6
Okpála na Nadjaleta ayala Yesu
(Tsia bhʉ́ Mat. 13:53-58; di ne bhʉ́ Luk. 4:16-30.)
Yesu ayie lɨ bɨlɨ bhomʉ-o, anɨ atsia gie lɨe bhʉ́ Nadjaleta, kʉtɨ ɨnde anɨ abhele bhʉ́ e-o. Omʉkpata gba anɨ-e atsia anʉ di bhʉ́ dabɨlɨ bini ne anɨ. A akolo lɨe bhʉ́ ’kpɨ́ naguo gba omaYuda-a , anɨ aholo nasuno bhʉ́ ’tɨ nadje lɨ́lɨ gba Moidje-o . Abhomʉ-o, bhiti okpála ɨnde adʉ nadje anɨ-e, adʉ angamba naali. U adʉ apa me: «A asuno ongʉ́ ɨnde-e pɨ anɨ da? Anɨ ayie ne ɨmbɨlangʉ di ne angu namene ongua ongamba ’ngʉ́ ɨnde-e su? A ɨnde-e kpála nagolo ndula-a dɨ? A ko ndɨlɨ gba Malɨa dɨ? A ko ndai Djakɨ ne Djodje, ne Djude, la di ne Simo-o dɨ? Ondaise anɨ na olɨsɨlɨsɨ la bhadi bhʉ́ dabɨlɨ bini ne nɨ́ sɨɨ adɨ?» Kaka-a, u atsia ayala nabhuka anɨ.
Abhomʉ-o, Yesu atsia apa pɨ uo me: «U mamanga polofeta ne ndʉ bɨlɨ hana. La-a, u mamanga anɨ de-e bha bhʉ́ kʉtɨ ɨnde u azu anɨ bhʉ́ e-o, ne bhʉ́ ká omaha anɨ, ne la di bhʉ́ ká okpála na bhʉ́ ’bu ’tɨ gba anɨ-o.» Ka ndɨ nabhuka gba uo-o, anɨ tɨ nanɨ da namene ongamba ’ngʉ́ oo bhelé de. Anɨ akobho bha obhʉlʉ kuo bedɨ me anɨ nde ngaꞌo ’kpa e pɨ́ uo. Abhomʉ-o, anɨ atsia adʉ angamba naali ka ndɨ nabhuka gba uo-o.
Yesu atima omʉkpata gba e ndjɨkpa ne ká bhisi bhʉ́ kulu
(Tsia bhʉ́ Mat. 10:5-15; di ne bhʉ́ Luk. 9:1-6.)
Pɨpɨta-a, Yesu adholo bhʉ́ ndʉ okʉtɨ na ngongo hana me anɨ nde ngasuno pɨ okpála. Abhomʉ-o, anɨ aꞌɨ omʉkpata ndjɨkpa ne ká bhisi gba e-e ngʉ́ natima uo bhisi bhisi. Kala natima uo-o, anɨ aha angu pɨ uo ngʉ́ napandja osisiti bua bhʉ́ okpála. Anɨ atsia aha lɨ́lɨ ɨnde-e pɨ uo me: «Yi ahá ehe bini ngʉ́ enʉ́-o de, yi ha bha ndula bini. Yi abɨ́ ezʉ de, yi ahá gonia de, yi ató falanga lɨ yi bhʉ́ ’tɨ bongo de. Yi dyɨ malɵkɵ bhʉ́ ’dhʉ yi, engʉ́ bini, yi adyɨ́ bongo na mbulu bhisi de. 10 Nedhɨnga yi lɨ lɨe bhʉ́ gʉdhʉ bini-e, yi de dʉ bha nasɨ gba koli kpála bini akólo lɨ ’kpɨ́ yi akóto bhʉ́ gʉdhʉ ango-o lɨe ko.
11 Ɨ dʉ me okpála na kʉtɨ bini nde sia yi de-e, ɨ dʉ la di me u nde dje yi de-e, yi de yie oo, amba yi pulu ndju doto na kʉtɨ bhomʉ-o lɨ ’dhʉ yi hana. Bhobhomʉ-o asúno ngae me yi abala uo ne ndʉ ’ngʉ́ gba o hana abala.» 12 Abhomʉ-o, omʉkpata ndjɨkpa ne ká bhisi-e agbida. U atsia adʉ akpokpo ngali gba Ebhe-e pɨ okpála ne napa pɨ uo me a ayo me u dji bua o. 13 U adʉ apandja osisiti bua bhelé bhʉ́ okpála. U atsia adʉ akobho okpála na kuo bhelé ne napulu ’mʉ pɨ́ ’ndjɨ uo.
