12
Tiquina ni mehoducurire Jesu yahuahye
(Mt 16.6; 10.26-27; Mr 8.15)
Sa ye Jesu cahapʉ masa peyequina cahmecoa, wahpa yʉhdʉahye. Topʉ Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahu dʉcahye:
—‍Quehnoano wacũ masiña mʉsa. Fariseo masa tiquina ye pãre pugʉ̃ yeyere ihñana quehnoano wacũ masiña. Tiquina ni mehoducurire nigʉ niaja “Pãre pugʉ̃ yeye”, nigʉ. Ijipihtiye apequina tiquina masiedarire came masieta. Sa yero ñamipʉre tiquina nʉo yahuducurire buhrioropʉ bajugʉ̃ yero sahata Cohãcjʉ̃ yahurota. Bihari tucũpʉ apequirore cahmono caha tiquina nidire masa peyequina watoa yahurota Cohãcjʉ̃, ni yahuahye Jesu.
Masa tiquina cueatiquirore yahuahye Jesu
(Mt 10.28-31)
Sa yero Jesu yahu nemoahye tiquinare:
—‍Poto niita niaja mʉsare. Masare wejẽñequina wejẽ tuhasa pari turi tiquina wejõriquina mʉnare ñano ye nemo masiedare. Sa yena mʉsare wejẽ duayequinare cueracãhña. Yojopʉre mʉsa cueatiquirore mʉsa ño peoatiquirore yahutja. Cohãcjʉ̃ pehere cue, ño peoya. Tiquiro mʉsa yariari bato pecapʉ cohã masine mʉsare. Sata ijire. Poto nigʉ niaja. Cohãcjʉ̃ pehere cue, ño peoya.
’Ihcã omopequina siripia wapa mariedare. Sa wapa mariedapegʉ̃ta ihcãquirogãre Cohãcjʉ̃ ne boerare. Sa yero mʉsa poarire ne ihcã poa da dʉhsaro marieno masi pehore Cohãcjʉ̃. Sata mʉsa ijiye tiye gʉ̃hʉre masi pehore Cohãcjʉ̃. Sa masino mʉsare ihña ihboducure. Siripia yʉhdʉoro Cohãcjʉ̃ cahĩne mʉsa pehere. Sa yena tiquirore ño peona, cueracãhña mʉsa, niahye Jesu.
Jesu yequina mʉsa ijiyere yahuya masare
(Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20)
Sa ye Jesu yahu nemoahye:
—‍Mʉsare niita niaja. Ihcãquiro “Jesu yaquiro ijiaja”, masare tiquiro nigʉ̃ ihñagʉ, yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ “Tiquiro yaquiro ijire”, ni yahutja Cohãcjʉ̃ yequina angelere. Ihcãquiro “Jesu yaquiro ijieraja”, masare tiquiro nigʉ̃, yʉhʉ gʉ̃hʉ “Tiquiro yaquiro ijierare”, ni, yahutja Cohãcjʉ̃ yequina angelere.
10 ’Ihcãquiro yʉhʉre ñano tiquiro ni yahuducugʉ̃ ti ñañene Cohãcjʉ̃ bo masine. Sa boeperota ihcãquiro Espíritu Santo pehere tiquiro ñano ni yahuducugʉ̃ ti ñañene ne Cohãcjʉ̃ bosi.
11 ’Mari judio masa buheri wʉhʉpʉ pʉhtoa cahapʉ apequina mʉsare ne sajã “Ñañequina ijire”, ni yahusãeta. Tiquina sa yahusãgʉ̃ mʉsa yahuducuatire “Acuehi, masiedaboaga”, ni tʉhotueracãhña. 12 Tiquina mʉsare yahusãgʉ̃ta Espíritu Santo mʉsa yahuducuatire yahurota, niahye Jesu.
Doeri cjẽ upʉro quitire yahuahye Jesu
13 Sa ye masa mehna cjʉ̃no Jesure ohõ saha ni yahuahye:
—‍Buhegʉ, ʉsã pacʉ tiquiro yariari bato tiquiro ye ʉsãre tojoare. Sa yegʉ yʉhʉ wahmine tire yʉhʉ gʉ̃hʉre queoro tu wa dutiya, niahye tiquiro Jesure.
