21
Bol gɛɛŋ Yɛlusalɛm
Besa ba Bol yɛsɛ bo le, bee mo be ja fo bee daŋ a ŋguh le njilele, bee fɛsɛ Ko. Bvu bu bvu yuu, bee gɛɛŋ Lodɛ, bee gɛ̀ ja fo, bee gɛɛŋ Batala. No bee bu yo, bee yɛŋ ŋguh wumu wu a joo le wù gɛ̀ gɛɛne Fonishia, bee mo bee lee yo bee gɛɛne. Bee gɛ̀ yɛŋ Sablu le, bee chinɛ kibo kiŋkoŋo le, bee mo be fe bee gɛɛŋ bee bu Taya, woŋ wù Silia le fɛ ŋguh gɛ̀ bee ki wu bvûsɛ mwɛɛ fo. Bee gooŋ bamii ba mbɛmɛ, besa bo che aju bvusooshwi, Kiyo ki Yuude ge, bo teefɛ Bol lɛ keefɛ wu môŋ lo wu gɛ̂ɛŋ Yɛlusalɛm gɛ. Besa bo gɛ̀ che, juu gɛ̀ doo chi to chi kojɛ chì bee ja, bee mo be jo je. Bo bachii mo bikɛɛ baboo mo booŋ, bo chiiŋsɛ bee bo bu a kilaantɛŋ kɛɛ le bo gɛɛŋ bo bu jwe wu joo yì baaŋ le, besa bo tuŋ anyuu fɛkuu, bee buunɛ bee mo be yɛsɛ. Bee lee a ŋguh le, bo tu bo tuu jiŋ fɛ yeh le.
Bee mo be ja Taya, bee jo je, bee gɛɛŋ bee bu Tolɛmaŋ. Besa booŋ ba bwee besa ba mbɛmɛ yɛsɛ, bee che juu chimimia. Bvu bu bvu yuu, bee ja, bee gɛɛŋ bee fɛsɛ Kasalia, bee gɛɛŋ a Filib yeh, wu gɛ̀ jiɛnyi wu feeji jɛ yi Nyo, besa bo che. Filib wunɛ gɛ̀ bee muh wu mumwaa a ŋgoo yi bamii ba bvusooshwi ba bo gɛ̀ baayɛ baa le. Wu gɛ̀ kɛme booŋ ba bikɛse banɛh, bo baaŋ a kɛɛ gɛ bilɛŋsɛ gɛ, bo gɛ̀ sɛŋe bamii mwɛɛ mù bo gɛ yuge Nyo jɛme. 10 Bee tu be nyu yo yi aju a duude le, muh mu gɛ̀ sɛŋe mwɛɛ mù wu gɛ̀ yuge Nyo jɛme, wu gɛ̀ ja Judia wu boh wu to yo, jee che nyu lɛ Agabu. 11 Wu to wu yɛŋ bee le, wu jo kicha ki Bol, wu kaaŋ bikaa bie bi wu wù Agabu mo chiaaŋ ye yu, wu mo wu fejɛ lɛ, “Kiyo ki Yuude duu lɛ le nɛ no Bajuu ba Yɛlusalɛm lé bo gê bo kâaŋ muh wù kɛme kicha kinɛ nɛ, bo nya wu chiaaŋ yi bamii ba le gɛ Bajuu le gɛ.” 12 No bee yu noo, besa bamii bachii ba gɛ̀ bee fo bee tu bee lɛge Bol lɛ keefɛ wu gɛ̂ɛŋ Yɛlusalɛm gɛ. 13 Wu chvuu lɛ, “Bɛŋ gee nyu la finɛ nɛ? Bɛŋ kee gɛ lɛ bɛŋ beede nɛ bɛŋ shiŋshi fitele fiaŋ? Nle nseesɛ wa lɛ gɛ nyu nlee gɛh nyu ncha maa Yɛlusalɛm gɛ. Nle nseesɛ tɛ ki ŋkwê lo yo nje jee chi Tada Jiso.” 14 No je gɛ̀ baaŋ nyu gɛ yu ki bee ge wu kusɛ ŋkwajɛ we gɛ, bee mo be lu, bee jɛmɛ gɛh wa lɛ, “Fi nyûme gɛh no Tada goone.”