Elode Atipasɨ aha lɨ́lɨ me u bhɵlɵ Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála
(Tsia bhʉ́ Mat. 14:1-12; di ne bhʉ́ Luk. 9:7-9.)
14 Abhomʉ-o, ’ngbé ngámá Elode Atipasɨ adje engʉ́ gba Yesu-o, anga ’lɨ anɨ ayangba nanɨ ne ndʉ bɨlɨ hana. Okpála adʉ apa me: «Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála azuku! Kaka-a, a bhʉ́ anɨ ne angu namene ongamba ’ngʉ́.» 15 Okpála koko adʉ apa naao me: «A ko polofeta Elɨya.» Do okoko me: «A ko polofeta koko maka sʉka obhende na kalanʉ-o.» 16 Lɨ Elode adje engʉ́ gba Yesu lɨe-e, anɨ atsia apa me: «A ko Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála! Ma ha nanɨ lɨ́lɨ ngama makpe me u kodho ngʉlʉ anɨ. La-a, anɨ azuku bhomʉ-o ngae!»
17 A na paká me Elode atima nanɨ osʉdha me u nʉ holo Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála, amba u to anɨ bhʉ́ tɨkpʉ ngʉbula Elodiade. Elodiade nanɨ ne ɵlɵ gba ndai anɨ Filipo. Engʉ́ bini, Elode atsia aha nanɨ anɨ maka ɵlɵ ka e. 18 Abhomʉ-o, Djaa adʉ apa pɨ Elode me: «Lɨ́lɨ zɨba pɨ mʉ ngʉ́ naha ɵlɵ gba ndai mʉ-o de.» 19 Kaka-a, Elodiade adʉ nayala Djaa, anɨ atsia adʉ akʉnda me u bhɵlɵ anɨ. Engʉ́ bini, anɨ tɨ nanɨ da naha lɨ́lɨ de me u bhɵlɵ anɨ mandɨ napa me Elode zɨba. 20 La pɨ Elode, anɨ ambɨla nanɨ lɨe me Djaa ne kpála na ngbingbili di na bubu-o, anɨ adʉ namanga anɨ naali, anɨ atsia adʉ di nalila anɨ. Nedhɨnga lɨ Elode adʉ adje ’li Djaa lɨe, mabhundja gba Elode adʉ angbɨngɨ naali. Engʉ́ bini, anɨ adʉ ne djalɨ naali ngʉ́ nadje anɨ.
21 Abhomʉ-o, lɨ ekpɨ́ u azu Elode akolo lɨe, a adʉ ekpɨ́ na babadha pɨ Elodiade. Elode amene anokomɨa pɨ olubasa gba e, pɨ ongámásɨ na sʉdha, di ne pɨ ongámásɨ na ndu doto na Galilaya hana. 22 Ndɨlɨ ɵlɵ gba Elodiade ango-o ago. Anɨ atsia alɨ bhʉ́ ’tɨ na anokomɨa-o. Anɨ adho ebɨ, a atsia anga lɨ Elode di ne okpála ɨnde anɨ aꞌɨ o bhʉ́ anokomɨa-o. Abhomʉ-o, Elode atsia apa pɨ ndɨlɨ ɵlɵ ango-o me: «Yo ’he ɨnde mʉ nde ne gʉmʉ e ka ma, amba ma ha pɨ mʉ.» 23 Anɨ atsia atʉ silika pɨ anɨ me: «Ehe ɨnde mo oyó e ka ma-a, ma há bha pɨ mʉ e, abana ɨ dʉ bha nagbo bhʉsʉ naʉ gba ma ko.» 24 Abhomʉ-o, ndɨlɨ ango-o akoto, anɨ anʉ ayi ’hi e me: «Mo okʉnda me ma yo ka ngámá nɨ?» ’Hi anɨ atsia agie pɨ anɨ me: «Yo ’ndjɨ Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála ko.»
