Ebhe pɨ anɨ me: ‹Mʉ ne ngingi! Sukpe na nakɨ-e, mʉ ngakpi. Ndʉ ’he ɨnde mo opo bhʉ́la e hana-a atígala pɨ da?›» 21 Yesu apa matá me: «A bhadi moko pɨ kpála ɨnde ngapo bhʉ́la tɨa pɨ e makpe, me anɨ nde gɨlɨ nadʉ bhʉlʉ tɨa lɨ pápá gba Ebhe de ko.»
Yi ha lɨyi pɨ Ebhe
(Tsia bhʉ́ Mat. 6:25-34.)
22 Pɨpɨta-a, Yesu atsia apa pɨ omʉkpata gba e me: «Kaka-a, ma apa pɨ yi me: yi akína lɨyi ngʉbula ezʉ ɨnde yi nde ne gʉmʉ e ngʉ́ mʉkobho gba yi-e de. Yi akína di lɨyi ngʉbula obongo ɨnde yi nde ne gʉmʉ e ngʉ́ kʉte yi-e de. 23 Padhá de, anga mʉkobho gba yi-e ane ezʉ. La di-e, kʉte yi ane bongo. 24 Yi tsia nga odhu, u lulu ’dyɨ de. U popo bhʉ́la nguwa de. Dabɨlɨ ngʉ́ naleke ’zʉ ka uo tété ade. Ngbokopi ka uo ade. La-a, Ebhe ngakʉ uo! Mʉkobho gba yi-e, ane bhe gba odhu-o tsutsu naali!
25 A ko da bhʉ́ ká yi-e, ɨnde ka nakina lɨe, ɨ tɨ da nadyudyo ekpɨ́ na mʉkobho gba e nga bha mbo ne ekpɨ́ bini-e? 26 Ɨ dʉ me yi nde tɨ da namene belegʉ de mboye ehe bhomʉ-o, yi la ngakina lɨyi ngʉ́ ongʉ́ koko ka nɨ? 27 Yi tsia nga ofelele abhiye. U memene kulu de. U dʉdʉ bongo de. Ma apa la pɨ yi me, belegʉ ’ngbé ngámá Salomo bhʉ́ ndʉ ká tɨa gba e hana-a, anɨ sia bongo bini ane ne bádha maka sʉsʉka de. 28 Ɨ dʉ me Ebhe nde ngadyɨ bongo lɨ ulu ɨnde nakɨ abhiye, mambi u tsia bhíke e bhʉ́ djua-a, anɨ tɨ da nadyɨ bongo lɨ yi ane mane dɨ? Ngayi okpála ɨnde lɨ nabhuka gba yi-e nde yeye!
29 Kaka-a, yi aꞌó bua yi abhʉ́lá ngʉ́ nagɨlɨ ezʉ ɨnde yi azʉ́ e, ne ehe bhende yi andjɨ́ e de. 30 Omʉpagano, okpála na doto ɨnde-e, u ngagɨlɨ ehe bhomʉ-o ndʉ ’kpɨ́ hana ngao. Engʉ́ bini, ’Dyɨ yi Ebhe mbɨla hana me yi ne gʉgʉmʉ. 31 Yi gɨlɨ nga mangbo namene ongʉ́ ɨnde lɨ Naʉ gba Ebhe-e akʉnda e ko. Yi mene mo-o, lɨ Ebhe tsia há di ndʉ ’he koko pɨ yi hana pépé.»
Yi wo tɨa gba yi-e abhʉ́lá
(Tsia bhʉ́ Mat. 6:19-21.)
32 «Ngayi okpála gba ma, ɨnde bhelé ade-e, yi adjé tsʉlʉ de. Padhá de, anga ’Dyɨ yi Ebhe au ndjɨndjɨ me yi dʉ ongámásɨ bhʉ́ Naʉ gba anɨ-e, maka ngaanɨ ’Dyɨ yi, nɨ nde lɨe ne Ngámá ko. 33 Yi tsɨndjɨ ohe gba yi-o, amba yi ha tɨatɨa, yi ha pɨ obhʉlʉ ndɨbhɨlɨ. Yi bho pɨ yi otɨ bongo ɨnde ɨ kádha de. Yi wo tɨa gba yi-e abhʉ́lá, lɨ bɨlɨ ɨ síti lɨe de. Obhʉlʉ ’zi tɨ da nakolo tété de. Okɵkɵ́ tɨ la di da nazʉzʉ de. 34 Padhá de, anga bɨlɨ ɨnde lɨ tɨa gba yi-e nde lɨe, bua yi bhadi oo ko.»