14 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu yʉhtiahye:
—‍Ne ti borore tu wabogʉ ijieraja yʉhʉ, niahye Jesu tiquirore.
15 Sa ni tuhasa Jesu ijipihtiyequinare yahuahye:
—‍Quehnoano yeya mʉsa. Doeri cjẽne, apee boro gʉ̃hʉre cahĩedacãhña. Peye cʉoepenata ti mehnata bucueducueraja mari, niahye Jesu.
16 Sa ni tuhasa Jesu quiti mehna yahuahye tiquinare:
—‍Doeri cjẽ upʉro quehnoari yehpare cʉoahye. Sa ye ti yehpapʉ tiquiro otegʉ̃ quehnoano dʉca tiahye. 17 Sa yero tiquiro basi ohõ saha ni tʉhotumahye: “Dʉca ihboye wʉhʉse ne esa tuhaerare. 18 Yojopʉre ohõ saha yeitja: Yojopʉ yʉhʉ ihboye wʉhʉsere cohã cã, mʉna wʉhʉse yʉhdʉoro wahma wʉhʉse yeitja. Ti wʉhʉsepʉ yʉhʉ oteye dʉcare, ijipihtiyere yeere ihboutja. 19 Yʉhʉ sa yeri bato, ohõ saha ni, tʉhotutja yʉhʉ basi: ‘Yʉhʉ peye apee boro cʉogʉ ijiaja. Quehnoano soutja. Sa yegʉ ihya, sihni, bucueitja’, ni tʉhotutja yʉhʉ basi”, ni tʉhotumahye tiquiro. 20 Tiquiro sa ni tʉhotugʉ̃ Cohãcjʉ̃ tiquirore yahuahye: “Mʉhʉ ne tʉho masiegʉ ijire. Mia ñamita mʉhʉ yariagʉta. Mʉhʉ sa wahagʉ̃ mʉhʉ ye, mʉhʉ cahĩdi butia waharota”, niahye Cohãcjʉ̃ tiquirore, niahye Jesu masare.
21 Tire nino, masare ohõ saha ni yahuahye Jesu:
—‍Sata wahaeta doeri cjẽ opana Cohãcjʉ̃re wacũeñequina. Sa yero peye doeri cjẽne, niñerure tiquiro ye ijiati dihitare ihboriquiro Cohãcjʉ̃re wacũedaro, tiquiro pejecʉoriquiro yero saha ijirota, Cohãcjʉ̃ tiquiro ihñagʉ̃. Sa yero Cohãcjʉ̃ tiquirore ihña bucuerare, niahye Jesu.
Cohãcjʉ̃ tiquiro pohnene ihña ihbore
(Mt 6.25-34)
22 Sa ye Jesu tiquiro buheyequinare ohõ saha ni yahuahye:
—‍Ahrire mʉsare nigʉ niaja: Mʉsa ihyatire, mʉsa suhti sañatire, pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. 23 Cohãcjʉ̃ mʉsare bajumehneno, ihyatiquina dihitare yerari mʉsare. Sa yero suhti sañatiquina dihitare yerari mʉsare tiquiro. 24 Minicjʉa parire Cohãcjʉ̃ tiquiro ihña ihboyere masiña. Tiquina weseri marieñequina ijire. Sa ye ihyayere tiquina ihboye wʉhʉse tiquinare mariedare. Tiquina sa ijigʉ̃ ihñano tiquinare Cohãcjʉ̃ tiquina ihyatire ohore. Minicjʉa yʉhdʉoro mʉsa pehere cahĩne Cohãcjʉ̃. 25 Pajiro mʉsa tʉhotuye mehna ti mʉsare ihcã hora cati nemogʉ̃ yerare. Sa yero mʉsa pajiro tʉhotuye dʉhseati ijierare. 26 Sa ye pajiro mʉsa tʉhotuye mehna ne mehenogã ye masiedare mʉsa. ¿Sa yena pajiro mʉsa tʉhotuye ti dʉhseati ijierapegʉ̃ta dʉhse yena mʉsa ihyatire, mʉsa sihniatire, mʉsa sañatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotuajari?
