2
Corocõti ti maija quena, yire gaye
Tʉoya yʉ ñarã mʉa. Jesucristo bʉto masigʉ̃re tʉorʉ̃nʉrã ña mani ĩja. Ito bajiri gajeoni cʉtirã, gajeoni manare cʉni corocõti ti mairʉja manire. Mʉa minijua ñaroca sĩgʉ̃ niyeru jaigʉ quenarise yutabuju sãñacõri, ito yicõri ãmo sãñara bedo sãñacõri ĩ ejaja ticõri, ¿no bajiro ĩre tirãjida mʉa? Gãji bojoro bʉjagʉ yutabuju bʉcʉro sãñacõri ĩ ejaja, ¿no bajiro ĩre tirã yirãjida mʉa? Gajeoni jaigʉre ti rʉ̃cʉbʉorã, “Ado ña cumuro quenaro”, ¿yirãjida mʉa ĩre? Bojoro bʉjagʉ ĩ sãja ejaja, “Itoti rʉ̃gõcõña, jacati rujiya mʉ”, ¿yirãjida mʉa ĩre? Ito bajiro mʉa yija queno corocõ masare ti maimenaji mʉa. Ito bajiro mʉa yija, “Ĩ ñami quenagʉ̃. Ĩ ñami quenabicʉ”, yi beseado bajiro yirãji mʉa. Ñeñaro tʉoĩacõri corocõ masare rʉ̃cʉbʉomenaji mʉa.
Queno tʉoya yʉ mairã mʉa. Gajeoni mana Diore queno tʉorʉ̃nʉrã jãjarã ñarãji. Ito bajiri ĩnare beseñi Dios ĩ rotirojʉ, quenarise bʉjajaro ĩna yirocʉ. Dios ĩ goticãdo bajiroti ĩre mairã catitĩñare rʉcorã yirãji. Bojoro bʉjarãre queno maiguĩji Dios. Mʉama ĩnare queno ti rʉ̃cʉbʉobea. “Gajeoni jairãti quenabeto mani tõbʉjaroca yama ĩna”, ¿yi masibeati mʉa? Ĩna ñarãji ʉjarã tʉ manire ãmi wacõri seti yirona. Jesure tʉo sʉyarã ñacõri, “Ĩ ñarã ña mani”, yi tʉoĩa mani ĩja. Ito bajiri ĩ wame tʉocõri queno wanʉ quenarãji mani. Niyeru jairãma Jesús wamere tʉo terãji.
Dios mani Ʉjʉ ado bajiro rotiñi: “Mʉ ya rujʉre mʉ mairo bajiroti gãjerãre cʉni maiña”, yi gotiñi Dios ĩ oca tutina. Dios rotirise mani cʉdija, queno yirã ñarãji mani. Ito bajibojarocati ñasari masare riti mani ti rʉ̃cʉbʉoja ñeñaro yirã ya mani. Ito bajiri, “Yʉ rotirise riojo cʉdirã meje ña mʉa. Ñeñaro ya mʉa”, yigʉ yiguĩji Dios manire. 10 Dios rotirise cʉdi jeobojarãti, coji gaye mani cʉdibeja, Dios ĩ rotiro bajiro cʉdirã meje ñarãji mani. 11 Jane mejejʉ ado bajiro gotiñi Dios: “Manojo cʉtigʉ ito yicõri manojo macʉ cʉni gãjerãre ĩ ajeja quenabetoja. Ito yicõri gãjerãre sĩaja quenarise meje ña”, yiñi Dios manire. Manojo cʉtibojagʉti mani gãjerãre ajebitibojaja cʉni, gãjire mani sĩaja, Dios ĩ rotirise ñarocõti cʉdi jeorã meje ña mani. 12 Manire maso ãmogʉ̃ ĩ rotirise cũñi Dios manire. Dios rotirise yiro robo mani cʉdibeja, mani ñeñaro yirise waja, waja senigʉ̃ yiguĩji ĩ. Iti masicõri mani bʉsirotire queno tʉoĩaja quena, ito yicõri mani ñaroti gaye cʉni queno tʉoĩa masija quena. 13 Gãjerãre mani ti maija ticõri, ñeñaro masa ĩna yirise waja Dios ĩ waja seniri rʉmʉ manire ti maigʉ̃ yiguĩji ĩ. Gãjerãre mani ti maibeja, Dios cʉni manire ti maibicʉ yiguĩji. Ito yicõri ñeñaro yire wajare bʉto senigʉ̃ yiguĩji ĩ manire.
