23
Bol noŋ ajii yi bamii ba sage woŋ le, wu jɛmɛ lɛ, “Booŋ ba bwɛɛŋ, yi kinche kaŋ le too bude abɛŋ, nto ŋgee nyu mwɛɛ mu ŋkee lɛ mu le chuule a Nyo jii, gɛ fiɛɛ nyu yu fì sage mɛ fɛ fitele fiaŋ le gɛ.” Anania wù gɛ̀ bee kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ jɛmɛ bamii ba gɛ̀ lɛme mbebe Bol le lɛ bo kfûuŋ jwe we. Bol chvuu wu le lɛ, “Nyo lé wu gê wu kfûuŋ tɛ wo. Wo fiɛɛnɛ kimbe ki ba le ba yefɛ ki tu ki baaŋ gɛ nyu ye le. Wo shile fɛɛ lɛ wo sage wo bii nchi le, wo ka ŋgode nchi wuyu wo duu lɛ ba kfuuŋ lo mɛ?” Bamii ba gɛ̀ lɛme mbebe yi Bol le bo biih wu le lɛ, “Wo naanyi kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ ki Nyo?” Wu chvuu lɛ, “Booŋ ba bwɛɛŋ, gɛ mɛ be ŋkee lɛ le kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ gɛ. Ba le ba saŋ lɛ,
‘Keefɛ muh jɛ̂me jɛ́ yì befe kune muh wù sage bamii le gɛ.’ ”
Bol gɛ̀ doo wu bijɛ wu yɛŋ lɛ bamii ba gɛ̀ bee fo bamu le Basadushii, bamu nyu Bafalashii, wu mo wu jɛmɛ bɛ jɛ yì tɛɛme antɛnɛɛ a bamii ba sage woŋ baa le lɛ, “Booŋ ba bwɛɛŋ, nle muh wu Bafalashii, nyu mwa muh wu Bafalashii. Nle fɛnɛ yi nsa le nje njiiŋe fwe, ŋkee lɛ baŋkfusa lé bo gê bo bû yi kwe le.” No wu jɛmɛ noo, Basadushii bɛ Bafalashii mo bo ja bo kɛ waa, nshilɛ wuyu mo wu ga ye. Bo gɛ̀ waade noo, nje Basadushii gɛ̀ duu lɛ gɛ baŋkfusa nyu bo ge bo bu yi kwe le gɛ, bo ka duu lɛ gɛ fiɛɛ fimi nyu yu njɛ banchɛndaa ba Nyo kɛnɛ biyo gɛ. Geenɛ, Bafalashii bɛmɛ lɛ mwɛɛ munɛ munchii le lo. Waa ja wu tɛmɛ lo fo, bamii bamu ba gɛ̀ duunyi banchi ba gɛ̀ bee yi ŋgoo yi Bafalashii le, lɛɛŋ fo bo jɛmɛ fi tɛmɛ lo, bo du lɛ, “Bee baaŋ yɛŋ gɛ fiɛɛ fì muh wunɛ jiale le gɛ. Taŋlo nyu kiyo kimi kɛnɛ Nchɛndaa wu Nyo wu jɛme wu le.” 10 Waa wuyu mo wu ja wu goone ki wu tû nyu bvuju, kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi tu ki faane lɛ segemu bo lé bo jâ bo sâayɛ lo Bol fo yi bimbe le. Wu mo wu jɛmɛ lɛ nchi boh fo, bo lô Bol chiaaŋ yiboo le, bo kâasɛ bo bɛ̂ɛŋ bɛ wu fɛ la chi nchi le.
11 Lɛ nyu antaŋ, Tada to wu lɛɛŋ mbebe yi Bol le, wù jɛmɛ wu le lɛ, “Kânɛ shɛ́ŋ. No wo le wo sɛɛŋ wa bamii le kune mɛ Yɛlusalɛm, le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no wo lé wo gê wo sɛ̂ɛŋ tɛ Lum.”
