4
Saami Seytaane fíirí Yéesú
(Saame Maccëe 4.1-11 ; Marka 1.12-13)
Yéesú líiffé a Ruuh-Peseŋ, kolohte laahi Yurdeŋ, Ruuha kúɗté rí na ɓen ri luufa. Ɗi hompe dín fë waal sabay iniil (40) Seytaane na saam fíirí. Waalli ƴaaha ɓéeɓ, ɗi túmëy yin loyi níi yaabi misikke míllë⁠ˈ⁠té ríi ham.
Seytaanaa won ɗi tígí daaha tih : « ⁠ ⁠Hena biti fu Koy Koope kaah raa, túuƴé la⁠ˈ⁠i bee yíssëh ñam.⁠ ⁠» Yéesú won ɗi tih : « ⁠ ⁠Bíníyúté Téerëe bitih : “Ow pesa⁠ˈ ñam neh kut.” 4.4 Saame Nérsí Kootaa 8.3⁠ ⁠»
Seytaanaa kúɗté rí sun fi daŋi utte, yíppée ríi teeɓ ginna feey fa ɓéeɓ, antee rii won tih : « ⁠ ⁠May roo yeɗ nguur ka a alal ma ginni ƴee ɓéeɓ ; wa ɓéeɓ ee ya⁠ˈ so⁠ˈ, te mi mín wëe on ɓëyí neɓa⁠ˈ so⁠ˈ. Kon fu jaamiyoh so⁠ˈ raa, fu laha⁠ˈ wa ɓéeɓ.⁠ ⁠» Yéesú won ɗi tih : « ⁠ ⁠Bíníyúté Téerëe bitih : “Fay ƴekre Koo-Yíkëe daa Koope fu ra te fay jaamiyee ri kut.” 4.8 Saame Nérsí Kootaa 6.13⁠ ⁠»
Filoon fi baaha, Seytaane kúɗté rí Yerusalem, cëgíɗté rí jibi Faam fi gaani Koope, antee rii won tih : « ⁠ ⁠Hena biti fu Koy Koope kaah raa, yeɗɗee feey. 10 Bíníyúy Téerëe biti Koope ay nah malaaka yi níidú woo ? 11 Bíníyúté biti ɓal : “Wa ay roo meeɓ teŋel, toñeh fay kabinee la⁠ˈ.” 4.11 Saame Kañaa ya 91.11-12⁠ ⁠» 12 Yéesú won ɗi tih : « ⁠ ⁠Bíníyúté Téerëe bitih : “Koo-Yíkëe daa Koope fu, ngana saam olsohi.” 4.12 Saame Nérsí Kootaa 6.16⁠ ⁠»
13 Filoon fi bee ñeya⁠ˈ ri pagaɗɗa ra ɓéeɓ na saam fíirí Yéesú rë, Seytaane saañce na séhíɗ waal kay.
Nimili Yéesú Galile
(Saame Maccëe 4.12-17 ; 13.53-58 ; Marka 1.14-15 ; 6.1-6)
14 Yéesú kola⁠ˈ daaha, ñéerë⁠ˈ⁠té a doolii Ruuh-Peseŋ nimilte Galile. Tiyi hente lëyëŋ deyi baa ɓéeɓ. 15 Ɗi húmú yëeddë⁠ˈ filiɓ ílíƴƴë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, ɓëewë ɓéeɓ kañe ri.
16 Lahte bis, Yéesú kolohte saañce Nasaret fa kora⁠ˈ ri ra. Laha⁠ˈ bisa na hílsúu yëwúɗɗë rë, ɗi payte haalte tígë na ɗaguu Koope ra ti di na húmú paga⁠ˈ ri merees nen ; ɗi kolohte jaŋii Unni Koope. 17 Ɗi yerute téerëe bíní yonente Isayii ra. Kúnsë⁠ˈ rí téerëe rë, ɗi otte tígë bíníyú unna na húmú saam ri ƴee ra :
18  « ⁠ ⁠Ruuhi Koo-Yíkëe ee soo na,