27 ’Nʉcʉ cjẽ cohorire tʉhotuya. Ti cohori ti basi suhtire yerare. Sa yerapeta quehnoañe suhti sañañequina yero saha quehnoano bajure ti cohori. Salomo mʉnano quehnoañe suhtire sañariquiro tiquiro ijiepegʉ̃ta ti cohori pehe tiquiro yʉhdʉoro quehnoa yʉhdʉaye cohori waro ijire. 28 Cohorire quehnoañe cohori yere Cohãcjʉ̃ pehe. Tiquiro sa yepegʉ̃ta cohori pehe meheñe decorigã ijiducume ñai bora dijiaa wahare. Mehenogã iji, ape deco pecapʉ ʉjʉ̃a wahare. Ti sa ijiepegʉ̃ta cohorire quehnoañe cohori ijigʉ̃ yere Cohãcjʉ̃. Sa yero Cohãcjʉ̃ cohorire tiquiro quehnoañe cohori tiquiro yeriro yʉhdʉoro mʉsa gʉ̃hʉre quehnoano yerota. Suhtire ohorota. Mehenogã Cohãcjʉ̃re wacũ tutuare mʉsa. 29 Sa yena mʉsa ihyatire, mʉsa sihniatire pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. 30 Cohãcjʉ̃re cahmeeñequina pehe ahri yehpa cjẽna pehe tire sa macaducuye nine. Mari Pacʉ ʉhmʉse cjʉ̃no ijipihtiye mʉsa cahmeñene masine. Tiquiro sa masigʉ̃ pajiro bʉjʉa witi tʉhotueracãhña. 31 “Cohãcjʉ̃ yʉhʉ pʉhtoro ijire”, ni tʉhotu, tiquirore cahmeña mʉsa. Mʉsa sa yeri bato Cohãcjʉ̃ pehe mʉsa cahmeñe dʉhsagʉ̃ ohorota, ni yahu nemoahye Jesu.
Ʉhmʉsepʉ mari peye cʉo masiaja
(Mt 6.19-21)
32 Sa yero tiquinare yahu nemoahye:
—‍Yʉhʉ cahĩna, meheñequinagã ijiepenata, cueracãhña mʉsa. Cohãcjʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijiropʉre tiquiro mehna mʉsa ijigʉ̃ cahmene tiquiro. 33 Sa yena mʉsa yere dua pehoya. Tire dua, ti niñerure ne, pejecʉoyequinare ohoya. Sata mʉsa yegʉ̃ ʉhmʉse cjẽ mʉsa wapataye ne pihtisi. Ʉhmʉsepʉ mʉsa ye ijiro ne pihtierare. Topʉre mʉsa yere nea masiedare yaqueriquiro. Sa ye mecasia gʉ̃hʉ tire tʉa masiedare. 34 Ʉhmʉsepʉ mʉsa ye ijigʉ̃ ʉhmʉse cjẽ dihitare tʉhotunata mʉsa, niahye Jesu.