25 Anɨ agie lɨe ne holo agba ngámá. Anɨ atsia apa pɨ anɨ me: «Ma akʉnda me ha mʉma mbɨa ɨnde-e, bhʉ́ tsakpa saanɨ, ’ndjɨ Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála!» 26 Abhomʉ-o, Elode asia lɨkabhu lɨ bua e naali. Engʉ́ bini, anɨ tɨ nanɨ da nayayala de ka silika ɨnde anɨ atʉ e kala okpála ɨnde anɨ aꞌɨ o bhʉ́ anokomɨa-o. 27 Abhomʉ-o, Elode atima kolo sʉka omʉlila gba e me anɨ nʉ, amba anɨ go ne ’ndjɨ Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála-o. Mʉlila ango-o anʉ, anɨ atsia akodho ngʉlʉ Djaa bhʉlʉ nabatisa okpála bhʉ́ tɨkpʉ-o má tse! 28 Pɨpɨta-a, anɨ aha ’ndjɨ Djaa-a, anɨ ago ne di bhʉ́ tsakpa saanɨ, anɨ aha pɨ ndɨlɨ ɵlɵ ango-o. Abhomʉ-o, ndɨlɨ ɵlɵ ango-o atsia anʉ aha pɨ ’hi e. 29 Lɨ omʉkpata gba Djaa adje engʉ́ ango-o lɨe, u ago aha kuo anɨ, u atsia azɨ.
Yesu aha ezʉ pɨ obhosɨ kutu bhuluvue
(Tsia bhʉ́ Mat. 14:13-21; ne bhʉ́ Luk. 9:10-17; di ne bhʉ́ Dja. 6:1-14.)
30 Pɨta nagie lɨe ka obhʉlʉ titima ndjɨkpa ne ká bhisi-e bhʉ́ kulu-o, u apo bhʉ́la o de Yesu. U atsia akpokpo ndʉ ’ngʉ́ ɨnde u amene e di ne bhende u asuno e hana pɨ anɨ. 31 Do anɨ pɨ uo me: «Yi gógo, nɨ́ nʉ lɨ bɨlɨ ɨnde lɨ kpála nde lɨe ade, amba yi guo nga mbo masudha.» Padhá de, anga okpála ɨnde adʉ nago, di ne obhende adʉ agie lɨo-o, u adʉ bhibhiti naali. Kaka-a, Yesu ne omʉkpata gba e sia belegʉ nedhɨnga ngʉ́ nazʉ ’he de. 32 Abhomʉ-o, u aꞌʉꞌʉ bhʉ́ zabʉ-o, u atsia atapa bha ngao kpi o kpi lɨ bɨlɨ lɨ kpála nde lɨ e ade ko. 33 Engʉ́ bini, okpála bhelé au maka u adʉ anʉ lɨe hana. U atsia ambɨla me a ko uo. Abhomʉ-o, okpála ayie ne ndʉ ogʉdhʉ bhelé, u agu holo ne ’dhʉ o, u atsia akolo lɨ bɨlɨ ango-o pɨ Yesu ne omʉkpata gba e kalanʉ. 34 Lɨ Yesu akoto lɨe bhʉ́ zabʉ-o, anɨ au bhiti okpála-o. Anɨ adje ndjinga uo, anga u adʉ maka okandɵlɵ ɨnde lɨ mʉlila nde ka o ade ko. Abhomʉ-o, anɨ atsia aholo nasuno engʉ́ bhelé pɨ uo.
35 A akolo lɨe masɨkpe de nabi ka ekpɨ́-e, omʉkpata gba anɨ-e adyudyo lɨo de anɨ. U atsia apa pɨ anɨ me: «Ekpɨ́-e ngabi, a la di-e mili bɨlɨ. 36 Ha kpadjɨ pɨ okpála ɨnde, amba u nʉ kala ezʉ nazʉ mazʉ pɨ o lɨ ongangba di ne bhʉ́ okʉtɨ na ngongo sɨ.» 37 Engʉ́ bini, Yesu agie pɨ uo me: «Yi ha ezʉ pɨ uo ngayi makpe!» Abhomʉ-o, u atsia ayi anɨ me: «Ya ayíe ne bhiti tɨa ngʉ́ nakala ezʉ nazʉ mazʉ pɨ bhiti okpála ɨnde-e su?» 38 Abhomʉ-o, anɨ ayi uo me: «Mapa ka yi madho? Yi nʉ tsitsia!» U atsia lɨe, u atsia apa me: «A ka ya ne mapa bhuluvue, la di ne sungu bhisi.»