Okpála na kulu ɨnde ɨ ngalila
35 «Yi dʉ bedhe ngʉbula kulu maka kpála ɨnde adyɨ bongo na kulu, anɨ atsia adhedhe eke gba e madhedhe. 36 Yi dʉ bedhe maka okpála ɨnde ɨ ngadjeke ngámá gba o me, anɨ nde atapa bhʉ́ anokomɨa na kʉva. U ngadjeke me u ꞌʉ bhotɨ-e pɨ anɨ má gala, lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ agó nabhɨbhɨ lɨe ko. 37 A ko djalɨ pɨ okpála na kulu ɨnde lɨ ngámá gba o akólo lɨe, anɨ bháka me u nde la de ko! Ma apa pɨ yi na paká me, anɨ dyɨ́ bongo na kulu gba e-o, anɨ ꞌɨ́ uo ngʉbula nazʉ ’he. Anɨ tsia há ezʉ-o pɨ uo. 38 A ko djalɨ pɨ uo, ɨ dʉ me anɨ nde abhaka me u nde la de ko, belegʉ anɨ go tutu sukpe, belegʉ anɨ go bhʉ́ sɨkɨkpɨ! 39 Yi mbɨla ndjɨndjɨ me, ɨ dʉ́ me bhʉlʉ etɨ mbɨ́la nedhɨnga ɨnde lɨ bhʉlʉ ’zi agó lɨe mambɨla-a, anɨ de ꞌó de me anɨ lɨ abhʉ́ ’tɨ gba nɨ-e de. 40 Ngayi di-e, yi dʉ bedhe. Padhá de, anga yi mbɨla nedhɨnga lɨ ngama, Ndɨlɨ gba kpála-a, ma agó lɨe de.»
Kpála na kulu na ngbingbili di ne kpála na kulu na sisiti
(Tsia bhʉ́ Mat. 24:45-51.)
41 Abhomʉ-o, Piele atsia ayi anɨ me: «Ngámá, mo opa gbitaku ɨnde-e bha bini pɨ ya kpi ya kpi? Ne me, mo opa pɨ ndʉ okpála hana.» 42 Ngámá agie pɨ anɨ me: «Kpála na kulu na ngbingbili ne ɨmbɨlangʉ-o, a ko bhedho? A ko kpála bhende lɨ ngámá gba e aꞌo e ngʉ́ nalila etɨ gba e-o, di ne nagapa ezʉ pɨ okpála koko na kulu, ɨ dʉ me nedhɨnga ango-o nde akolo-o. 43 A ko djalɨ pɨ kpála na kulu ango-o, ɨ dʉ me ngámá gba anɨ-e nde agie lɨe agba e, anɨ tsia bhaka me anɨ nde ngamene kulu gba e ko! 44 Ma apa pɨ yi na paká me, ngámá bhomʉ-o ꞌó anɨ pɨ́ ’ndjɨ ndʉ ’he gba e hana. 45 Engʉ́ bini, ɨ dʉ me kpála na kulu ango-o nde apa lɨ bua e me: ‹Ha-a! Ngámá gba ma-a gó má gala de.› Anɨ hólo nabhɨ obɨ e na obhosɨbhosɨ di ne obhe na olɨsɨlɨsɨ-o. Anɨ hólo nazʉ ’he, nandjɨ pandɨ ne nalangba ne di. 46 Ngámá gba anɨ-e gíe lɨe lɨ ekpɨ́ anɨ djeke anɨ lɨe de, lɨ nedhɨnga ɨnde anɨ mbɨla e de. Ngámá gba anɨ-e ꞌé anɨ bhʉ́ kulu, anɨ tsia ꞌó anɨ bhʉ́ ká okpála na sisiti. 12:46 U aye bhʉ́ obhuku koko-o me: «U kókodho bhʉsʉ anɨ má mbɨ mbɨ mbɨ!»
47 Ɨ dʉ me kpála na kulu nde ambɨla engʉ́ lɨ ngámá gba e akʉnda e, engʉ́ bini anɨ tsia leke lɨe ngʉ́ namemene maka lɨ ngámá ango-o akʉnda lɨe de-e, kaka-a, u bhɨ́ anɨ naali. 48 La-a, ɨ dʉ me kpála na kulu nde mbɨla ’ngʉ́ lɨ ngámá gba e ngakʉnda e de-e, anɨ mene engʉ́ ɨnde a ayo me u bhɨ anɨ ka e, u bhɨ́ anɨ naali de. Padhá de, anga kpála bhende u aha ’he pɨ e bhelé-e, u ayó bhadi ’he ka anɨ bhelé. Kpála bhende u aꞌo ’he sa ’kpa e bhelé-e, u ayó matá ehe ka anɨ pépé ane mane.»
