30
Olaꞌ Rasel biti ɗi lahay koy ra, ɗi maɗte Leyaa ɓahii di koyyi, antee won ƴaali tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Yen lahuy koy may húl ɓal⁠ ⁠!⁠ ⁠» Yakop yíppée haayloh won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Daa mi Koo woo, ɗi fa teeɓay ro koy ra a⁠ ⁠?⁠ ⁠» Rasel tahte won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Kon ɓeye Bilhaa súrgíi sëꞌ ɓeleɓ, ɗoni ñéerëꞌ. Ɗi lah koy raa, mi hen yaafa book*30.3 Ɗi lah koy raa, mi hen yaafa ⁠ ⁠: Di ébrë, bíníyú ɗeh⁠ ⁠: Ɗi ay lahee koy ɗíh yí sëꞌ, ɗaaha raa, mi hen yaafa. Ɓëewí ƴín fë húmú onuu koy ɗaaha.⁠ ⁠!⁠ ⁠» Ɗaaha, ɗi onte ri Bilhaa súrgíi ɓeleɓ, Yakop a súrgëe ñéerúuté. Bilhaa pokke loo, ɓani Yakop lahute koy ƴaal. Rasel won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Koo tahte ɗaŋi soꞌ. Ɗi aattiyaꞌte soꞌ kan, onte soꞌ koy ƴaal.⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté rí Dan (daa ri⁠ ⁠: aattiyaꞌte). Bilhaa súrgíi Rasel pokaatte loo, ɓani Yakop lahute koy ƴaal kay, hente ana. Rasel won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Mi haaꞌte ɓahii soꞌ haaꞌi misikke, te mi ɓaŋke ri⁠ ⁠!⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté koy ki baa Neftali (daa ri⁠ ⁠: haaꞌte). Ɗi fi Leyaa olaꞌ ri biti ɗi caŋke lécíɗté lah koy ra, ɗi ɓeɓpe Silpaa súrgíi, onte ri Yakop ɓeleɓ. 10 Silpaa a Yakop lahute koy ƴaal. 11 Leyaa won tígí daaha tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Bee múuɗ kan⁠ ⁠!⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté rí Gaat (daa ri⁠ ⁠: múuɗ). 12 Silpaa a Yakop lahute koy ƴaal kay, hente ana. 13 Leyaa wonaat daaha tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Keeñ soꞌ sosse siiɓ, te ɓeleɓɓa ay soo mín dëekëꞌ sos-keeñ fe.⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté rí Aseer (daa ri⁠ ⁠: sos-keeñ).
14 Lahaꞌ wahtu lec bele ra, bisa ín Ruben ɗúhëꞌ meey, saamaalohte i koy maadda tílëe-ngoro30.14 maadda tílëe-ngoro ⁠ ⁠: mëllëꞌ⁠ ⁠: manndaragoor. Koy kilki madaꞌ a koy maadda. Ɓeleɓɓa húmú fahuute ri níi, ndah wa wonu ti na tahil loo ɓeleɓ oro., kompe wa Leyaa yaafi. Rasel won Leyaa tígí daaha tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠On soꞌ na maaddaa kúɗ koohu ra, hém neɓaꞌ ro.⁠ ⁠» 15 Leyaa won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Naafa naaf fu ƴaali soꞌ ra doyay ro doyo níi fu na fahaꞌ ɓeyli maaddii koy soꞌ a⁠ ⁠?⁠ ⁠» Rasel tahte won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Hém ɗaaha raa on soꞌ na, lah raa Yakop neeꞌ ɗoo na elge book⁠ ⁠!⁠ ⁠» 16 Fíníin fín, Yakop kolaꞌ meey na ac, Leyaa téebílëhté rí, won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Fay neeꞌe soo na elge⁠ ⁠: mi lofraꞌ ri a maaddii koy soꞌ.⁠ ⁠» Yakop neeꞌte Leyaa na ɗaaha elgi baaha. 17 Koope ñéerëꞌté a yee fahaꞌ Leyaa ra, ɗi pokke loo, ɓani Yakop lahute koy ƴaal, hente koy ƴaal iip. 18 Leyaa won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Koope yínílté sëꞌ ona on mi ƴaali soꞌ súrgíi sëꞌ ɓeleɓ ra.⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté rí Isakaar (daa ri⁠ ⁠: yínílté). 19 Leyaa pokaatte loo, ɓani Yakop lahute koy ƴaal kay, hente koy ƴaal pëenë. 20 Leyaa won daaha tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Waafi funi Koope mitte sëk kan⁠ ⁠! Waali yíníi beh, ƴaali soꞌ ay soo ɓéyíɗ, koma kom mi ri koy ƴaal pëenë rë.⁠ ⁠» Ɗi dëekëꞌté rí Sabuloŋ (daa ri⁠ ⁠: ɓéyíɗté). 21 Hompe níi, Leyaa lahte koy ɓeleɓ, dëekëꞌté rí Dinaa.