Bamii bamu yo kaŋ ki bo yuuyɛ Bol
12 Akfuuŋ bu a yuu, Bajuu bamu koo nchvuuŋ, bo ji leh lɛ gɛ bo nyu bo ji fiɛɛ gɛ kɛnɛ bo mu fiɛɛ gɛ, gɛ fɛ bo yu Bol. 13 Bamii baa ba gɛ̀ kolɛ nchvuuŋ, bo gɛ̀ ji leh fede bamii mbaanyɛ. 14 Bo mo bo gɛɛŋ fɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ le, mo bamii ba sage woŋ, bo jɛmɛ bo le lɛ, “Bee le be ji wa lo leh lɛ gɛ̀ bee nyu be lee lo fiɛɛ amu gɛ njɛ bee yuuyɛ Bol sɛŋ gɛ. 15 Yi mɛɛse le, bɛŋ bamii ba nchi ba sage woŋ bɛŋ chiiŋsɛ ntuŋ fɛ kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi le, bo bvûsɛ wu lɛ wu ka wu bôosɛ Bol wu tô a bɛŋ fwe, lɛ bɛŋ goone ki bɛŋ ka bɛŋ tâa nsa we chuule. Noo, bee mo be wêedɛ wu a je, bo doo bo boge bɛ wu, bee mo be yûuyɛ wu baaŋ a je.”
16 No bo gɛ̀ kolɛ nchvuuŋ yɛɛ noo, mwa jɛme Bol wù jwɛŋsɛ yu, wu mo wu gɛɛŋ fɛ la chi bamii ba nchi le, wu sɛɛŋ Bol le. 17 Wu mo wu tɛɛŋ kikwɛɛ ki ŋgoo yi bamii ba nchi kimi wu jɛmɛ ki le lɛ, “Jôo chumu wunɛ wo gɛ̂ɛŋ bɛ wu fɛ kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi le, wù kɛme fiɛɛ ki wu sɛ̂ɛŋ wu le.” 18 Wu mo wu jo wu, wu gɛɛŋ bɛ wu fɛ chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi nchi le, wu jɛmɛ wu le lɛ, “Bol wu muh ncha le wu tɛɛŋ mɛ, wu jɛmɛ lɛ njô chumu wunɛ ntô bɛ wu fɛ wo le, lɛ wù kɛme fiɛɛ fì wu sɛ̂ɛŋ wo le.” 19 Chiji kikwɛɛ kɛɛ mo ki jijɛ wu yi kibo le, bɛ wu lee yeh, wu biih wu le lɛ, “Le la fì wo goone ki wo sɛ̂ɛŋ mɛne?” 20 Chumu wɛɛ chvuu lɛ, “Bajuu bamu le bo jo ntaŋ lɛ bo lé bo dû wo le lɛ wo shîishɛ Bol wu to fwe a bamii ba sage woŋ le fɛwɛge, lɛ bo gôone ki bo tâa nsa we chuule, bo gee noo bo buuse lo. 21 Keefɛ wo gê wo bɛ̂ɛŋ gɛ, nje bamii le yu, fede muh mbaanyɛ bo weede a je, bo ji leh lɛ gɛ bo nyu bo jî fiɛɛ gɛ, mo ki bo mû fiɛɛ gɛ njɛ bo yuuyɛ Bol sɛŋ gɛ. Bo le mɛɛse bo seesɛ wa ye, bo tu bo chiɛɛne gɛh nyu fiɛɛ fì wo lé wo jɛ̂mɛ.” 22 Chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi kɛɛ mo ki jɛmɛ lɛ chumu wɛɛ gɛ̂ɛne, wu chiisɛ wu le lɛ keefɛ wu doo wu gɛɛne wu gê muh kɛ̂ɛ lɛ wu le wu sɛɛŋ fiɛɛ fiyu gɛ.