Mani queno yirise ticõri, “Riti yʉre tʉorʉ̃nʉrã ñama”, yiguĩji Dios, yire gaye
14 Tʉoya yʉ ñarã mʉa. “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yibojarãti, gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore rʉ̃cʉbʉorã meje ña mani. Ito bajiro mani yija mani ya ʉsi masobiquĩji Dios. 15 Tʉoĩate mʉa. Ado bajiro bajiroja. Sĩgʉ̃ mani yagʉ ĩ ñiocõja, ito yicõri yutabujuri bojoro ĩ bʉjaja ticõri, ĩre mani ejabʉaja quena. 16 “Queno waja, bare queno bʉjaba, ito yicõri yutabujuri bʉjaba”, yibojarãti bojoro bʉjagʉre mani ejabʉabeja, ñe waja manoja mani bʉsirise. 17 “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ña yʉ”, yibojarãti gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore rʉ̃cʉbʉorã meje ña mani. Ito bajiri ĩre rʉ̃cʉbʉobiticõri godacãna robo bajirã ñarãji mani ĩja.
18 Yʉ bʉsirisere mʉa aja tudija, ado bajiro mʉare cʉdicʉja yʉ: “Jeyaro queno mʉa yirise yʉre mʉa ĩobeja, ‘Queno Diore rʉ̃cʉbʉorã ñama’ ”, yi masibicʉja yʉ. Yʉama, jeyaro queno yʉ yirise mʉare ĩocʉja. Iti ticõri, “Diore rʉ̃cʉbʉogʉ ñami”, yi masirã yirãji mʉa. 19 “Dios sĩgʉ̃ti ñami. Nijʉa gãji mami”, yi tʉoĩarã ña mʉa. Ito mʉa yija quena ña itiama. “Dios sĩgʉ̃ti ñami. Nijʉa gãji mami”, yirãji rʉ̃mʉ́a cʉni. Ito yicõri Diore güirã ruje nʉrʉoarãji ĩna. Ito bajibojarocati ĩre cʉdirã meje ñama rʉ̃mʉ́a. 20 Queno tʉoĩabea mʉa. Rocati tʉoĩa mʉa. Ado bajirojʉa bajia. “Diore queno tʉorʉ̃nʉa yʉ”, yibojarãti gãjerãre mani ejabʉabeja, Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ña mani. Ito bajiri Diore tʉorʉ̃nʉbiticõri godacãna robo bajirã ñarãji mani. 21 Mani ñicʉ ñayorʉ, Abraham gayere mʉare gotigʉ ya yʉ. Diore queno tʉorʉ̃nʉñi Abraham. Diore yiari ĩ macʉre sĩaboyijʉ Abraham. Dios ĩ rotirise cʉdicõri Diore yiari ĩ macʉre soe ĩsiboyijʉ Abraham. Ito ĩ yija ticõri, “Queno yigʉ ñami Abraham”, yiyijʉ Dios. 22 Queno tʉo masiña mʉa. Dios ĩ rotirise queno tʉorʉ̃nʉcõri quenarise yiyijʉ Abraham. Quenarise jeyaro ĩ yigore Diore queno ĩ cʉdire ito yicõri ĩ yire tʉocõri, “Diore queno tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ñañi”, yi tʉoĩa mani. “Diore queno tʉorʉ̃nʉre gaye, ito yicõri jeyaro quenarise yire gaye, jʉaji ñasarise ña iti”, yi tʉoĩa mani iti tʉocõri. 23 Jane mejejʉ Dios oca tuti ucagʉ ado bajiro ucañi Diore goti ĩsiri masʉ: “Diore queno tʉorʉ̃nʉyijʉ Abraham. Ito bajiri, ‘Queno yigʉ ñami’, yi tiyijʉ Dios ĩre. ‘Dios baba ñami Abraham’, yiyijarã gãjerã”, yi ucare ña. Ito bajiri iti tʉocõri, “Diore goti ĩsiri masʉ ĩ gotire rẽtacoajʉ”, yi tʉoĩa mani.
24 Ito bajiri adi gayere masirãji mʉa: “Diore mani tʉorʉ̃nʉja, ito yicõri quenarise mani yija, manire boca ãmigʉ̃ yiguĩji Dios. Ĩre tʉorʉ̃nʉbojarãti quenarise mani yibeja, manire boca ãmibicʉ yiguĩji Dios”, yi tʉoĩa masirãji mʉa. 25 Rahab ñayoro gayere mʉare gotigʉ ya yʉ. Rahab ñayoro wedi maso ñayijo iso. Judio masa ʉjʉ ĩ cõana, ĩna ejaja ticõri, ĩnare queno ejabʉayijo iso. Ĩnare boca ãmiyijo iso. “Mʉa wajana mʉare sĩame, yʉ ya wijʉ sãja rudiya mʉa. Ito yicõri rudi wara ma mʉare goticoja yʉ”, yiyijo iso. Ito iso yija ticõri, “Queno yigo ñamo”, yiyijʉ Dios. 26 Rujʉ ʉsi manija cõrã rujʉ ñaroja. Waja manoja. Ito yicõri, “Diore tʉorʉ̃nʉgʉ̃ ña yʉ”, yibojarãti quenarise mani yibeja, Diore tʉorʉ̃nʉrã meje ña mani. Ito bajiro mani yija, godacãna bajiro bajirãji mani.