22 Tígí daaha, nuf Koo payte Rasel na, ñéerëꞌté a yee fahaꞌ ri ra, lowa tahte. 23 Rasel pokke loo, lahte koy ƴaal, won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Ëy Koope paƴce gacii soꞌ kan⁠ ⁠!⁠ ⁠» 24 Ɗi dëekëꞌté koohi Suseef (daa ri⁠ ⁠: ɗi ɓaatte), na ɗaŋ won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Ɗémíin Koo-Yahwee ɓaat soꞌ koy ƴaal kay.⁠ ⁠»
Ɗee lahaꞌ Yakop yuppi ra
25 Filoon fi bee límúu Suseef ra, Yakop won Laban tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Pëkís sëꞌ mi nimil gin fun, mi saañ faam. 26 Yeɗ soꞌ ɓeleɓɓa tah mi légéyíɗ ɗë rë, mi kúrëelëh ɓani koyyi soꞌ, mi saañ⁠ ⁠; ndée fu otte yee pagiɗ mi ro ra.⁠ ⁠» 27 Laban won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Síkírëh sëꞌ, hém neɓaꞌ ro⁠ ⁠: ɗíkísëꞌ mí rë, mi otte biti af ɗo daa tah Koo-Yahwee barkel soꞌ. 28 Kon home dee book fu won soꞌ yee mín fuu yínlú rë, mi yeɗ ɗo ri.⁠ ⁠» 29 Yakop won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Fu otte yee légéyíɗ mi ro ra a ɗee tahaꞌ mi yuppu ɓaatoh ra maan⁠ ⁠? 30 Na ac mi dee ra, ɗeef iñu loolay níi, ndaa fu otte biti alal mu ɓaattee ñimin woteh, af biti Yahwee barkelte ro togaꞌ mi kot soꞌ faamu níinén. May légéyéré faam soꞌ kirih nam⁠ ⁠?⁠ ⁠» 31 Laban ɓaatte won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Won soꞌ yee nay mi roo yínlé rë fu tas book⁠ ⁠!⁠ ⁠» Yakop won tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Mi yeekay ro yíníl. Fu tah yee nay mi roo wone raa, may roo níiríɗ yuppu, mi wohiɗ ro wa ti merees nen. 32 Fu fahaꞌ raa mi ñee yuppu ɓéeɓ woteh mi kénsëh⁠ ⁠: harri yínë-yínë yë naaꞌuy peyeɓ ra, a peꞌ yi yínë-yínë yë súulúy kúk rë, lah raa mi ɓís wë, mani wa ɓéeɓ hen yínlí sëꞌ30.32 mani wa ɓéeɓ hen yínlí sëꞌ ⁠ ⁠: Yee won Yakop ra húmú neɓpe tah, ndée júrí naaꞌay peyeɓ mbée súulúy kúk húmú kofeelte ot gini bín fë.. 33 Fu ac kénsëhí yínlí sëꞌ fayu yúhí nda mi júɓpé rëe, fu ot na har naaꞌ peyeɓ mbée peꞌ súul kúk rëe, lah habee biti wa lohu loho.⁠ ⁠» 34 Laban won ɗi tih⁠ ⁠: «⁠ ⁠Mi tahte yee won fu soꞌ ra.⁠ ⁠» 35 Ndaa yiin fin fa, Laban ɓíssé peꞌ yi geñe-geñe ya a ƴee faanni wa tap naaꞌ ra, a harra naaꞌuy peyeɓ ra ɓéeɓ, tíkké wë yaꞌ yi koyyi. 36 Laban a koyyi anutee tíl waal éeyë níi wa wuluute Yakop. Ɗi fi Yakop yeeltee teem níirí caan fi yuppi Laban.
37 Yakop payte saampe i yaꞌ kilik hilsiɗ⁠ ⁠: wa yaꞌ pëepílí, amaan a palataan, haasse wa kúur-kúur naaꞌ. 38 Bi júrë lawantuu biti wa ac han, Yakop ɓekke yaꞌ yi kilikka haas ɗi ra filiɓ mbalka ya na hanuu júrë rë. 39 Júrë hom lawantuu hëbís yaꞌ yi kilikka haasu ra, tahte níi faanni ndeŋŋa límú wë rë ɓéeɓ, ƴee henute geñe-geñe, ƴee faanni wa tappe naaꞌ. 40 Yii leŋke harra na, Yakop ɓísëꞌté wë a peꞌ ya. Ɗi yíssíɗté wë júrë faanna hen geñe-geñe ra, a ƴee súul yubi Laban ra. Ɗi lahaꞌ yup ɗah, ɓísëꞌté wë a ƴi Laban. 41 Ɓaatte biti koluun júrë lukuu wun faan ra lawantaꞌ ɓéeɓ, Yakop ɓeɓ yaꞌ yi kilikka haasu ra, tík wë fíi wë filiɓ mbalka ya, wa lawee ndín yeele na. 42 Ndaa hena júrë ɓos faan ra raa, Yakop na ɓekeh kilikka. Ɗaaha, júrë lukki ɓos faan ra hente ƴi Laban, ƴee lukuu wun faan ra hente ƴi Yakop. 43 Yakop pagaꞌ ri ɗaaha níi ɗi caakke alal⁠ ⁠: ɗi caakke har a peꞌ, lahte i súrgë ƴaal a ɓeleɓ, i géléem a i mbaam.

*30:3 30.3 Ɗi lah koy raa, mi hen yaafa ⁠ ⁠: Di ébrë, bíníyú ɗeh⁠ ⁠: Ɗi ay lahee koy ɗíh yí sëꞌ, ɗaaha raa, mi hen yaafa. Ɓëewí ƴín fë húmú onuu koy ɗaaha.

30:14 30.14 maadda tílëe-ngoro ⁠ ⁠: mëllëꞌ⁠ ⁠: manndaragoor. Koy kilki madaꞌ a koy maadda. Ɓeleɓɓa húmú fahuute ri níi, ndah wa wonu ti na tahil loo ɓeleɓ oro.

30:32 30.32 mani wa ɓéeɓ hen yínlí sëꞌ ⁠ ⁠: Yee won Yakop ra húmú neɓpe tah, ndée júrí naaꞌay peyeɓ mbée súulúy kúk húmú kofeelte ot gini bín fë.