15 Aju fe, bee banyɛ mwɛɛ mwesa, bee mo be bɛɛne Yɛlusalɛm. 16 Bamii ba mbɛmɛ bamu ba Kasalia bɛɛŋ besa bo, bee gɛɛŋ a Mɛnasoŋ yeh a bee gɛ̀ bee ki be chee yu. Mɛnasoŋ wunɛ gɛ̀ bee muh wu Sablu, gɛ̀ bee muh mu antɛnɛɛ a bamii ba gɛ̀ ya leesɛ muntele yi Jiso le.
Bol la jigɛ a Jɛm bɛ bachiji kintaashɛ ki bamii ba mbɛmɛ le
17 No bee gɛ̀ fɛsɛ Yɛlusalɛm, bamii ba mbɛmɛ ba yo fi bee chuule. 18 Akfuuŋ bu a yuu, besa ba Bol la jigɛ a Jɛm le, bachiji kintaashɛ gɛ̀ bee tɛ fo bachii. 19 Bol yɛsɛ bo le, wu mo wu nyiɛlɛ bo fiɛɛ fichii fì Nyo gɛ̀ ge fɛ bamii ba le gɛ Bajuu le gɛ, fede yi lɛme chì wu gɛ̀ lɛne le. 20 Lɛ bo yu noo, bo mo bo kɛ bo tumɛ maŋkuŋ ma Nyo. Geenɛ, bo gɛ̀ ja bo du Bol le lɛ, “Mwa bwe wese, bîjɛ wo yɛ̂ŋ no Bajuu le bo leesɛ wa fitele yi Jiso le banchvuge le banchvuge le. Geenɛ, bo le noo bo baaŋ gɛh bo lɛme yi banchi ba Musɛ le bo tɛɛme, 21 ba gɛ̀ sɛɛŋ wa bo le kune wo lɛ wo jiɛnyi wo yɛyi Bajuu ba chee bituŋ bimi le lɛ bo chinɛ banchi ba Musɛ le, wo jɛme lɛ keefɛ ba chvûuse booŋ yeh gɛ, bɛ lɛ keefɛ bo bîi kinche ki woŋ le gɛ. 22 No fi le ba lé ba kɛ̂ɛ gɛh lɛ wo le wo to, taŋlo besabɛŋ ge nɛɛ mɛɛse? 23 Bee lé be sɛ̂ɛŋ wo fiɛɛ fì wo lé wo gê. Bee kɛme bamii fɛnɛ banɛh bo le bo ge ŋka fɛ Nyo le. 24 Jôo bo, bena bo gɛ̂ɛŋ bɛŋ kfûŋ bikwɛɛ biɛna, wo lâŋɛ fiɛɛ fichii fì bo kɛme ki bo laŋɛ, fi le lɛ bo gɛ̂ɛŋ bo mû bikwɛɛ biboo. Wo ge noo, bamii bachii mo bo kee lɛ wo gɛɛde tɛ banchi ba Musɛ, mwɛɛ munchii mù bo jɛme kune wo gɛ nyu mù nchiɛɛŋ gɛ. 25 Fi kune bamii ba mbɛmɛ ba le gɛ Bajuu gɛ, bee gɛ̀ jo wa ntaŋ bee saŋ ŋwa bee chiiŋsɛ fɛ bo le lɛ keefɛ bo jîi mwɛɛ munjile mù ba le ba ge kintanyɛ yu fɛ banyo le gɛ. Keefɛ bo jîi kilɛmɛ ki nyaŋ gɛ. Keefɛ bo jîi nyaŋ yì le njɛ ba sɛɛ kilɛmɛ bu sɛŋ gɛ. Keefɛ bo kɛ̂me fiɛɛ ki bo ge bɛ kinjaŋ gɛ.” 26 Noo, Bol mo wu jo bamii bayu, akfuuŋ gɛ̀ bu a yuu bɛ bo gɛɛŋ bo kfuŋ bikwɛɛ biboo. Bol mo wu gɛɛŋ yeh yi kintanyɛ le, wu sɛɛŋ juu chì aju a kfuŋ doo wo kage, bo mo bo ge kintanyɛ fɛ bo le, muh wu mumwaa wu mumwaa.