Ba chiiŋsɛ Bol Kasalia fɛ Fɛli muh wù sage le
23 Chiji kikwɛɛ ki bikwɛɛ bi bamii ba nchi kɛɛ mo ki tɛɛŋ bikwɛɛ bi ŋgóo yi bamii ba nchi lɛ bifɛɛ, wu jɛmɛ bi le lɛ, “Bɛŋ sêesɛ bamii ba nchi gii yifɛɛ (200) bɛ nyámbala mbambvusooshwi (70) bɛ ba agóŋ gii yifɛɛ (200), doo nyume njɛ juu bikaa bvuugɛ antaŋ, bo gɛ̂ɛŋ Kasalia. 24 Bɛŋ sêesɛ tɛ nyambala Bol le, bɛŋ jô wu bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛ wu fɛ Fɛli wù muh wù sage le, keefɛ fiɛɛ kôoshɛ bɛ wu a je gɛ.” 25 No wu jɛmɛ noo, wu mo bo saŋ ŋwa wu duu lɛ, 26 “Le mɛ wù Klawdiu Lisia. Nsaŋe ŋwa wunɛ fɛ wo le muh wù baaŋ wù Fɛli wù muh wù sage. N'yɛɛse wo le. 27 Bajuu chi bo koo muh wunɛ bo goone ki bo yuuyɛ. N'yu lɛ le muh wu Lum, besa bamii baŋ banchi chi be gɛɛŋ bee mo be lee fo bee lo wu chiaaŋ yiboo le. 28 Nchi ŋgoone ki n'yu fiɛɛ fì bo fiege wu yu, nchi mo mboh bɛ wu fɛ bamii baboo ba sage woŋ le. 29 Bo doo bo taa, nchi n'yɛŋ lɛ mwɛɛ mù bo fiege wu yu le gɛ kintɛɛnyɛ kune banchi baboo lɛ, wu baaŋ ge gɛ̀ fiɛɛ fì ba yuuyɛ lo wu gɛ kɛnɛ lɛ ba lee wu yeh yi ncha le gɛ. 30 Muh chi doo wu sɛɛŋ mɛne lɛ Bajuu bamu le bo koo nchvuuŋ ki bo yuuyɛ muh wunɛ, mɛ mo nchiiŋsɛ wu fɛ wo le, kimimia. Nle njɛmɛ tɛ bamii ba fiege mwɛɛ yi ye ye le lɛ bo tô bo yɛ̂ŋ nyu wo le, bo sɛ̂ɛŋ fiɛɛ fì bɛ bo kɛme.”
31 Bamii ba nchi mo bo ja bo ge gɛh no kikwɛɛ kiboo gɛ̀ jɛmɛ, bo jo Bol antaŋ, bɛ bo gɛɛŋ bo bu Antibati. 32 Akfuuŋ bu a yuu, bamii ba nchi ba gɛ̀ jiɛnyi bɛ bikaa chinɛ Bol chiaaŋ yi baa bo gɛ̀ jiɛnyi yi nyámbala le, lɛ bo gɛ̂ɛne bɛ wu fwe, bo mo bo kaasɛ bo tu jiŋ fɛ la chiboo le. 33 Bo gɛ̀ gɛɛŋ bo fɛsɛ Kasalia, bo nya ŋwa wɛɛ muh wù sage le, bo mo bo nya tɛ Bol chiaaŋ ye le. 34 Wu fi ŋwa wɛɛ wu tɛɛŋ, wu biih laa Bol bu kimbe ki la le lɛ. Wu doo wu yu lɛ Bol le muh wu Silisia, 35 wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Nlè ŋge n'yêgɛ nsa wo sege bamii ba bena bo kɛme nsa fɛsɛ fɛnɛ.” Wu mo wu jɛmɛ lɛ ba jo Bol ba gɛ̂ɛŋ ba gɛ̂ɛ wu a nto wu Hɛlod le, bo chîɛɛne wu.