39 Abhomʉ-o, Yesu atsia aha lɨ́lɨ pɨ uo me: «Yi pa pɨ ndʉ okpála hana me u popo bhʉ́la o, amba u dʉlʉ kuto pɨ́ ulu-o.» 40 U apopo bhʉ́la o, u adʉlʉ kuto: okoko kámá kámá, okoko ndjɨkpa bhuluvue ndjɨkpa bhuluvue. 41 Abhomʉ-o, Yesu aha mapa bhuluvue ne sungu bhisi-o. Anɨ atsia ’kpɨ́ ne abhʉ́lá, anɨ atsia agie heni pɨ Ebhe ngánga. Pɨpɨta-a, anɨ atsia agʉgʉmʉ mapa ango-o, anɨ aha pɨ omʉkpata gba e-o, amba u gapa lɨ okpála. Anɨ atsia agapa di sungu bhisi-e pɨ ndʉ okpála hana. 42 Ndʉ uo hana azʉ ’he, u atsia aꞌuꞌu má kpe-e kpe-e! 43 Pɨpɨta-a, omʉkpata alo dú mapa ne sungu ɨnde atigala-o, a atsia abebedhe okíli ndjɨkpa ne ká bhisi. 44 Bhʉ́ ká obhende azʉ ’he ango-o, obhosɨ nanɨ kutu bhuluvue. (Mandɨ natanga olɨsɨ ne ongɨsɨ.)
Yesu adholo pɨ́ ’ngu
(Tsia bhʉ́ Mat. 14:22-33; di ne bhʉ́ Dja. 6:15-21.)
45 Pɨpɨta kolo me-e, Yesu apa pɨ omʉkpata gba e me: «Yi ꞌʉꞌʉ bhʉ́ zabʉ. Yi kodho ’kpɨ́ mʉma kalanʉ ayi ’ngu lɨ pápá na gʉdhʉ na Betesaida lɨ nedhɨnga ma nde nga lɨe naha kpadjɨ pɨ okpála ko.» 46 Pɨta nagbo bhʉsʉ e ne uo-o, anɨ anʉ aꞌʉ apɨ́ ’ta ngʉ́ nayo Ebhe. 47 Lɨ ekpɨ́ abi lɨe, omʉkpata adʉ ne zabʉ atʉ ’ngu, Yesu atsia atigala apɨ́ ’go kpi e kpi. 48 Anɨ au me omʉkpata gba nɨ-e ale nadjele zabʉ pima anga anvi adʉ amene uo kpekpeke. Abhomʉ-o, akolo lɨe bhʉ́ ’gbá ’ngʉ na bini-e, anɨ aholo nadholo pɨ́ ’ngu, anɨ atsia akolo masɨkpe de uo. Anɨ di me ne uo mane. 49 Engʉ́ bini ngauo-o, u au anɨ lɨe ngadholo pɨ́ ’ngu-o, u abhundja naao me a ko ɨgbadyɨbhe. Kaka-a, u aholo natʉ ꞌue. 50 Padhá de, anga u adʉ au anɨ ndʉ o hana. Kaka-a, u atsia abedhe ne tsʉlʉ na kuo kuo. La-a, anɨ atsia apa bha kolo pɨ uo me: «Yi sia kpéke bua! A ko ma, yi adjé tsʉlʉ de!»
51 Abhomʉ-o, anɨ aꞌʉ nganda uo bhʉ́ zabʉ-o, anvi-e aꞌo nape. U atsia adʉ ne nangamba na kuo kuo. 52 Padhá de, anga ngamba ’ngʉ́ ɨnde anɨ amene e lɨ mapa-a, u mbɨla nga nanɨ de ka ndɨ nabhuka gba o-o.
Yesu akobho kpála na kuo bhʉ́ ndu doto na Genedjaleta
(Tsia bhʉ́ Mat. 14:34-36.)
53 Pɨta u agulu ekpɵ na Galilaya lɨe, u atsia akolo bhʉ́ ndu doto na Genedjaleta. Abhomʉ-o, u atsia agbite zabʉ lɨngo ’kpɵ-o. 54 U aze lɨe bhʉ́ zabʉ-o me-e, okpála ambɨla bha kolo me Yesu ngae ɨnde. 55 Abhomʉ-o, okpála adji ndu doto ango-o libhomu ne holo. U aholo nabɨ obhʉlʉ kuo pɨ́ okalagba, ne nanʉ ne uo lɨ bɨlɨ ɨnde u adʉ adje lɨe me Yesu lɨ e-o. 56 Ndʉ bɨlɨ hana ɨnde lɨ anɨ adʉ anʉ lɨ e, lɨ ongangba, bhʉ́ ogʉdhʉ, ɨ dʉ di-e bhʉ́ okʉtɨ, okpála adʉ nabu obhʉlʉ kuo bhʉ́ odaposo. Obhʉlʉ kuo ango-o adʉ akikiliki lɨo pɨ anɨ me anɨ ha kpadjɨ me o bu nga bha ’kpa o lɨ ’so bongo lɨ anɨ-o. A na paká me ndʉ okpála hana ɨnde adʉ nabu ’kpa o lɨ anɨ-e, adʉ nakobho.