Bo fajɛ Bol fɛ yeh yi kintanyɛ le
27 Aju ayu gɛ̀ doo aka, a gɛ̀ bee bvusooshwi, Bajuu bamu bo gɛ̀ ja Ɛsia bo yɛŋ Bol fɛ yeh yi kintanyɛ le, bo bɛɛsɛ kinchvu ki bamii, bo koo wu, 28 bo tu bo chinɛ bitada bo duu lɛ, “Bamii ba Ishwala, bɛŋ fîh bee! Le muh wunɛ wù jiɛnyi wu yɛyi mwɛɛ mù mbefe bamii le manjuu le manchii kune woŋ wese besabɛŋ kfunɛ le bɛ banchi ba Musɛ mo kune yeh yi kintanyɛ yinɛ. Wu le wu mɛsɛ wa wu jo bamii ba le gɛ Bajuu gɛ, wu to bɛ bo fɛnɛ fɛ yeh yi kintanyɛ yinɛ le, wu chɛŋe bɛ kijusɛ kì yuude kinɛ.” 29 Bo gɛ̀ jɛme noo, nje bo gɛ̀ yɛŋ Bol jiɛnyi a kilaantɛŋ kɛɛ le bɛ Tofimu muh wu Ɛfɛsu. Bo mo bo kwaji lɛ Bol le wu lee bɛ wu fɛ yeh yi kintanyɛ le. 30 Kitada kiyu, ge kilaantɛŋ kɛɛ kichii shiŋshɛ, bamii tu bo lege bo too fo. Bo fajɛ Bol le, bo chii wu bo bu bɛ wu yeh yi kintanyɛ le, kimimia, bo mo bo faa de yi fese. 31 Bo tu bo goone ki bo yuuyɛ Bol, saaka wuyu lee bintuŋ bi chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi ba Lum le, lɛ Yɛlusalɛm achii juune lo. 32 Wu mo wu ja lo kimimia, wu jo bamii ba nchi bɛ bikwɛɛ bimi bi ŋgoo yi bamii ba nchi, bɛ bo legɛ bo boh fo. Bamii doo bo yɛŋ bamii ba nchi le, chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi nchi nyume fo, bo mo bo lu ki bo suŋe Bol. 33 Chiji kikwɛɛ ki nchi kɛɛ mo ki to ki koo Bol, wu jɛmɛ bo kaaŋ wu bɛ bancha bafɛɛ. Wu biih bo le lɛ, “Wunɛ le yɛɛŋ? Wu jiale nyu la?” 34 Fo ja fo tu fo yode lo, banɛ wanɛ finɛ, baga wanɛ fiege. Wu baaŋ a yugɛ chuule laa be kooshi nyu la lɛ. Wu mo wu ja wu jɛmɛ lɛ ba jo Bol ba bɛɛŋ bɛ wu fɛ la chi bamii ba nchi le. 35 Bamii ba nchi mo bo jo wu, bo gɛ̀ doo bo bɛɛne bo too bo bu fɛ bikaa bi je bì ba sɛle lo le, bo mo bo ja bo tuu lo Bol, no kinchvu gɛ̀ fuge gɛh ki bii a wu jiŋ. 36 Ki gɛ̀ bii noo ki wanɛ, ki duu lɛ, “Ba lɛ̂ɛshɛ lo wu!”
Bol tanyɛ jwe
37 Bo gɛ̀ doo bo lese wa bɛ Bol fɛ la chi bamii ba nchi le, wu lɛgɛ chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi nchi wu du lɛ, “Taŋlo njɛmɛ fiɛɛ wo le?” Wu yu noo, wu biih Bol le lɛ, “Fi le lɛ wo kee jɛ́ yi Glek? 38 Gɛ wo nyume muh wu Ijib wɛɛ wù gɛ̀ kɛ ŋgɛ bɛ bikwɛɛ bi woŋ kife kimi le, wu chii ŋgoo yi bamii banchvuge banɛh (4,000) ba gɛ̀ yuuyi bamii, bɛ bo gɛɛŋ bo tu bo nyume nchvuuŋ gɛ?” 39 Bol chvuu lɛ, “Nle muh wu Bajuu, ba gɛ̀ boyi mɛ Tasu woŋ wù Silisia le, gɛ Tasu nyu kilaantɛŋ ki nchɛ gɛ. Kii wo, nyâ gɛh mɛ je njɛ̂mɛ bamii banɛ le.” 40 Chiji Kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi nchi kɛɛ mo ki nya wu je lɛ wu jɛ̂mɛ. Bol mo wu lɛɛŋ fo, fɛ bikaa bi je bì ba sɛle lo bie le, wu chi bamii bɛ kibo. Bo lu bɛ jwe, wu jɛmɛ bo le a jɛ́ yi Ibulu le lɛ,