Jesu tiquiro tojoa tatire cohte dutiahye tiquiro yequinare
35-36 Sa ni tuhasa tiquinare yahu nemoahye:
—‍Mʉsa yere quehnoyu tuhasariquina yero saha yeere sa yeducuna ijina yʉhʉre cohteya. Dahra cohteyequina tiquina pʉhtoro omoca dʉhteri bose decopʉ tiquiro wahagʉ̃ tiquiro tojoa tatire tiquina cohtere. Tiquina sa cohteriro saha yʉhʉ tojoa tatire cohteya mʉsa gʉ̃hʉ. Pʉhtoro tiquiro wʉhʉpʉ wihi, sopecahare tiquiro dotegʉ̃ tʉhoye tiquina duita põo sõre tiquirore. 37 Dahra cohteyequina tiquina pʉhtoro wihigʉ̃ tiquiro cahmeno sahata yeducuyequina ijiye, bucueyequina ijieta. Tiquina sa yegʉ̃ ihñano pʉhtoro pehe dahra cohteriquiro yero saha camesarota. Sa yero dahra cohteyequinare duji dutiro, tiquiro tiquina ihyayere peorota. 38 Tiquiro wihiri pje ñami decopʉ, o bohreagʉ̃pʉ ijiepegʉ̃ta dahra cohteyequina pehe tiquiro wihiri pjere tiquirore quehnoano cohteyequina ijiye, bucueyequina ijieta tiquina. 39 Ahrire wacũña. Yaqueriquiro wʉhʉpʉ tiquiro wihiato pano ti wʉhʉ cjʉ̃no masiedare. Wʉhʉ cjʉ̃no yaqueriquiro tiquiro wihiatore masino, yaqueriquirore sajã ta dutieraboaga. Sa yero wacũeno mehna ahtare yaqueriquiro. 40 Sa yena mʉsa gʉ̃hʉ cohteya. Yʉhʉ masʉ Cohãcjʉ̃ ohorigʉ wacũeno mehna ahtaʉtja. Sa yena yeere sa yeducuna ijina cohteya mʉsa, niahye Jesu tiquinare.
Apequiro dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore tiquiro ño peogʉ̃, apequiro pehe ño peoerahye
(Mt 24.45-51)
41 Tiquiro sa nigʉ̃ Pedro pehe sinituahye Jesure:
—‍¿Ahri quitire yahugʉ ʉsãre nigʉ niajari? ¿O ijipihtiyequinare sa nigʉ niajari? niahye Pedro.
42 Tiquiro sa nigʉ̃ Jesu tiquiro tʉhotuye mehna ohõ saha ni queoye mehna buheahye tiquinare:
—‍Dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtorore ño peoriquiro tʉho masiniquiro ohõ sahata ijire. Pʉhtoro tinino waharo, dahra cohteriquirore tiquiro ya wʉhʉre cũre. Tiquiro cũnohriquiro pehe dutiriquiro ijirota. Sa yero tiquiro ihyari pje ijigʉ̃ apequina dahra cohteyequinare ihyayere itire. 43 Came pʉhtoro tiquiro wihigʉ̃ dahra cohteriquiro pehe tiquiro pʉhtoro tiquiro dutiriro sahata ye pehoriquiro ijiro, tiquiro bucueriquiro ijirota. 44 Poto nigʉta niaja mʉsare. Tiquiro sa yegʉ̃ tiquiro pʉhtoro ijipihtiye tiquiro yere ihña ihboriquiro cũnota tiquirore. 45 Apequiro dahra cohteriquiro pehe “Yʉhʉ pʉhtoro yoari pje bajuerare”, niboaga. Sa nino apequina dahra cohteyequinare ʉmʉare, numia gʉ̃hʉre quẽ mʉja, pajiro ihya, sihni, queheboaga. 46 Tiquiro sa yeri bato wacũeno mehna tiquiro pʉhtoro wihirota. Sa wihiro tiquirore ñano buhiri dahrerota. Sa yero Cohãcjʉ̃re yʉhdʉdʉcayequinare tiquiro cohãnopʉ tiquirore cohãnota.
47 ’Sa yero dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtoro cahmeñene masiniquiro ijieperota tire tiquiro yeragʉ̃, tiquiro quehnoano dahraeragʉ̃ tiquiro pʉhtoro pehe tiquirore yuta da mehna tananota. 48 Apequiro pehe dahra cohteriquiro tiquiro pʉhtoro cahmeñene masieniquiro ijiro quehnoano yeragʉ̃ ihñano tiquiro pʉhtoro pehe derogã tiquirore tananota. Cohãcjʉ̃ pajiro masare ohoro pajiro tiquinare apequinare oho dutirota. Sa yero tiquiro cahmeñene masigʉ̃ yere masare. Quehnoano tiquiro masigʉ̃ yenohriquinare quehnoano yʉhti dutire tiquiro, niahye Jesu.