Yesu ago ngʉ́ nagbogbo bhʉsʉ okpála
(Tsia bhʉ́ Mat. 10:34-36.)
49 «Ma ago ngʉ́ nabhike djua pɨ́la doto. Ma akʉnda me adʉ atsi matsi! 50 A ayo me ma sia batisimo na lɨkabhu. La-a, lɨkabhu lɨ bua ma naali akólo lɨ ’kpɨ́ ɨnde ma asía lɨe ko! 51 Yi abhundja naayi me ma ago ngʉ́ naꞌo guo ’ngʉ́ pɨ́la doto? Ma apa pɨ yi me, a mo-o ade. Ma ago mangbo ngʉ́ nagbogbo bhʉsʉ okpála. 52 Nayie pɨ mbɨa ɨnde-e, piga bini na okpála bhuluvue agbó bhʉsʉ e, bata ayála bhisi, lɨ bhisi yála bata.
53 ’Dyɨ ndɨlɨ ayála ndɨlɨ na bhobhoko gba e-o,
lɨ ndɨlɨ-e yála ’dyɨ e.
’Hi ndɨlɨ ayála ndɨlɨ na ɵɵlɵ gba e-o,
lɨ ndɨlɨ-e yála ’hi e.
Ogbi na ɵɵlɵ ayála ɵlɵ gba ndala e,
lɨ ɵlɵ gba ndɨlɨ-e yála ogbi e. 12:53 Tsia bhʉ́ Mik. 7:6.»
Yi mbɨla engʉ́ ɨnde ngakodho ’kpɨ́ mbɨa ɨnde-e ko
(Tsia bhʉ́ Mat. 16:2-3.)
54 Yesu apa matá pɨ okpála me: «Yi u me ebha ngago ne kati, yi kolo pá me: ‹Ebha ɨnde-e adhɨ́ madhɨ.› Ɨ tsia méne la bhadi lɨe moko. 55 Yi dje anvi me a nde ngayie lɨ pápá na yoyoko, yi pá me: ‹Ekpɨ́-e akpá naali.› Ɨ tsia méne la bhadi lɨe moko. 56 Ngayi obhʉlʉ kali ɨnde-e! Yi mbɨla engʉ́ ɨnde ngakodho ’kpɨ́ abhʉ́lá ne bhende pɨ́la doto-o hana. La ka nɨ, yi kʉnda nambɨla engʉ́ ɨnde ngakodho ’kpɨ́ lɨ nedhɨnga ɨnde-e lɨe de-e?»
Yi dje lɨyi ne kpála ɨnde yi nde ne e bhʉ́ ’ngʉ́ ko
(Tsia bhʉ́ Mat. 5:25-26.)
57 «Ka nɨ, ngayi makpe, yi mbɨla nakodho ’ngʉ́ na ngbingbili ɨnde ayo namene e lɨe de-e? 58 Ɨ dʉ me yi nde bhʉ́ ’ngʉ́ ne kilí mʉ-o, anɨ dʉ anʉ́ ne mʉ bhʉ́ djila okpála nakodho ’ngʉ́-o, mʉ de mene ne kpéke me yi dje lɨyi ne anɨ lɨ kpadjɨ. Mʉ ngakpe bhomʉ-o me, anɨ anʉ́ ne mʉ pɨ kpála nakodho ’ngʉ́-o de. Lɨ kpála nakodho ’ngʉ́-o há mʉ pɨ osʉdha de. Lɨ osʉdha-a tsia bhíke mʉ bhʉ́ tɨkpʉ de. 59 Ma apa pɨ mʉ me, mʉ kóto bha oo me, mʉ nde agie ndʉ bopulu gba mʉ-o hana má kpɵkɵbhɵ!»

*12:1 12:1 Lɨ bɨlɨ ɨnde-e, levile ngasuno ehe na sisiti.

12:46 12:46 U aye bhʉ́ obhuku koko-o me: «U kókodho bhʉsʉ anɨ má mbɨ mbɨ mbɨ!»

12:53 12:53 Tsia bhʉ́ Mik. 7:6.