ɗi falte so⁠ˈ waarii ñëkíɗɗë Uni Neba,
ɗi wolte so⁠ˈ woni ɓëewë téƴú kasu ra biti wa ay yeɗɗu,
woni búumíɗɗë biti wa ay ot a sëmlë⁠ˈ⁠í ɓëewë moklu ra.
19  Ɗi wolte so⁠ˈ woni ɓëewë biti kíilë nay waa teeɓe Koo-Yíkëe naa⁠ˈ-keeñ ra ee ac ra.⁠ ⁠» 4.19 Saame Isayii 61.1-2
20 Jaŋiya⁠ˈ ri unna níi wocce ra, Yéesú kúnté téerëe, nimiliɗte ri ɓëe⁠ˈ në tooppitoh yii leŋke tígë na ɗaguu Koope ra, tookke ay yëeddée. Ɓëewë húmú daaha ra ɓéeɓ na yeelu ri. 21 Ɗi won wa tígí daaha tih : « ⁠ ⁠Woteh fee Koo beh, Unnee téerëe keluu ron ƴaa ra, lahte kah-kah⁠ ⁠!⁠ ⁠»
22 Keeññi ɓëewë ɓéeɓ sosse Yéesú në te wa éemúté unni neɓɓa won ri ra, na wonu tih : « ⁠ ⁠Añcaŋ yaa koy Suseef kep ee⁠ ⁠!⁠ ⁠» 23 Ɗi won wa tih : « ⁠ ⁠Mi yúhté biti ɗon ay soo won léehí beh : “Ɗo fi naahee, paƴe afu⁠ ⁠!” Ɗon ay soo won biti ɓal : “Fun keluute iña paŋ fu Kafarnawum ra ɓéeɓ ; page mani wa filiɓ ginu noo, fun ot⁠ ⁠!”⁠ ⁠» 24 Ɗi ɓaatte won tih : « ⁠ ⁠Mee ron won kaaf ka ra ee : yonente na síkíríih gina dék rí rë. 25 Cëe mi won ron : lante biti ɓeleɓɓi ƴaalli wa húlúté húmú caakute Israyel na pesa⁠ˈ yonente Éelí rë. Bín fë, Koo húmú toɓay níi hente kíil éeyë a caan, tahte yaabi misikke laɓpe gina ɓéeɓ. 26 Añcaŋ, Koope húmú wolay Éelí ow yínë sah ɓeleɓɓi ƴaa na ; ɗi wol ri bi dék Sareptaa di deyi Sidon, te ri yëwúɗ neh. 4.26 Saame 1 Buurra 17.8-16 27 Guuñiɗ caak ɓal húmú Israyel na pesa⁠ˈ yonente Élísée rë ; añcaŋ, ow yínë sah waa na guuña laday faana ; faan Naamaan fa dék Sírí rë kut daa lan guuña, te ri yëwúɗ neh. 4.27 2 Buurra 5.1-14⁠ ⁠»
28 Keluu ɓëewë húmú tígë na ɗaguu Koope ra unni ƴah, keeññi wa ɓéeɓ haayte níi haay. 29 Wa koluute, ɗúhrúté Yéesú gina, kúrúté rí af daŋa yípúu gin wa ra, na fahuu yeñi feey. 30 Ndaa ri húussé leelii wa saañce.
Paƴi ɓëyí yébítëh na ham ri
(Saame Marka 1.21-28)