Jesu masare cahme tu wagʉ̃ yere
(Mt 10.34-36)
49 Sa ni tuhasa Jesu tiquinare yahuahye tja:
—‍Peca ʉjʉ̃a weriro sahata yʉhʉ ahri yehpapʉre masa tiquina ñañe yeyere cose wegʉ ahtagʉ nii. Yojopʉ pũrita peca ʉjʉ̃a wero saha ñañe marieñequina masa tiquina ijigʉ̃ tutuaro cahmeaja yʉhʉ. 50 Yʉhʉ ñano yʉhdʉtja. Yʉhʉ sa ñano yʉhdʉatire cohtegʉ, ñano jeripohna tiaja yʉhʉ. 51 ¿Dʉhse ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? ¿“Tiquiro masare tiquiro buheri bato apequina tiquina basi ihña tuhtisi”, ni tʉhotuajari mʉsa yʉhʉre? Sa ijierare. Masare yʉhʉ buheri bato ihquẽquina yeere tʉhoeta. Apequina pehe tiquinare ihña tuhtieta. Ihcãno saha ijisi masa. Mʉsare nigʉta niaja. Masa yʉhʉ buheyere tʉhoye, pʉa curua cahme tu waeta. 52 Yojopʉre ihcã wʉhʉ cjẽna ihcã omopequina masa yʉhʉ buheyere tʉhoye, pʉa curua tiquina basi cahme tu waeta. Ihcã curua ihtiaro, ape curua pʉaro ijieta. 53 Tiquiro pacʉro tiquiro macʉnore ihña tuhtirota yaquiro tiquiro ijiri buhiri. Tiquiro macʉno gʉ̃hʉ tiquiro pacʉrore ihña tuhtirota yaquiro tiquiro ijiri buhiri. Sa yero ticoro pacoro maconore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero apecoro macono gʉ̃hʉ ticoro pacorore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero ticoro mareono ticoro macʉ namonore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa yero apecoro macʉ namono gʉ̃hʉ ticoro mareonore ihña tuhtirota yacoro ticoro ijiri buhiri. Sa waharota, yʉhʉ buheyere tiquina tʉhogʉ̃, niahye Jesu.
Quehnoari deco ijiatire, ñari deco ijiatire masa tiquina masiñene yahuahye Jesu
(Mt 16.1-4; Mr 8.11-13)
54 Sa ye Jesu masare ohõ saha ni yahuahye tja:
—‍Ahrie pehepʉ acoro cururire ihñana, duita “Acoro ahtarota”, nine mʉsa. Mʉsa sa nidi bato acoro ahtare. 55 Sa yena surpʉ wihnono ahtagʉ̃ “Asiri deco ijirota”, nine mʉsa ahri yehpapʉ ijina. Mʉsa sa nidi bato cʉhmari deco ijire. 56 Mʉsa masa ihñonopʉ quehnoano iji mehoducuna ijire. Mʉsa ahri yehpare ʉhmʉse gʉ̃hʉre ihñana, quehnoari deco ijiatire, ñari deco ijiati gʉ̃hʉre masine mʉsa. ¿Sa yena yojopʉ cjẽ decorire masiepenata dʉhsena ahri yehpa cjãna yojopʉre mʉsa dʉhse wahatire masiedajari mʉsa? niahye Jesu.
Mʉsare ihña tuhtiriquiro mehna mʉsa cahmequedire cahmeque duhuya
(Mt 5.25-26)
57 Sa ni tuhasa ohõ saha ni yahu nemoahye:
—‍¿Mʉsa poto yeatire yojopʉ masiedajari mʉsa? 58 Apequiro mʉhʉre yahusãno waharo buhiri dahre dutiri wʉhʉpʉ waha dutiboaga. Topʉ wahana “Pari turi mʉhʉre sa yesi”, nigʉ cahmeque duhuya. Mʉhʉ sa duhueragʉ̃ tiquiro buhiri dahre dutiriquiro cahapʉ neaboaga mʉhʉre. Sa yero buhiri dahre dutiriquiro pehe mʉhʉre surarare tiquiro ohogʉ̃, mʉhʉre surara peresu yeeta. 59 Mʉhʉre nigʉ niaja. Topʉ ijiniita mʉhʉ. Tee tiquina wapa ye dutirire mʉhʉ wapa ye pehogʉpʉ wijiagʉta mʉhʉ, niahye Jesu.