31 Yéesú lahte Kafarnawum di Galile. Bisa na hílsúu yëwúɗɗë rë, ɗi na yëedíɗ ɓëewë yee won Téerëe rë. 32 Wa éemúté ɗee na yëeddë⁠ˈ rí rë, bi na yëeddë⁠ˈ rí a sañ-sañ. 33 Ɗeef ɓëyí laha⁠ˈ yébítëh húmú waa na, di tígë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, ɗi foŋke sun won tih : 34 « ⁠ ⁠Yéesú fí ɓëy Nasaret, fu faha⁠ˈ paŋi fun yih ? Fu ac múklí fun a ? Mi yúh rë⁠ ⁠! Daa fu Ɓëyí selaa ɗúhë⁠ˈ Koope na ra.⁠ ⁠» 35 Tígí daaha, Yéesú digiɗte uni won afa tih : « ⁠ ⁠Héddée te fu yeris ɓëyí beh⁠ ⁠!⁠ ⁠» Yébítëh fë kéeníɗté ɓëe⁠ˈ feey fíi ɓëewë ɓéeɓ, yerisse ri te yin misikay ri. 36 Ɓëewë ɓéeɓ éemúté, wa na wonantuu hanndal ki wa tih : « ⁠ ⁠Bee wonaɗ mën ɗí kan ? Ɓëyí bee túuƴë⁠ˈ yébítëh yë a sañ-sañ a doole : ɗi túuƴ wë yeris ow raa, wa yeris ri.⁠ ⁠» 37 Tii Yéesú yíppée hen lëyëŋ deyi baa ɓéeɓ.
Ɓëewí caakka paƴ Yéesú rë
(Saame Maccëe 8.14-17 ; Marka 1.29-34)
38 Yéesú ɗúhté tígë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope ra, saañce faam Simoŋ* 4.38 Simoŋ fa na wonuu tígí dee ra, daa ri bee Yéesú yeɗ ɗi tii Peer ra.. Laha⁠ˈ ri ra, ɗeef jér fëníɗté pacool Simoŋ ɓeleɓ, faana tampe níi ti paloɓ nen. Yéesú ɗagute paƴi. 39 Tígí daaha, ɗi sígímpé sun fi jérdë, digiɗte uni túuƴcé tami faana yeris ɗi. Tami faana yerisse ɓelaa, ɗi yíppée koloh na tooppitoh wa.
40 Haala⁠ˈ na⁠ˈ ra, ɓëewë lahu jéríɗ rë ɓéeɓ, a di míntí man jérë, komute wa Yéesú. Ɗi tíkké wë ɓéeɓ ya⁠ˈ paƴce wa. 41 I yébítëh yeɗɗute jéríɗ caak ɓal, na fogu wone tih : « ⁠ ⁠Daa fu Koy Koope⁠ ⁠!⁠ ⁠» Ndaa Yéesú digiɗte uni sun fi wa, kadda⁠ˈ⁠te waa won, ndah wa fi ƴaa yúhúté biti daa ri Buura Koo fal ri ra, te ɗi fahaay biti daa wa wonun yii baaha.
Kolohi Yéesú Kafarnawum saañce na waare Yúdée
(Saame Marka 1.35-39)
42 Lada⁠ˈ Koo ra, Yéesú ɗúhté gina, saañce tígí ɗaayte. Ow caak koluute saami. Oluu wa ri ra, wa na fahuu hami, kaa⁠ˈ ri saañ hel wa. 43 Ndaa ri won wa tih : « ⁠ ⁠Mi waɗtee pay ginni kayya ɓal, mi waare wa Uni Nebi Nguur ki Koope, ndée yii baaha daa tah Koope wol so⁠ˈ.⁠ ⁠» 44 Ɗaaha, ɗi kolohte na waare ílíƴƴë na ɗaguu yëwúɗɗë Koope Yúdée rë.

4:4 4.4 Saame Nérsí Kootaa 8.3

4:8 4.8 Saame Nérsí Kootaa 6.13

4:11 4.11 Saame Kañaa ya 91.11-12

4:12 4.12 Saame Nérsí Kootaa 6.16

4:19 4.19 Saame Isayii 61.1-2

4:26 4.26 Saame 1 Buurra 17.8-16

4:27 4.27 2 Buurra 5.1-14

*4:38 4.38 Simoŋ fa na wonuu tígí dee ra, daa ri bee Yéesú yeɗ ɗi tii Peer ra.